Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fico: Nové clá USA sa najviac dotknú automobilového priemyslu

Americký prezident Donald Trump má 2. apríla zaviesť clá na dovoz všetkých tovarov a služieb, čo podľa premiéra Roberta Fica (Smer) najviac zasiahne slovenský automobilový priemysel.

Po mimoriadnom rokovaní vlády uviedol, že clá budú mať tri rozmery: zaťaženie všetkých členských štátov EÚ, zavedenie nových štandardov sťažujúcich export a najmä vplyv na strategické odvetvia ako automobilový a farmaceutický priemysel či polovodiče.

Fico zdôraznil, že pre Slovensko budú najviac ohrozené spoločnosti ako Volkswagen a Jaguar Landrover, ktoré budú čeliť novým podmienkam vývozu. Vláda plánuje stretnutie s výrobcami, aby si vypočula ich návrhy na opatrenia, ktoré následne predloží Európskej komisii.

Cieľom je, aby Únia zaujala spoločné stanovisko a konala koordinovane.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trump plánuje rozsiahle recipročné clá, zasiahnu viac krajín

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zvažuje zavedenie vyšších ciel pre širší okruh krajín, pričom plány predstavia 2. apríla ako „recipročné clá“.

Podľa denníka Wall Street Journal Trump, ktorý pôvodne tieto clá bagatelizoval, v posledných dňoch tlačí na svoj tím, aby postupoval tvrdšie. Poradcovia uvažujú o clách až do výšky 20 percent pre všetkých obchodných partnerov USA.

Ich výšku majú nastaviť ako reakciu na clá, ktoré daná krajina uplatňuje voči americkému dovozu.

Očakáva sa, že clá zasiahnu najmenej 15 krajín. Pripravujú aj špecifické clá pre jednotlivé odvetvia. Pozastavenie ciel pre Kanadu a Mexiko sa končí tento týždeň, čo môže viesť k uvaleniu nových ciel aj na tieto krajiny.

Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová reagovala, že avizované clá predstavujú kľúčový moment pre EÚ. „On (Trump) to označil za Deň oslobodenia pre Spojené štáty. Ja to považujem za moment, keď sa všetci budeme musieť spoločne rozhodnúť, že prevezmeme väčšiu kontrolu nad svojim osudom a myslím si, že je to krok smerom k nezávislosti,“ vyjadrila sa.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Britské súdy majú pri kaucii zvýhodniť transsexuálov a menšiny

Transsexuálne osoby a ľudia z etnických menšín majú podľa nových usmernení vypracovaných ministerstvom spravodlivosti Veľkej Británie prednosť pri kauciách. Informoval o tom denník Daily Mail.

Sudcovia majú uprednostniť tieto skupiny, pretože môžu byť vystavení „neprimerane vyššiemu riziku“, ak ich zadržia vo väzbe. V usmerneniach od sudcov žiadajú, aby zohľadnili skutočnosť, že niektorí obvinení mohli zažiť traumu v dôsledku rasizmu a diskriminácie.

Do zoznamu patria aj ženy, tehotné, mladí dospelí či osoby s duševnými ochoreniami. Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že opatrenie má zabrániť nespravodlivému zadržiavaniu obžalovaných zo znevýhodnených skupín.

Očakáva sa, že dnes presadia v Dolnej snemovni britského parlamentu mimoriadny zákon v rámci pokusu zastaviť „dvojstupňovú“ justíciu. Ministerka spravodlivosti Shabana Mahmoodová sa tak snaží zablokovať usmernenia Rady pre udeľovanie trestov, ktoré poskytujú menšinám osobitné zaobchádzanie na súdoch.

(mja)

Minúta  |  

Vojakov nasadia k hraniciam, polícia nestíha pre šírenie slintačky a krívačky

Policajtom budú pri zabezpečení verejného poriadku a ochrane strážených objektov v súvislosti so šírením slintačky a krívačky (SLAK) pomáhať aj profesionálni vojaci. Vyplýva to z návrhu ministerstva obrany, ktorý v pondelok schválila vláda. Mimoriadnu situáciu vyhlásili od 25. marca 2025 o 13:00 podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva.

„Vzhľadom na to, že sily a prostriedky Policajného zboru nepostačujú na plnenie úloh súvisiacich so zabezpečením verejného poriadku a strážených objektov, navrhuje sa vyčlenenie profesionálnych vojakov na plnenie úloh Policajného zboru,“ uviedol rezort obrany.

Vojakov nasadia do spoločných hliadok s policajtmi pri hraničných priechodoch s Maďarskom a Rakúskom a pri ochrane strážených objektov. Nasadenie je plánované do 31. mája 2025.

(tasr, red)

Minúta  |  

NYT: Surovikin zvažoval možnosť jadrového úderu na ukrajinských vojakov

Ruský generál Sergej Surovikin v októbri 2022 zvažoval možnosť taktického jadrového úderu na ukrajinské ozbrojené sily s cieľom zastaviť ich postup cez rieku Dneper. V sobotu o tom napísal denník New York Times (NYT), podľa ktorého Surovikinovu úvahu odpočula americká Ústredná spravodajská služba (CIA).

Do tohto momentu Američania odhadovali pravdepodobnosť jadrového úderu Rusov na Ukrajincov iba na úrovni 5 až 10 percent, no riziko v reakcii na to vzrástlo až na 50 percent.

Surovikina v októbri 2022 vymenovali za hlavného veliteľa ruských síl na Ukrajine, pričom mal zefektívniť vojenské operácie po sérii neúspechov. V januári 2023 ho na tomto poste nahradil náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov.

(tod)

Minúta  |  

Zemetrasenie v Mjanmarsku zabilo stovky moslimov

Silné zemetrasenie s magnitúdou 7,7, ktoré zasiahlo Mjanmarsko v piatok v čase modlitieb počas posvätného mesiaca ramadán, si podľa moslimskej organizácie vyžiadalo viac ako 700 obetí z radov veriacich.

Člen riadiaceho výboru moslimského hnutia odporu Jarná revolúcia v pondelok uviedol, že pri zemetrasení neďaleko mesta Mandalaj došlo k poškodeniu či zničeniu približne 60 mešít. Nebolo však bezprostredne zrejmé, či počet osôb, ktoré pri zemetrasení zahynuli v mešitách, zahrnuli v oficiálnych číslach.

Celkový počet obetí podľa agentúry Reuters dosahuje až dvetisíc osôb na území Mjanmarska a Thajska. Zranenia utrpelo vyše 3 400 ľudí a 300 zostáva nezvestných. Videozáznamy z portálu The Irrawaddy zachytávajú zrútené mešity a ľudí utekajúcich zo zasiahnutých miest.

Podľa predstaviteľa hnutia šlo najmä o staršie budovy. Okrem hlavného zemetrasenia zaznamenali aj následný otras s magnitúdou 6,4. Zničené sú desiatky budov, poškodená infraštruktúra a situáciu komplikuje občianska vojna. Otrasy pocítili aj v Thajsku, Vietname a Číne.

(tasr, reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.