Preskočiť na obsah
  |  

Rusko vyzvalo USA na zastavenie útokov v Jemene a dialóg

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu vyzval Spojené štáty, aby ukončili vojenské útoky proti húsijským povstalcom v Jemene a hľadali politické riešenie konfliktu.

Lavrov počas telefonátu so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom zdôraznil potrebu okamžitého zastavenia bojových akcií a začatia dialógu s cieľom predísť ďalšiemu krviprelievaniu.

USA v sobotu pod vedením prezidenta Donalda Trumpa spustili rozsiahle nálety proti húsijcom v reakcii na ich útoky na lodnú dopravu v Červenom mori. Pri prvých úderoch zahynulo najmenej 31 ľudí, pričom kampaň má pokračovať aj v ďalších dňoch.

(reuters, mm)

  |  

Izrael pokračuje v nepriamych rozhovoroch s Hamasom o prímerí

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu poveril svoj tím pokračovaním nepriamych rokovaní s Hamasom o predĺžení prímeria v Pásme Gazy a výmene rukojemníkov podľa návrhu vyslanca amerického prezidenta Donalda Trumpa, Stevea Witkoffa.

Prvá fáza prímeria, ktoré sa začalo 19. januára, sa skončila 1. marca bez dohody o ďalších krokoch. Napriek tomu sa boje úplne neobnovili, hoci izraelská armáda pokračuje v cielených útokoch na militantov.

Hamas obvinil Izrael z porušenia prímeria po sobotných náletoch, pri ktorých zahynulo deväť ľudí vrátane novinárov. Militanti ponúkli prepustenie jedného izraelsko-amerického rukojemníka a vydanie tiel štyroch ďalších, pričom očakávajú ďalšie kroky zo strany Izraela.

(tasr, mm)

  |  

Si Ťin-pching odmietol pozvanie na výročný samit s EÚ

Čínsky prezident Si Ťin-pching odmietol úvodné pozvanie na samit v Bruseli, ktorý mal osláviť 50. výročie vzťahov medzi Čínou a Európskou úniou. Informoval o tom v nedeľu denník Financial Times.

(reuters, mm)

  |  

Rubio rokoval s Lavrovom o Ukrajine a situácii v Jemene

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov v sobotu telefonicky rokovali o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine a obnovení komunikácie medzi USA a Ruskom.

Hoci Ukrajina v zásade súhlasila s návrhom Spojených štátov na 30-dňové prímerie, Moskva naďalej trvá na dodatočných podmienkach, ktoré presahujú rámec dohody USA s Kyjevom.

Rubio informoval Lavrova aj o sobotných amerických útokoch proti húsijským povstalcom v Jemene. Ďalšie bilaterálne rokovania medzi Washingtonom a Moskvou sa majú konať v Saudskej Arábii, no ich presný termín zatiaľ nebol oznámený.

(tasr, mm)

  |  

Trumpova vláda zastavila financovanie Rádia Slobodná Európa a ďalších staníc

Americká vláda zastavila financovanie štátnych zahraničných médií vrátane Rádia Slobodná Európa (RFE/RL) a Hlasu Ameriky (VOA), pričom stovkám zamestnancov v sobotu nariadila pracovné voľno. Rozhodnutie prišlo po tom, čo prezident Donald Trump podpísal dekrét obmedzujúci činnosť ich materskej organizácie, Agentúry Spojených štátov pre globálne médiá (USAGM).

Zamestnancom bolo zakázané vstupovať na pracoviská a používať interné systémy. Biely dom zdôvodnil krok tým, že daňoví poplatníci už nebudú financovať „radikálnu propagandu“.

Kritici, vrátane riaditeľov VOA a RFE/RL, označujú opatrenie za dar autoritárskym režimom v Rusku, Číne a Iráne. Reportéri bez hraníc rozhodnutie odsúdili ako odklon USA od podpory slobody informácií a vyzvali Kongres na protiopatrenia.

(tasr, mm)

  |  

Macron plánuje mobilizáciu civilistov, návrat povinnej vojenskej služby vylúčil

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v sobotu oznámil, že hľadá spôsoby, ako mobilizovať civilistov v reakcii na bezpečnostné hrozby, no opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby nepovažuje za realistické. Podrobnosti plánuje zverejniť v najbližších týždňoch.

Macron pripomenul, že Francúzsko už nemá logistické kapacity na obnovenie brannej povinnosti, ktorá bola zrušená v roku 2001. Diskusia o posilnení obrany sa však zintenzívnila po invázii Ruska na Ukrajinu a vyhláseniach amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Európa sa musí postarať o vlastnú bezpečnosť.

Prieskumy ukazujú, že 61 % Francúzov podporuje návrat nejakej formy povinnej služby. Expremiér Édouard Philippe navrhol dobrovoľnú vojenskú službu pre 50-tisíc ľudí ročne, zatiaľ čo minister obrany Sébastien Lecornu presadzuje zvýšenie záložných síl na 100-tisíc príslušníkov.

(tasr, mm)