Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum Ipsos: Smer predbehol PS, do parlamentu by sa dostali aj Demokrati

Výsledky prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N ukazujú, že súčasná vládna koalícia (Smer, Hlas a SNS) by nemala potrebnú väčšinu.

Najnovší volebný model agentúry Ipsos ukazuje, že ak by sa voľby konali v marci, vyhral by ich Smer s podporou 22,1 percenta voličov, čím mierne predstihol Progresívne Slovensko (21,4 percenta). Oproti januárovým výsledkom si tieto dve strany vymenili pozície, pričom PS zaznamenalo pokles o 1,5 percentuálneho bodu.

Na treťom mieste je Hlas s 12,5 percentami, nasledujú KDH (7,8 percenta) a Republika (7,4 percenta), SaS (6,3 percenta), Matovičovo hnutie Slovensko (5,9 percenta) a Demokrati, ktorí by sa so ziskom piatich percent tiež dostali do parlamentu.

Naopak, brány Národnej rady by neprekročila Aliancia (3,9 percenta), hnutie Sme rodina (2,5 percenta) či SNS (2 percentá).

Z výsledkov prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N vyplýva, že súčasná vládna koalícia (Smer, Hlas a SNS) by nemala väčšinu ani pri prípadnej spolupráci s Republikou. Naopak, opozičné strany PS, KDH, SaS, hnutie Slovensko a Demokrati by spolu obsadili 78 kresiel a mohli by vytvoriť väčšinovú vládu.

Z hľadiska osobností si najväčšiu dôveru udržiava prezident Peter Pellegrini (46 percent), nasleduje premiér Robert Fico (32 percent) a predseda PS Michal Šimečka (30 percent). Najmenej dôveryhodnými lídrami sú Igor Matovič a Andrej Danko, ktorým neverí približne 74 percent účastníkov prieskumu.

Volebný model agentúry Ipsos zbieral dáta medzi 10. a 14. marcom na vzorke 1 032 respondentov.

Podľa agentúry NMS by voľby vyhralo PS

V prieskume agentúry NMS, ktorý v nedeľu zverejnila televízia Markíza v relácii Na telo, by naopak voľby vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 23,8 percenta. Smeru, ktorý skončil na druhom mieste, by svoj hlas odovzdalo 21,4 percenta voličov. Do parlamentu by sa ešte dostali Hlas (8,8 percenta), Republika (8,1 percenta), hnutie Slovensko (6,8 percenta), SaS (6,2 percenta) a KDH (6 percent).

Mimo Národnej rady by ostali Demokrati a Sme rodina (zhodne po 4,1 percenta), Aliancia (3,8 percenta), Za ľudí (2,2 percenta) či SNS (2 percentá). Prieskum uskutočnila agentúra NMS od 5. do 9. marca na vzorke 1 001 respondentov.

(mm)

Minúta  |  

Macron: O mierových jednotkách na Ukrajine nebude rozhodovať Rusko

Rozmiestnenie mierových síl na Ukrajine je podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona záležitosťou Kyjeva, nie Moskvy. Francúzsko a Británia navrhujú nasadenie jednotiek ako súčasť prímeria s Ruskom, pričom Moskva opakovane odmieta prítomnosť vojakov NATO v krajine.

Macron uviedol, že by išlo o „pár tisíc vojakov na krajinu“ na kľúčových miestach, pričom záujem prejavili aj neeurópske štáty. Fínsky prezident Alexander Stubb však upozornil, že zatiaľ nie je jasné, akú podobu by mierové jednotky mali. Okrem prítomnosti vojakov sú v hre aj spravodajské a logistické operácie.

Kým Británia a Francúzsko podporujú vyslanie mierových síl, Austrália je otvorená diskusii o svojej úlohe. Ruský prezident Vladimir Putin súhlasí s návrhom USA na 30-dňové prímerie, no trvá na splnení viacerých podmienok. Medzitým pokračovali vzdušné útoky medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré si vyžiadali zranenia a škody.

(reuters, mm)

Minúta  |  

Danko: Ak bude mať Huliak krvavé oči, nemusí to dopadnúť dobre

Huliakovci sú podľa predsedu SNS Andreja Danka vymenovaním Rudolfa Huliaka za ministra športu a cestovného ruchu "vyriešení".

Danko v relácii STVR O 5 minút 12 povedal, že nie je stotožnený s tým, ako premiér Robert Fico (Smer) postupoval pri koaličných rokovaniach. Zároveň to však rešpektuje, keďže Fico vyhral voľby, je od neho o desať rokov starší a pôsobí dlhšie v politike. K Huliakovi ešte dodal, že musí pokračovať v práci svojho predchodcu Dušana Keketiho. "Ak bude mať krvavé oči, nemusí to dopadnúť dobre," avizoval predseda SNS.

Fico musí podľa Danka rokovať aj s ostatnými nespokojnými poslancami - Samuelom Migaľom, Jánom Ferenčákom a Radomírom Šalitrošom, aby zabezpečil parlamentnú väčšinu v podobe 79 poslancov.

Migaľ sa navyše tento týždeň stretol s predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom. Podpredseda hnutia Michal Truban to v relácii odôvodnil tým, že líder PS sa chcel s Migaľom otvorene porozprávať, prečo je dôležité, aby súčasná vláda skončila a na Slovensku sa konali predčasné voľby, ktoré si PS praje. Migaľovi však podľa Trubanových slov neponúkali nič. Truban tiež prezradil, že v Národnej rade je veľa nespokojných poslancov, ktorí museli pri niektorých zákonoch hlasovať proti svojej vôli.

Danko naopak zopakoval, že pre SNS je dôležité, aby vláda dovládla do konca. "Musíme si však nanovo definovať, ako budeme fungovať, ako nastavíme do budúcna konsolidáciu, verejné financie či zahraničnú politiku," konštatoval šéf SNS. Pripustil tiež, že zavedenie transakčnej dane nie je dobre nastavené. "Čím je nižšia daň, tým je lepší výber," myslí si. Truban ho preto vyzval, aby do parlamentu predložil odsunutie účinnosti transakčnej dane.

Podľa Trubana sa Danko tvári ako zmierovateľ, lebo mu nič iné neostáva, no práve on bol na začiatku koaličnej krízy, pretože chcel obsadiť post šéfa Národnej rady SR. Kaliňák by mal podľa neho odstúpiť za svoj postoj pri neuvedení domu v majetkovom priznaní, keďže vedome porušil zákon a vyhováral sa. Danko si myslí, že minister má právo chrániť rodinu, SNS preto neumožní otvoriť prípadnú schôdzu na jeho odvolávanie.

(gko, tasr)

Minúta  |  

Ukrajina úspešne nasadila pokročilú raketu Neptune, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinská armáda použila vlastnú protilodnú raketu Neptune s dosahom 1000 kilometrov, oznámil prezident Volodymyr Zelenskyj. Raketa zasiahla ruskú ropnú rafinériu v čiernomorskom Tuapse, ktorá stále horí.

Ukrajina prvýkrát nasadila rakety Neptune v apríli 2022 pri potopení ruského krížnika Moskva. Odvtedy prešli modernizáciou, pričom ich sériová výroba prebieha od novembra 2024. Zelenskyj označil najnovšiu verziu za „dlhú strelu“.

Ukrajina sa spolieha na domáce zbrane, keďže západné dodávky rakiet dlhého doletu sú obmedzené. Ruský arzenál v tejto oblasti zostáva výrazne väčší.

(tasr, mm)

Minúta  |  

Šutaj Eštok chce upraviť príspevky politickým stranám

Ministerstvo vnútra pripravuje širšiu novelizáciu volebnej legislatívy. Týkať by sa mala aj vyplácania príspevkov politickým stranám za ich výsledok v parlamentných voľbách. Informoval o tom minister vnútra a líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok. Vyplácanie peňazí stranám by malo byť podľa neho naviazané na ekonomickú situáciu.        

"Máme už rozpracovanú komplexnejšiu reformu, o ktorej som hovoril v minulosti, aj z hľadiska konsolidácie, ktorá by mala reagovať aj na výšku príspevku pre politické strany," povedal Šutaj Eštok počas uplynulého týždňa. "V prípade, že sa krajine a ľudom nedarí, na to by mala byť naviazaná aj situácia pri vyplácaní príspevkov na hospodárenie politických strán," priblížil s tým, že má prísť ešte k dohode, či novela pôjde cez vládu alebo ako poslanecký návrh.

Príspevok za voľby sa stranám vypláca postupne každý rok počas štvorročného volebného obdobia. Dostávajú ho tie strany, ktoré v parlamentných voľbách dosiahli aspoň tri percentá hlasov. Na základe výsledkov volieb v roku 2023 si príspevok delí osem strán a jedna koalícia. V roku 2025 dostanú strany spolu takmer 14,3 milióna eur. Celkovo je príspevok na celé obdobie pre všetky strany vyčíslený na 92,87 milióna eur.

(tasr)

Minúta  |  

Pri Prešove našli na krajnici mŕtvu ženu s poraneniami hlavy

V obci Haniska pri Prešove našli v nedeľu ráno na krajnici cesty mŕtvu 40-ročnú ženu s poraneniami hlavy a rúk. Lekár na mieste nevylúčil cudzie zavinenie.

Podľa miestnych informácií žena žila v dedine a v sobotu večer odišla do krčmy, no domov sa už nevrátila. Polícia prípad vyšetruje, informuje portál tvnoviny.sk.

(mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.