Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump zrušil Bidenove milosti, otázna je ich právna platnosť

Americký prezident Donald Trump oznámil zrušenie preventívnych milostí, ktoré jeho predchodca Joe Biden udelil členom Kongresu vyšetrujúcim Trumpove údajné pokusy o zvrátenie volieb v roku 2020. Tvrdí, že dokumenty podpísali automatickým systémom autopen a sú preto neplatné.

Niektorí republikáni spochybňujú platnosť Bidenových podpisov, hoci pre to neexistujú dôkazy. Tvrdia však, že je to prejavom exprezidentovho mentálneho stavu, čím spochybňujú jeho svojprávnosť.

Trump priznal, že krok je právne sporný, a očakáva súdne rozhodnutie. Biden udelil milosť aj ďalším predstaviteľom administratívy vrátane hlavného lekára Bieleho domu Anthonyho Fauciho či generála Marka Milleyho.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

ZMOS: Mestá potrebujú podiel z DPH a firemných daní

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) navrhuje zavedenie daňového mixu, ktorý by zvýšil podiel samospráv na výnose z daní. Okrem dane z príjmov fyzických osôb by získali aj podiel z DPH a dane z príjmov právnických osôb.

Predseda ZMOS-u Jozef Božik uviedol, že cieľom je dosiahnuť tento systém do piatich rokov. Upozornil, že obdobie konsolidácie verejných financií potrvá do roku 2028.

ZMOS rieši aj dofinancovanie samospráv v súvislosti s odmenami zamestnancov vo verejnej správe. Ministerstvo financií podľa neho deklarovalo záujem nájsť riešenie.

(tasr, lup)

Minúta  |  

USA deportovali Venezuelčanov napriek súdnemu zákazu

Občianskoprávne organizácie požadujú od administratívy Donalda Trumpa vysvetlenie víkendových deportácií údajných členov venezuelského gangu napriek súdnemu príkazu ich zastaviť.

Federálny sudca James Boasberg vydal 14-dňový zákaz deportácií 238 osôb podozrivých z členstva v gangu Tren de Aragua, no Trumpova vláda tvrdí, že súd nemal právomoc zablokovať jej rozhodnutie.

Podľa Bieleho domu boli migranti už v medzinárodnom vzdušnom priestore, keď zákaz nadobudol platnosť. Trumpov „hraničný cár“ Tom Homan uviedol, že deportácie budú pokračovať bez ohľadu na rozhodnutia súdov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

V prípade atentátu na Fica nastal posun. Prokurátorka podala obžalobu

Jurajovi Cintulovi hrozí pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku spáchaný na chránenej osobe doživotie.

V prípade atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer) podala v pondelok na Špecializovaný trestný súd (ŠTS) prokurátorka Generálnej prokuratúry (GP) SR obžalobu na Juraja Cintulu pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. TASR o tom informovala hovorkyňa GP SR Zuzana Drobová.
        
Hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková potvrdila, že Špecializovaný trestný súd prijal obžalobu generálnej prokuratúry. „Trestnú vec elektronickou podateľňou pridelili predsedovi senátu Igorovi Králikovi, ktorý po jej preštudovaní rozhodne o ďalšom postupe v zmysle Trestného poriadku," priblížila Kudjáková s tým, že spis pozostáva z 18 zväzkov a má viac ako 6200 strán.

Obžalovaný premiéra vážne postrelil po výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej vlani 15. mája. Najskôr čelil obvineniu z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného v štádiu pokusu. V júli 2024 zmenili právnu kvalifikáciu na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku.

Koncom augusta 2024 Cintula žiadal ŠTS v Banskej Bystrici o prepustenie. Sudca však jeho žiadosť zamietol.

V januári žiadal podľa portálu Aktuality o prepustenie z trenčianskej nemocnice pre obvinených a odsúdených. Najbližšie týždne jeho väzby chcel stráviť mimo múrov psychiatrie – sudkyňa rozhodla o jeho prevezení do väzby.

K rozhodnutiu dospela aj na základe záverov znalcov z odboru psychológie a psychiatrie, podľa ktorých ho nemusia hospitalizovať. Netrpí podľa nich duševnými chorobami a ani nepredstavuje hrozbu pre seba či okolie.

(tasr, lud)

Minúta  |  

USA rozšírili nálety v Jemene, húsíovia hlásia desiatky obetí

Spojené štáty v pondelok uskutočnili ďalšie letecké údery na pozície šíitských povstalcov húsíov v západnom Jemene, informovala prohúsijská televízia al-Masirah. Cieľmi boli prístav Hudajdá a provincia al-Džauf.

Podľa húsíovského ministerstva zdravotníctva si útoky vyžiadali najmenej 53 obetí vrátane piatich detí a dvoch žien. USA tvrdia, že údery sú reakciou na útoky húsíov na obchodné lode v Červenom mori.

Hnutie pod oficiálnym názvom Ansár Alláh podporované Iránom vyhlásilo, že bude naďalej útočiť na americké plavidlá. Washington medzitým sprísňuje sankcie voči Teheránu v snahe prinútiť ho k rokovaniam o jadrovom programe.

Povstalci, ktorí od roku 2014 ovládajú západ krajiny vrátane hlavného mesta Saná, predtým údajne zaútočili na americkú lietadlovú loď USS Harry S. Truman v Červenom mori.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Británia: Viac ako 30 krajín je ochotných vyslať mierové sily na Ukrajinu

Viac ako 30 krajín sa zapojí do „koalície ochotných“ na podporu Ukrajiny v prípade mierovej dohody s Ruskom, oznámil v pondelok hovorca britského premiéra Keira Starmera. Podľa neho ide o „významnú silu“, pričom jednotlivé štáty prispejú rôznymi kapacitami.

Detaily o konkrétnom nasadení mierových jednotiek zatiaľ neboli zverejnené. Plán nasadiť mierové sily naznačuje snahu západných spojencov stabilizovať situáciu na Ukrajine v prípade dosiahnutia dohody s Moskvou.

Ruskí predstavitelia však od začiatku kontaktov so Spojenými štátmi odmietali zapojenie európskych mierových síl na východnej Ukrajine.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.