Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Astronauti uviaznutí na ISS po deviatich mesiacoch pristáli na Floride

Posádka Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) vrátane astronautov Butcha Wilmorea a Suni Williamsovej, ktorí na viac ako deväť mesiacov uviazli na ISS, v utorok pristála pri pobreží amerického štátu Florida.

Kapsula so štyrmi astronautmi dopadla do vody pri pobreží Tallahassee na Floride. Štvorica po pristáti absolvuje 45-dňový rehabilitačný program v Houstone, píše AFP.

Americkí astronauti Wilmore a Williamsová sa spoločne s ďalším astronautom Nickom Hagueom a ruským kozmonautom Alexandrom Gorbunovom vydali na cestu späť na Zem v utorok ráno prostredníctvom lode spoločnosti SpaceX.

Wilmore a Williamsová sa mali pôvodne do vesmíru vydať na osemdňovú misiu. Na palube ISS uviazli v júni minulého roka po tom, ako sa v ich vesmírnej lodi Boeing Starliner vyskytli problémy s pohonom a loď sa späť na Zem vrátila bez posádky. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) následne rozhodol, že uviaznutí astronauti sa na Zem vrátia po skončení rotácie misie SpaceX Crew-9.

Ich predĺžený 286 dní trvajúci pobyt bol výrazne dlhší ako štandardná rotácia pre astronautov na ISS, ktorá trvá obvykle šesť mesiacov. Táto vesmírna misia je však oveľa kratšia ako americký vesmírny rekord - 371 dní, ktoré na ISS v roku 2023 strávil astronaut NASA Frank Rubio, alebo svetový rekord vytvorený ruským kozmonautom Valerijom Poľakovom, ktorý na vesmírnej stanici Mir strávil nepretržite 437 dní.

(tasr)

Minúta  |  

Trumpovi ľudia chcú prepustiť stovky vedcov z Agentúry na ochranu ŽP

Administratíva Donalda Trumpa zrejme zruší vedecko-výskumné oddelenie Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA) a prepustí stovky vedcov. Upozornili na to demokrati z výboru Snemovne reprezentantov pre vedu. Tvrdia, že väčšina zo 1 500 zamestnancov oddelenia príde o prácu. Šéf EPA Lee Zeldin plánuje celkovo znížiť počet zamestnancov agentúry o 65 percent. Trump dlhodobo kritizuje environmentálne regulácie ako prekážku ekonomického rastu. EPA tvrdí, že zatiaľ nepadlo konečné rozhodnutie, ale skúma možnosti efektívnejšej správy agentúry.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Il Foglio bude mesiac vychádzať aj s obsahom generovaným umelou inteligenciou

Taliansky denník Il Foglio v utorok vydal špeciálne vydanie generované výhradne umelou inteligenciou. Il Foglio AI má štyri strany a vychádza ako súčasť klasickej verzie novín. Experiment bude trvať mesiac a AI bude vytvárať nielen články, ale aj titulky a zhrnutia. Redaktori odpovede AI preveria.

Na záver redakcia zhodnotí vplyv umelej inteligencie na novinársku prácu. Il Foglio vychádza od roku 1996 a patrí medzi menšie talianske denníky.

(tasr, apa, dpa)

Minúta  |  

Sudca označil zrušenie agentúry USAID za protiústavné

Federálny sudca Theodore Chuang v utorok rozhodol, že pokus administratívy Donalda Trumpa o zrušenie Agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID) pravdepodobne porušuje ústavu. Podľa neho má o osude agentúry rozhodovať Kongres.

Súd čiastočne vyhovel žalobe viac než dvadsiatich zamestnancov USAID. Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE), ktorý vedie Elon Musk, nariadil zastaviť kroky vedúce k zrušeniu agentúry. USAID pôsobí v 120 krajinách a poskytuje humanitárnu pomoc. Šéf diplomacie Marco Rubio však oznámil, že USA zrušia 83 percent jej programov.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že zmarilo pokusy ukrajinskej armády preniknúť do Belgorodskej oblasti

Moskva v utorok oznámila, že odrazila päť pokusov ukrajinskej armády o prienik do Belgorodskej oblasti. Podľa ruského ministerstva obrany sa útoky odohrali v blízkosti miest Demidovka a Prilesie, pričom sa na nich zúčastnilo približne 200 ukrajinských vojakov a 20 obrnených vozidiel.

Rusko tvrdí, že cieľom operácie bolo „zdiskreditovať mierové iniciatívy“ Spojených štátov v deň telefonátu prezidentov Vladimira Putina a Donalda Trumpa. Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov označil situáciu v regióne za zložitú.

Ukrajina tieto tvrdenia nekomentovala, ale prezident Volodymyr Zelenskyj počas návštevy Fínska uviedol, že ukrajinská armáda pokračuje v bojoch v Kurskej oblasti a zostane tam, „kým to bude potrebné“.

(tasr, mm)

Minúta  |  

Scholz a Macron sľúbili pokračovať vo vojenskej podpore Ukrajiny

Dohoda medzi prezidentmi USA a Ruska Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom o 30-dňovom zastavení útokov na energetickú infraštruktúru je len začiatkom cesty k trvalému mieru, vyhlásili francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz.

Obaja lídri v Berlíne zdôraznili, že ďalším krokom musí byť úplné prímerie na Ukrajine, pričom podčiarkli, že žiadne rozhodnutia nesmú byť prijaté bez účasti Kyjeva.

Macron a Scholz zároveň prisľúbili pokračovanie vojenskej podpory Ukrajine. „Ukrajina sa na nás môže spoľahnúť a nesklameme ju,“ povedal Scholz. Macron dodal, že Francúzsko bude naďalej podporovať ukrajinskú armádu v jej boji proti ruskej agresii.

Putin v telefonáte s Trumpom opätovne vyzval na úplné zastavenie vojenskej pomoci Západu pre Ukrajinu. Podľa Kremľa ruský prezident zdôraznil, že akékoľvek riešenie musí byť „komplexné, udržateľné a dlhodobé“ a musí zohľadňovať bezpečnostné záujmy Moskvy.

Trump a Putin sa dohodli na začatí rokovaní o námornom prímerí v Čiernom mori a neskôr aj o plnom prímerí a trvalom mieri. Tieto rozhovory sa majú okamžite začať na Blízkom východe.

Kremeľ oznámil, že na stredu 19. marca je naplánovaná výmena zajatcov medzi Ukrajinou a Ruskom v pomere 175 na 175, pričom Moskva ako gesto dobrej vôle odovzdá aj 23 ťažko ranených ukrajinských vojakov.

(tasr, mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.