Preskočiť na obsah
  |  

USA: Za obnovené boje v Gaze nesie zodpovednosť Hamas

Militantné hnutie Hamas je podľa Spojených štátov zodpovedné za obnovené násilie v Pásme Gazy. Vyhlásil to v nedeľu americký osobitný vyslanec Steve Witkoff v rozhovore pre televíziu Fox News.

„Toto je na Hamas. Spojené štáty stoja na strane štátu Izrael,“ povedal Witkoff. Tvrdí, že Hamas odmietol návrh na dohodu, ktorý bol podľa neho „prijateľný“, čím znemožnil diplomatické riešenie a viedol k pokračovaniu bojov.

Washington v posledných týždňoch zintenzívnil diplomatické snahy o prímerie medzi Izraelom a Hamasom, no bez úspechu. Hamas, ktorý USA a EÚ označujú za teroristickú organizáciu, dlhodobo trvá na úplnom stiahnutí izraelských síl z Gazy.

(reuters, mm)

  |  

Kremeľ: Peskov pred rokovaniami o Ukrajine očakáva náročné diskusie

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v nedeľu označil nadchádzajúce rokovania medzi Ruskom a USA v Saudskej Arábii za náročné. Zdôraznil množstvo nevyriešených otázok a nuáns týkajúcich sa prípadného prímeria na Ukrajine.

Podľa Peskova je Rusko pripravené diskutovať najmä o obnovení čiernomorskej obilnej dohody z roku 2022, ktorá umožňovala bezpečný vývoz ukrajinského obilia počas vojny. Dohoda prestala platiť v roku 2023, keď ju Moskva odmietla predĺžiť.

Rokovania v Saudskej Arábii prebehnú samostatne medzi americkými delegáciami a zástupcami Ruska i Ukrajiny. Kremeľ potvrdil, že pondelkové rokovania s USA sa zamerajú na technické a politické detaily možnej dohody.

Peskov v štátnej televízii zároveň nevylúčil, že Donald Trump a Vladimir Putin mohli mať v minulosti aj neoficiálne kontakty, o ktorých verejnosť nebola informovaná. Podľa agentúry TASS tieto domnienky vyplývajú zo samotných vyjadrení amerického prezidenta.

(tasr, mm)

  |  

Americký vyslanec verí v mierové rokovania, tvrdí, že Putin chce mier

Osobitný vyslanec USA pre Blízky východ Steve Witkoff v nedeľu vyjadril optimizmus pred kľúčovými rokovaniami o ukončení vojny na Ukrajine a uviedol, že verí v mierové úmysly ruského prezidenta Vladimira Putina.

V relácii televízie Fox News Witkoff povedal, že rokovania majú potenciál posunúť konflikt smerom k riešeniu. "Som presvedčený, že prezident Putin chce mier," vyhlásil. Dodal, že aktuálna diplomatická iniciatíva pod vedením prezidenta Donalda Trumpa má „reálnu šancu na úspech“, ak všetky strany prejavia vôľu k dohode.

Vyjadrenia zazneli pred očakávanými rokovaniami medzi USA a Ukrajinou v Saudskej Arábii, po ktorých majú v pondelok nasledovať priame rozhovory amerických a ruských delegácií.

(reuters, mm)

  |  

Gröhling: Minister Takáč sa zaoberal MDŽ a neriešil informácie o slintačke a krívačke

Slintačka a krívačka, konsolidácia, výsledok koaličnej krízy, ale aj otázka zvyšovania výdavkov na obranu. Nedeľa sa opäť niesla v znamení politických diskusií.

Líder SNS Andrej Danko v relácii Politika 24 povedal, že ak by vedel o ministerských ambíciách Rudolfa Huliaka (nom. Smeru), tak by ho na post navrhol.

Premiéra Roberta Fica (Smer) vyzval, aby zverejnil dohodu, ktorú uzavrel s "rebelmi". Danko je presvedčený, že memorandum by malo byť zverejnené, keďže koaličná zmluva verejná je. Je tiež zvedavý, ako to bude fungovať, keď v pondelok (24. 3.) na koaličnej rade bude napravo od premiéra sedieť Rudolf Huliak a naľavo Samuel Migaľ (nezávislý). Zodpovednosť za oboch má podľa neho premiér.

"Rešpektujem riešenie, ale zodpovednosť je na Robertovi Ficovi. Ja by som tento politický rubikon neprekročil," skonštatoval Danko. Takéto riešenie vládnej krízy podľa neho dáva zlý príklad.

Za problém a chybu považuje, ak poslanci ignorujú predsedov svojich strán a dostanú sa k ministerstvám cez "politické mŕtvoly". Ako budú obaja na ministerských postoch v niektorých veciach fungovať, si predstaviť nevie, treba si počkať na výsledky. Nepáči sa mu však, ak kritizujú a avizujú audity bez toho, aby sa na ministerstvách najskôr zorientovali.

Zároveň priznal, že Smer oslovuje aj voličov SNS a je to rivalita: „Vždy je to tak, že sa voliči upínajú k stranám, ktoré majú viac percent.“ Dodal, že pozíciu Fica posilnil atentát.

Už skôr pritom potvrdil, že vzťahy medzi koaličnými stranami sú narušené. S Ficom nesúhlasí vo viacerých veciach. „Nemôžem mu povedať, že za transakčnú daň nezahlasujeme, ak to on chce,“ dodal. „Ak by som ja robil niektoré veci, tak inak. Ale ľudia si vybrali za premiéra Fica, nie mňa. Neznamená to však, že SNS mlčí,“ konkretizoval Danko.

Na margo Miroslava Radačovského, ktorý má nastúpiť do parlamentu namiesto Huliaka, povedal, že hoci nechce byť členom klubu SNS, nezazlieva mu to. Uviedol však, že do ďalších volieb pôjde SNS prísne stranícky.

Riešením koaličnej krízy nie je nadšený ani Tibor Gašpar

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) v diskusnej relácii TA3 V Politike podobne skonštatoval, že riešenie koaličnej krízy nepovažuje za šťastné.

Dvaja spoludiskutujúci z radov opozície Martin Dubéci (PS) a Mária Kolíková (SaS) sa zhodli, že išlo o fleky. Poslankyňa koalíciu kritizovala za to, že namiesto dopadov konsolidácie riešila koaličnú krízu, ktorá vznikla ako výsledok osobných ambícií pár poslancov.

Roman Michelko (SNS) na margo konsolidácie uviedol, že SNS bude budúci rok tlačiť na to, aby v konsolidačnom mixe už nebola transakčná daň a bola nahradená inými príjmami.

"Konsolidácia bola nevyhnutná. Otázka je jej štruktúra. Keď ste v koalícii, častokrát musíte podporiť niečo, s čím nie ste hlboko uzrozumení a vidíte, že je problém," skonštatoval Michelko.

Gašpar k tomu dodal, že konsolidácia musí pokračovať aj tento rok.

Predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci označil aktuálnu konsolidáciu za najjednoduchšiu, aká sa dala spraviť. Jej podobu kritizovala aj Kolíková.

Raši: Koaličný nepokoj je vyriešený, koalícia disponuje 79 poslancami

V relácii STVR O 5 minút 12 sa podobne riešili výsledky koaličnej krízy. Podpredseda Hlasu Richard Raši uviedol, že vládna koalícia disponuje 79 poslancami.

"Som presvedčený, že vládny nepokoj bol vyriešený," skonštatoval Raši s tým, že prvým testom bude budúcotýždňová schôdza parlamentu. Nevidí dôvod, prečo by nemala prebehnúť ani tajná voľba predsedu parlamentu.

Priznal, že strany Hlas i SNS utrpeli politickú stratu, výsledkom však podľa neho je, že nepríde alternatíva v podaní novej vlády, ktorá by bola antisociálna a proti ľuďom. Otázka predčasných volieb nie je podľa neho aktuálna. Je presvedčený, že vyriešenie krízy nespustí lavínu.

Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok má podľa neho stopercentnú dôveru strany a o výmene lídra "v žiadnom prípade neuvažujú". To, čo sa stalo, považujú za "hrubú čiaru", vyvodzovať zodpovednosť nebudú, keďže dôsledky vyvodili stratou ministerstva.

Predseda SaS Branislav Gröhling si nemyslí, že vláda či parlamentná väčšina budú stabilné. Premiér podľa neho urobil chybu, ktorá ho bude stáť pád vlády. Vyriešením situácie vraj vyslal signál, že ho môžu "vydierať".

Zopakoval, že SaS sa na voľbe predsedu parlamentu nezúčastní. Obdobnú informáciu o tom, že voľby sa nezúčastní celá opozícia, poskytol v relácii Na telo aj predseda KDH Milan Majerský. Skonštatoval, že ak ho nezvolia, tak do konca roka budeme svedkami predčasných volieb.

Danko sa zas v relácii Politika 24 vyjadril, že SNS podporuje Rašiho na post predsedu parlamentu. Podľa neho nič nebráni tomu, aby bol budúci týždeň zvolený. Michelko je takisto presvedčený, že poslanci na najbližšej schôdzi zvolia predsedu parlamentu a sfunkčnia Radu STVR.

Slintačka a krívačka

Témou nedeľných diskusií bola aj aktuálna situácia týkajúca sa slintačky a krívačky. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer) na začiatku relácie O 5 minút 12 potvrdil, že na juhu Slovenska zostávajú naďalej len tri ohniská nákazy. Aktuálne podľa neho prebieha likvidácia a usmrcovanie na jednom zo zasiahnutých chovov. Deklaruje, že štát zasiahol a reagoval rýchlo a včas. Krajina bude zároveň žiadať kompenzáciu z Európskej únie.

S tým, že sa konalo rýchlo a štát robí od prvého momentu všetko, čo mal, súhlasí aj Raši. Politický vplyv v tejto veci by mal byť minimálny, rozhodovať by mali podľa neho odborníci.

Naopak, Gröhling šéfa agrorezortu obvinil, že pri slintačke a krívačke nekonal dostatočne rýchlo. Poukázal na to, že sa o nákaze dozvedeli začiatkom marca a dva týždne o tom vláda nerokovala. "Riešil MDŽ a neriešil farmárov," uviedol.

Kolíková a Dubéci sa v relácii televízie TA3 zhodli, že by bolo na mieste, ak by do krízového štábu na riešenie slintačky a krívačky pozvala koalícia aj odborníkov z opozície. Podľa Gašpara však bolo dobré, že sa na tomto stretnutí nezúčastnili.

Podotkol, že agrorezort robí opatrenia od prvého momentu, ako sa ochorenie začalo vyskytovať v Európe. Michelko považuje za nechutné, ako "hyenisticky" využíva túto tému opozícia.

V otázke zvyšovania obranných výdavkov je prienik takmer nulový

Michelko za stranu SNS zopakoval, že dve percentá na obranu sú v čase konsolidácie maximom a nechcú, aby sa to navyšovalo. Podľa Andreja Danka sú dve percentá do zbrojenia na hrane.

Gašpar zase podotkol, že podporuje myšlienku, aby sa armády NATO dostali do technologického moderného vybavenia. Smer podľa neho deklaruje, že bude podporovať také investície pri navyšovaní obranných výdavkov, ktoré budú duálneho určenia.

Dubéci by bol podľa vlastných slov rád, ak by na témach, ako sú obranné výdavky, panovala všeobecná zhoda. "Žiaľ, vzťahy medzi koalíciou a opozíciou sú také, že veľmi ťažko sa hľadá nejaký prienik," poznamenal.

Kolíková pripomenula, že zorganizovali okrúhly stôl opozície k tejto téme, majú podľa jej slov otvorený dialóg. "Mali sme zhodu, ako k tomu pristúpiť a budeme to spolu prezentovať," dodala.

Šéf SNS opäť otvoril aj otázku povinnej vojenskej služby. Zaviedol by trojmesačný vojenský výcvik: „Európa zbuznatela, musí sa to zmeniť.“

Raši aj Gröhling sa počas diskusie zhodli na tom, že povinná vojenská služba by sa nemala obnoviť.

Dodajme, že Danko má ísť v najbližšej dobe vypovedať aj na políciu. Niekto naň podal trestné oznámenie pre bilboard SNS, na ktorom stálo, že strana zastavila financovanie projektov LGBTQ komunity.

(max, tasr, joj 24, stvr, markíza, ta3, sak)

  |  

Ukrajina a USA budú v Saudskej Arábii rokovať o prímerí s Ruskom

Ukrajinskí a americkí predstavitelia sa v nedeľu večer stretnú v Saudskej Arábii, kde budú rokovať o možnom čiastočnom prímerí medzi Ukrajinou a Ruskom. Ide o súčasť diplomatickej iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorej cieľom je ukončiť trojročnú vojnu.

Stretnutie s ukrajinskou delegáciou, ktorú vedie minister obrany Rustem Umerov, predchádza pondelkovým rokovaniam medzi USA a Ruskom. Podľa Kyjeva by mohla účasť obranného rezortu umožniť „rýchle a vecné“ rozhodovanie. Ukrajinské úrady však rokovanie označujú zatiaľ za čisto technické.

Z ukrajinského rezortu diplomacie sa ozýva, že cieľom bude objasniť podmienky rôznych režimov prímeria, ich kontrolu a monitorovanie.

Putin v utorok súhlasil s Trumpovým návrhom na 30-dňové zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru, no k širšiemu prímeriu zatiaľ nedošlo. USA dúfajú, že sa im podarí dosiahnuť komplexnú dohodu do 20. apríla. Boje napriek rokovaniam prebiehajú ďalej.

(reuters, mm)

  |  

Obetí vojny v Gaze je vyše 50-tisíc, tvrdí ministerstvo ovládané Hamasom

Od októbra 2023 prišlo podľa Hamasom riadeného ministerstva zdravotníctva o život už niečo viac ako 50-tisíc Palestínčanov, pritom zranených evidujú viac ako 113-tisíc. CNN pripomína, že štatistiky nerozlišujú medzi civilistami a militantmi. OSN uvádza, že väčšinu obetí tvoria ženy a deti.

Skutočný počet obetí môže byť oveľa vyšší. Predpokladá sa totiž, že pod troskami budov zničených viac ako 15 mesiacov trvajúcimi bojmi sa stále nachádzajú tisíce ľudí.

Vojna v Pásme Gazy vypukla po útoku Hamasu na juh Izraela 7. októbra 2023. Pri tomto útoku zahynulo 1 200 ľudí a militanti zajali približne 250 rukojemníkov.

Prímerie z tohtoročného januára sa zrútilo po nezhodách o jeho ďalších fázach. Izrael opäť spustil nálety a obnovil pozemné operácie. Počas izraelských útokov len od utorka zomrelo viac ako 500 ľudí, z toho takmer 200 detí.

(tasr, ap, afp, cnn, max)