Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump a Putin by spolu mohli hovoriť už najbližší týždeň, tvrdí vyslanec USA

Osobitný vyslanec USA Steve Witkoff očakáva, že americký prezident Donald Trump sa tento týždeň spojí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Witkoff po rokovaniach vyjadril nádej na pokrok v ukončení trojročnej vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.

Podľa Witkoffa Putin akceptuje Trumpovu filozofiu a prezident USA chce dosiahnuť koniec konfliktu. Americké vyjednávacie tímy sa tento týždeň stretnú s ukrajinskými predstaviteľmi a následne aj s ruskou stranou. Witkoff zdôraznil, že situácia je zložitá, no podarilo sa dosiahnuť významné kroky k prekonaniu rozdielov medzi oboma stranami.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však v nedeľu obvinil Moskvu z toho, že v skutočnosti nechce ukončiť vojnu a poukázal tak na pokračujúce ruské útoky. Zelenskyj podporuje 30-dňové prímerie navrhované USA, no ruský prezident Vladimir Putin kladie ďalšie podmienky.

(reuters, tasr, lipa)

Minúta  |  

Pápež František sa modlil za mier a obete požiaru v Macedónsku

Aj napriek hospitalizácii pápež František v nedeľu adresoval veriacim písomný príhovor k modlitbe Anjel Pána, ktorý Vatikán zverejnil. Svätý Otec v ňom poďakoval za všetky modlitby a starostlivosť, no zároveň priznal vlastnú krehkosť.

Vyjadril tiež sústrasť rodinám obetí tragického požiaru v Severnom Macedónsku, pri ktorom zahynulo najmenej 59 ľudí, prevažne mladých. Desiatkam zranených František tlmočil „duchovnú blízkosť", uviedol vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin, ktorý adresoval v jeho mene sústrastný telegram biskupovi zo Skopje Kirovi Stojanovovi.

Zároveň sa pomodlil za mier aj v ďalších krajinách sužovaných vojnou, vrátane Ukrajiny, Izraela a Sudánu. Podľa Vatikánu sa jeho stav mierne zlepšuje, no stále si vyžaduje lekársku starostlivosť, fyzioterapiu a dychové cvičenia.

Vatikán v nedeľu zverejnil prvý záber pápeža Františka z nemocnice od jeho hospitalizácie 14. februára. Na fotografii sa nachádza v kaplnke rímskej nemocnice Gemelli, kde slávil omšu s kňazmi.

(tasr, reuters, lipa)

Minúta  |  

V prípade útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi obvinili policajta

Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) obvinil riaditeľa obvodného oddelenia polície v Spišskej Starej Vsi z trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom v súvislosti s útokom žiaka na miestnom gymnáziu. Policajt mal nesprávne vyhodnotiť informácie o útočníkovi ako bez trestnoprávnej relevancie a nekonať, čím podľa vyšetrovateľa spôsobil obzvlášť závažný následok.

Pri tragickom incidente zomreli 16. januára dve ženy – 18-ročná študentka a 51-ročná zástupkyňa riaditeľky školy. Ďalšia žiačka utrpela zranenia. Polícia obvinila 18-ročného študenta z Ľubice z úkladnej vraždy, pričom je stíhaný väzobne.

Podľa vyšetrovateľa ÚIS mohol obvinený policajt prijať viaceré preventívne opatrenia, ako napríklad postúpenie informácií ďalším zložkám polície, zvýšené monitorovanie školy či pohybu podozrivého študenta.

(tasr, mm)

Minúta  |  

Migaľovci sú blízko dohody s koalíciou. Šalitroš by mohol byť ministrom

Nezaradený poslanec Samuel Migaľ v diskusnej relácii Na telo na Markíze uviedol, že on a ďalší dvaja nezaradení poslanci Ján Ferenčák a Radomír Šalitroš sú blízko k dohode s vládnou koalíciou.

Všetci traja plánujú aj naďalej podporovať programové vyhlásenie vlády, za ktoré už predtým hlasovali.

„Naša dohoda s vládnou koalíciou sa nerodí ľahko,“ priznal Migaľ a dodal, že stále hľadajú spôsob, ako sa dopracovať k výsledkom a stanoviť si body spolupráce, keďže nechcú, aby vláda skončila. Zároveň naznačil, že Šalitroš by sa mohol stať ministrom investícií, pričom vyjadril ľútosť, že momentálne pôsobí iba ako poslanec.

Migaľ tiež konkretizoval, že rokovania vedú predovšetkým s ministrom obrany a podpredsedom vlády Robertom Kaliňákom (Smer). To, že rokovania medzi nimi prebiehajú, potvrdil v nedeľu na TA3 aj Kaliňák. Priblížil, že s trojicou nezaradených poslancov sa rozprávajú o obsadení ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Migaľ očakáva výsledky rokovaní v najbližších dňoch. Zároveň v relácii nevylúčil, že spolu s Radomírom Šalitrošom v budúcnosti založia vlastnú politickú stranu.

(mm)

Minúta  |  

Prieskum Ipsos: Smer predbehol PS, do parlamentu by sa dostali aj Demokrati

Výsledky prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N ukazujú, že súčasná vládna koalícia (Smer, Hlas a SNS) by nemala potrebnú väčšinu.

Najnovší volebný model agentúry Ipsos ukazuje, že ak by sa voľby konali v marci, vyhral by ich Smer s podporou 22,1 percenta voličov, čím mierne predstihol Progresívne Slovensko (21,4 percenta). Oproti januárovým výsledkom si tieto dve strany vymenili pozície, pričom PS zaznamenalo pokles o 1,5 percentuálneho bodu.

Na treťom mieste je Hlas s 12,5 percentami, nasledujú KDH (7,8 percenta) a Republika (7,4 percenta), SaS (6,3 percenta), Matovičovo hnutie Slovensko (5,9 percenta) a Demokrati, ktorí by sa so ziskom piatich percent tiež dostali do parlamentu.

Naopak, brány Národnej rady by neprekročila Aliancia (3,9 percenta), hnutie Sme rodina (2,5 percenta) či SNS (2 percentá).

Z výsledkov prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N vyplýva, že súčasná vládna koalícia (Smer, Hlas a SNS) by nemala väčšinu ani pri prípadnej spolupráci s Republikou. Naopak, opozičné strany PS, KDH, SaS, hnutie Slovensko a Demokrati by spolu obsadili 78 kresiel a mohli by vytvoriť väčšinovú vládu.

Z hľadiska osobností si najväčšiu dôveru udržiava prezident Peter Pellegrini (46 percent), nasleduje premiér Robert Fico (32 percent) a predseda PS Michal Šimečka (30 percent). Najmenej dôveryhodnými lídrami sú Igor Matovič a Andrej Danko, ktorým neverí približne 74 percent účastníkov prieskumu.

Volebný model agentúry Ipsos zbieral dáta medzi 10. a 14. marcom na vzorke 1 032 respondentov.

Podľa agentúry NMS by voľby vyhralo PS

V prieskume agentúry NMS, ktorý v nedeľu zverejnila televízia Markíza v relácii Na telo, by naopak voľby vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 23,8 percenta. Smeru, ktorý skončil na druhom mieste, by svoj hlas odovzdalo 21,4 percenta voličov. Do parlamentu by sa ešte dostali Hlas (8,8 percenta), Republika (8,1 percenta), hnutie Slovensko (6,8 percenta), SaS (6,2 percenta) a KDH (6 percent).

Mimo Národnej rady by ostali Demokrati a Sme rodina (zhodne po 4,1 percenta), Aliancia (3,8 percenta), Za ľudí (2,2 percenta) či SNS (2 percentá). Prieskum uskutočnila agentúra NMS od 5. do 9. marca na vzorke 1 001 respondentov.

(mm)

Minúta  |  

Macron: O mierových jednotkách na Ukrajine nebude rozhodovať Rusko

Rozmiestnenie mierových síl na Ukrajine je podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona záležitosťou Kyjeva, nie Moskvy. Francúzsko a Británia navrhujú nasadenie jednotiek ako súčasť prímeria s Ruskom, pričom Moskva opakovane odmieta prítomnosť vojakov NATO v krajine.

Macron uviedol, že by išlo o „pár tisíc vojakov na krajinu“ na kľúčových miestach, pričom záujem prejavili aj neeurópske štáty. Fínsky prezident Alexander Stubb však upozornil, že zatiaľ nie je jasné, akú podobu by mierové jednotky mali. Okrem prítomnosti vojakov sú v hre aj spravodajské a logistické operácie.

Kým Británia a Francúzsko podporujú vyslanie mierových síl, Austrália je otvorená diskusii o svojej úlohe. Ruský prezident Vladimir Putin súhlasí s návrhom USA na 30-dňové prímerie, no trvá na splnení viacerých podmienok. Medzitým pokračovali vzdušné útoky medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré si vyžiadali zranenia a škody.

(reuters, mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.