Preskočiť na obsah
  |  

Fico: Slovensko nepodporí sankcie EÚ proti Maďarsku

Premiér Robert Fico (Smer) oznámil, že Slovensko nebude súhlasiť s prípadnými sankciami EÚ proti Maďarsku. Vyjadril sa tak na stretnutí s veľvyslancami EÚ.

Reagoval na iniciatívu Estónska, ktoré navrhuje spustiť konanie podľa článku 7 zmluvy o EÚ.

Fico zdôraznil, že Slovensko bude presadzovať suverénnu zahraničnú politiku. Podľa premiéra je dôležité obnoviť tranzit plynu cez Ukrajinu, aby zostala Európa konkurencieschopná.

Zopakoval, že Slovensko sa nezapojí do vojenskej misie na Ukrajine ani neposkytne finančnú pomoc na vojenské účely. Napriek tomu podporuje dialóg s Kyjevom a plánuje spoločné rokovanie vlád SR a Ukrajiny.

(lup)

  |  

EÚ zvažuje financovanie Rádia Slobodná Európa po odstúpení USA

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v pondelok označila za „smutné“, že Spojené štáty prestanú financovať Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL). Zdôraznila však, že EÚ nemôže automaticky nahradiť americké financovanie a musí situáciu posúdiť.

Český minister zahraničia Jan Lipavský vyhlásil, že krajiny bývalého východného bloku žiadajú, aby sa EÚ tejto otázke venovala. Ročný rozpočet stanice je približne 120 miliónov dolárov, čo je podľa Lipavského pre Európu zvládnuteľná suma.

Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa zdôvodnila obmedzenie financovania redukciou federálneho aparátu.

(reuters, tasr, sab)

  |  

Trump zrušil Bidenove milosti, otázna je ich právna platnosť

Americký prezident Donald Trump oznámil zrušenie preventívnych milostí, ktoré jeho predchodca Joe Biden udelil členom Kongresu vyšetrujúcim Trumpove údajné pokusy o zvrátenie volieb v roku 2020. Tvrdí, že dokumenty podpísali automatickým systémom autopen a sú preto neplatné.

Niektorí republikáni spochybňujú platnosť Bidenových podpisov, hoci pre to neexistujú dôkazy. Tvrdia však, že je to prejavom exprezidentovho mentálneho stavu, čím spochybňujú jeho svojprávnosť.

Trump priznal, že krok je právne sporný, a očakáva súdne rozhodnutie. Biden udelil milosť aj ďalším predstaviteľom administratívy vrátane hlavného lekára Bieleho domu Anthonyho Fauciho či generála Marka Milleyho.

(afp, tasr, sab)

  |  

ZMOS: Mestá potrebujú podiel z DPH a firemných daní

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) navrhuje zavedenie daňového mixu, ktorý by zvýšil podiel samospráv na výnose z daní. Okrem dane z príjmov fyzických osôb by získali aj podiel z DPH a dane z príjmov právnických osôb.

Predseda ZMOS-u Jozef Božik uviedol, že cieľom je dosiahnuť tento systém do piatich rokov. Upozornil, že obdobie konsolidácie verejných financií potrvá do roku 2028.

ZMOS rieši aj dofinancovanie samospráv v súvislosti s odmenami zamestnancov vo verejnej správe. Ministerstvo financií podľa neho deklarovalo záujem nájsť riešenie.

(tasr, lup)

  |  

USA deportovali Venezuelčanov napriek súdnemu zákazu

Občianskoprávne organizácie požadujú od administratívy Donalda Trumpa vysvetlenie víkendových deportácií údajných členov venezuelského gangu napriek súdnemu príkazu ich zastaviť.

Federálny sudca James Boasberg vydal 14-dňový zákaz deportácií 238 osôb podozrivých z členstva v gangu Tren de Aragua, no Trumpova vláda tvrdí, že súd nemal právomoc zablokovať jej rozhodnutie.

Podľa Bieleho domu boli migranti už v medzinárodnom vzdušnom priestore, keď zákaz nadobudol platnosť. Trumpov „hraničný cár“ Tom Homan uviedol, že deportácie budú pokračovať bez ohľadu na rozhodnutia súdov.

(reuters, sab)

  |  

V prípade atentátu na Fica nastal posun. Prokurátorka podala obžalobu

Jurajovi Cintulovi hrozí pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku spáchaný na chránenej osobe doživotie.

V prípade atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer) podala v pondelok na Špecializovaný trestný súd (ŠTS) prokurátorka Generálnej prokuratúry (GP) SR obžalobu na Juraja Cintulu pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. TASR o tom informovala hovorkyňa GP SR Zuzana Drobová.
        
Hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková potvrdila, že Špecializovaný trestný súd prijal obžalobu generálnej prokuratúry. „Trestnú vec elektronickou podateľňou pridelili predsedovi senátu Igorovi Králikovi, ktorý po jej preštudovaní rozhodne o ďalšom postupe v zmysle Trestného poriadku," priblížila Kudjáková s tým, že spis pozostáva z 18 zväzkov a má viac ako 6200 strán.

Obžalovaný premiéra vážne postrelil po výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej vlani 15. mája. Najskôr čelil obvineniu z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného v štádiu pokusu. V júli 2024 zmenili právnu kvalifikáciu na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku.

Koncom augusta 2024 Cintula žiadal ŠTS v Banskej Bystrici o prepustenie. Sudca však jeho žiadosť zamietol.

V januári žiadal podľa portálu Aktuality o prepustenie z trenčianskej nemocnice pre obvinených a odsúdených. Najbližšie týždne jeho väzby chcel stráviť mimo múrov psychiatrie – sudkyňa rozhodla o jeho prevezení do väzby.

K rozhodnutiu dospela aj na základe záverov znalcov z odboru psychológie a psychiatrie, podľa ktorých ho nemusia hospitalizovať. Netrpí podľa nich duševnými chorobami a ani nepredstavuje hrozbu pre seba či okolie.

(tasr, lud)