Preskočiť na obsah
  |  

Rusko tvrdí, že zmarilo pokusy ukrajinskej armády preniknúť do Belgorodskej oblasti

Moskva v utorok oznámila, že odrazila päť pokusov ukrajinskej armády o prienik do Belgorodskej oblasti. Podľa ruského ministerstva obrany sa útoky odohrali v blízkosti miest Demidovka a Prilesie, pričom sa na nich zúčastnilo približne 200 ukrajinských vojakov a 20 obrnených vozidiel.

Rusko tvrdí, že cieľom operácie bolo „zdiskreditovať mierové iniciatívy“ Spojených štátov v deň telefonátu prezidentov Vladimira Putina a Donalda Trumpa. Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov označil situáciu v regióne za zložitú.

Ukrajina tieto tvrdenia nekomentovala, ale prezident Volodymyr Zelenskyj počas návštevy Fínska uviedol, že ukrajinská armáda pokračuje v bojoch v Kurskej oblasti a zostane tam, „kým to bude potrebné“.

(tasr, mm)

  |  

Scholz a Macron sľúbili pokračovať vo vojenskej podpore Ukrajiny

Dohoda medzi prezidentmi USA a Ruska Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom o 30-dňovom zastavení útokov na energetickú infraštruktúru je len začiatkom cesty k trvalému mieru, vyhlásili francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz.

Obaja lídri v Berlíne zdôraznili, že ďalším krokom musí byť úplné prímerie na Ukrajine, pričom podčiarkli, že žiadne rozhodnutia nesmú byť prijaté bez účasti Kyjeva.

Macron a Scholz zároveň prisľúbili pokračovanie vojenskej podpory Ukrajine. „Ukrajina sa na nás môže spoľahnúť a nesklameme ju,“ povedal Scholz. Macron dodal, že Francúzsko bude naďalej podporovať ukrajinskú armádu v jej boji proti ruskej agresii.

Putin v telefonáte s Trumpom opätovne vyzval na úplné zastavenie vojenskej pomoci Západu pre Ukrajinu. Podľa Kremľa ruský prezident zdôraznil, že akékoľvek riešenie musí byť „komplexné, udržateľné a dlhodobé“ a musí zohľadňovať bezpečnostné záujmy Moskvy.

Trump a Putin sa dohodli na začatí rokovaní o námornom prímerí v Čiernom mori a neskôr aj o plnom prímerí a trvalom mieri. Tieto rozhovory sa majú okamžite začať na Blízkom východe.

Kremeľ oznámil, že na stredu 19. marca je naplánovaná výmena zajatcov medzi Ukrajinou a Ruskom v pomere 175 na 175, pričom Moskva ako gesto dobrej vôle odovzdá aj 23 ťažko ranených ukrajinských vojakov.

(tasr, mm)

  |  

Netanjahu: Obnovené útoky v Gaze sú len začiatkom, rokovania budú už iba pod paľbou

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že utorkové nálety v Pásme Gazy sú "len začiatkom" a všetky ďalšie rokovania o prímerí budú prebiehať "pod paľbou". Zdôraznil, že Izrael bude pokračovať v ofenzíve, kým nedosiahne zničenie Hamasu a oslobodenie všetkých rukojemníkov.

Odmietol tvrdenia, že vojenská operácia je motivovaná politickými záujmami. Kritici ho však obviňujú z využívania konfliktu na udržanie moci. Minister zdravotníctva v Gaze uviedol, že pri izraelských útokoch zahynulo už najmenej 404 ľudí. Hamas zatiaľ vojensky nereagoval, ale tvrdí, že Izrael sa ho snaží donútiť ku kapitulácii.

Izrael obnovil boje po tom, čo nebolo dohodnuté pokračovanie prímeria z 19. januára. Obnovené útoky odsúdili viacerí svetoví lídri aj OSN.

(tasr, mm)

  |  

EÚ vyzýva Izrael na ukončenie útokov v Pásme Gazy

Európska únia vyzvala Izrael na zastavenie obnovených vojenských operácií v Pásme Gazy, pri ktorých zahynulo údajne viac ako 400 ľudí.

„EÚ odsudzuje porušenie prímeria v Gaze a smrť civilistov vrátane detí pri izraelských náletoch,“ uviedli v spoločnom vyhlásení šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová a eurokomisárky Dubravka Šuicová a Hadja Lahbibová.

Únia zároveň apeluje na Izrael, aby zachoval zdržanlivosť a obnovil dodávky humanitárnej pomoci a elektriny do Gazy. Vyzvala aj Hamas, aby okamžite prepustil všetkých rukojemníkov. K výzve na zastavenie bojov sa pridali aj ďalší svetoví lídri, vrátane Británie, OSN a nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej, ktorá označila situáciu za znepokojivú.

Prímerie, ktoré bolo v platnosti od 19. januára, oficiálne skončilo pred takmer dvoma týždňami bez dohody o jeho predĺžení. Rokovania o druhej fáze prímeria zatiaľ nevedú k výsledku.

(tasr, mm)

  |  

Ministerstvo vnútra investuje do nových uniforiem pre policajtov, hasičov a lesníkov

Ministerstvo vnútra uzatvorilo rámcovú dohodu na nákup vrchných odevov pre policajtov, hasičov a lesníkov za približne 24 miliónov eur bez DPH. Cieľom je zlepšiť kvalitu a funkčné vlastnosti výstrojných súčastí, čím sa má zvýšiť ochrana zdravia pri výkone služby.

Verejné obstarávanie sa týka hotových odevných výrobkov, nie surových materiálov. Ministerstvo aktuálne prijíma ponuky na dodanie tričiek a polokošieľ v hodnote takmer 24 miliónov eur bez DPH. Súčasťou špecifikácie je aj použitie vlákna modifikovaného škrupinami kávových zŕn, čo je podľa ministerstva bežne dostupná technológia.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) zdôraznil, že nové uniformy budú mať termoizolačné vlastnosti a nevyžadujú špeciálnu údržbu. „Policajtom, hasičom a zamestnancom okresných úradov dáme špičkové oblečenie, aké využívajú aj ozbrojené sily,“ uviedol.

(tasr, mm)

  |  

Belgický sudca obvinil päť osôb v korupčnej kauze spájanej s Huawei

Belgická prokuratúra v utorok oznámila, že sudca obvinil päť osôb v rámci vyšetrovania údajnej korupcie v Európskom parlamente. Štyri osoby sú obvinené z korupcie a členstva v zločineckej organizácii, piata čelí obvineniu z prania špinavých peňazí. Prípad sa týka čínskej technologickej spoločnosti Huawei.

Štyria obvinení zostávajú vo vyšetrovacej väzbe, piaty bol podmienečne prepustený a bude stíhaný na slobode. Belgické úrady v pondelok vykonali ďalšie prehliadky v kanceláriách Európskeho parlamentu, čím nadviazali na razie z minulého týždňa v Belgicku a Portugalsku.

Podľa belgických médií vyšetrovanie zahŕňa asi 15 súčasných alebo bývalých poslancov EP. Huawei na obvinenia reagoval vyhlásením, že berie podozrenia vážne a uplatňuje politiku nulovej tolerancie voči korupcii.

Belgická tajná služba preveruje aktivity Huawei v Bruseli už od roku 2023. Vyšetrovatelia sa zaujímali o lobistické praktiky spoločnosti a jej pokusy o získanie vplyvu na európskych politikov.

(tasr, mm)