Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Koľko krvi sa ešte preleje, ukončite vojnu, žiadali demonštranti v Tel Avive

Tisíce Izraelčanov v pondelok demonštrovali v uliciach Tel Avivu a požadovali dohodu s palestínskym hnutím Hamas o prepustení zvyšných rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy.

Protest bol namierený aj proti vláde izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, pričom mnohí demonštranti žiadali tiež ukončenie útokov v palestínskej enkláve.

Na transparentoch bolo vidieť heslá ako „Koľko krvi sa ešte preleje?“ a „Ukončite vojnu“. Na mnohých plagátoch boli zobrazené tváre rukojemníkov, ktorých militanti z Hamasu stále zadržiavajú po útokoch na Izrael z októbra 2023, ktoré vyvolali vojnu v Pásme Gazy.

Protivládne demonštrácie sú v Izraeli pravidelným javom, pričom na niektorých sa zúčastňuje až 100-tisíc ľudí, pripomína agentúra DPA.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Trump potvrdil priame rokovania USA s Iránom o jadrovom programe

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že USA vedú priame rokovania s Iránom o jeho nukleárnom programe. Znovu pritom zdôraznil, že Teherán nemôže získať jadrové zbrane. Priame rokovania s USA iránski predstavitelia v minulosti opakovane odmietli.

 „Vedieme priame rozhovory s Iránom, ktoré sa už začali. Budú pokračovať v sobotu. Máme veľmi dôležité stretnutie a uvidíme, čo sa môže stať. Myslím si, že všetci sa zhodnú na tom, že uzavrieť dohodu by bolo lepšie,“ povedal Trump novinárom po stretnutí s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Ozrejmil, že sobotňajšie rokovania budú „takmer na najvyššej úrovni“.

Minulý mesiac poslal americký prezident do Teheránu list. V ňom Irán vyzval, aby rozhodol, či sa začnú nové rokovania, alebo bude krajina znášať prísnejšie sankcie v rámci Trumpovej "politiky maximálneho tlaku".

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Zelenskyj: Vojna sa má vrátiť tam, kde začala – Ukrajinci zasahujú v Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po prvý raz verejne priznal, že ukrajinské ozbrojené sily vykonávajú operácie na ruskom území, konkrétne v oblastiach Belgorod a Kursk. Podľa jeho slov ide o obranné kroky, ktorých cieľom je ochrániť ukrajinské pohraničné regióny, predovšetkým Sumy a Charkov, pred ruskými útokmi.

V pravidelnom videoprejave uviedol, že tieto akcie sú opodstatnené, keďže „vojna sa musí vrátiť tam, kde začala“.

Vyzdvihol aj nasadenie 225. útočného pluku, ktorý sa podieľa na operáciách. Hoci ruské sily nedávno získali späť niektoré časti Kurskej oblasti, Zelenskyj zdôraznil, že ukrajinské aktivity prispeli k zníženiu tlaku na iných úsekoch frontu, najmä v Doneckej oblasti.

Rusko medzitým tvrdí, že obsadilo dedinu Basivka pri hraniciach so Sumskoou oblasťou, čo však Kyjev poprel. Prezident Putin opäť naznačil záujem o vytvorenie hraničnej nárazníkovej zóny.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

V Kryvyj Rihu pochovali obete útoku, medzi 20 mŕtvymi bolo aj deväť detí

V ukrajinskom Kryvom Rihu sa v pondelok konal pohreb obetí ničivého raketového útoku z piatka, pri ktorom prišlo o život 20 ľudí, vrátane deviatich detí. Raketa dopadla na hustú obytnú zónu a zasiahla aj detské ihrisko.

Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko použilo kazetovú muníciu. Medzi obeťami bol aj deväťročný Herman Tripolec, ktorý sa v čase zásahu hral na hojdačke, či tínedžeri Danyl Nikitskyj a Alina Kucenková, pochovaní vedľa seba.

Na mieste útoku vznikol improvizovaný pamätník, kde sa konala aj bohoslužba. Učiteľka Iryna Cholodová dojatá spomínala na svojich žiakov Arinu a Radyslava, ktorým ostali neodovzdané darčeky k narodeninám.

Okrem detských obetí boli medzi mŕtvymi aj dospelí vo veku od troch do 79 rokov, 33 zranených zostáva hospitalizovaných. Kyjev v reakcii na útok požiadal o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Saková: Nové clá USA ohrozujú obchod, EÚ sa pripravuje na protiopatrenia

Ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas) sa v pondelok zúčastnila zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci a obchod v Luxemburgu, kde sa členské štáty zhodli na potrebe spoločného postupu v reakcii na nové americké clá.

Saková zdôraznila, že jednostranné kroky zo strany USA sú nielen nespravodlivé, ale aj ekonomicky neodôvodnené, a môžu negatívne zasiahnuť obe strany.

Podľa eurokomisára Maroša Šefčoviča sa clá môžu dotknúť dovozov v hodnote 380 miliárd eur, pričom európski dovozcovia by mohli zaplatiť až 80 miliárd na clách.

Komisia zároveň vyčíslila, že zvýšenie obchodu v rámci EÚ o menej než tri percentá by mohlo tieto dopady vyvážiť. Saková apelovala aj na potrebu rozšírenia obchodných vzťahov mimo Únie – podporila urýchlenie dohody s Latinskou Amerikou a vyzdvihla význam spolupráce s Áziou, vrátane strategického dialógu s Čínou.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

USA tlačia na Grónsko, nový premiér však chce posilniť väzby s Dánskom

Grónsky parlament sa po marcových voľbách zišiel na ustanovujúcej schôdzi a schválil novú vládu na čele s Jensom-Frederikom Nielsenom, ktorý sa vo veku 33 rokov stal najmladším premiérom v dejinách ostrova.

Nielsenova strana Demokrati zostavila širokú koalíciu so všetkými politickými subjektmi v parlamente okrem strany Naleraq, presadzujúcej okamžité odtrhnutie od Dánska a posilnenie vzťahov s USA. Koalícia disponuje väčšinou 23 zo 31 poslaneckých hlasov.

Nový premiér apeloval na politickú súdržnosť v čase zvýšeného zahraničného tlaku a označil Dánsko za kľúčového partnera Grónska, až kým krajina nedosiahne plnú samostatnosť.

Parlamentné voľby sa konali v období vyhrotených vyhlásení prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý prejavil záujem o prevzatie Grónska a nevylúčil ani použitie sily. Dánska premiérka Mette Frederiksenová však Spojené štáty upozornila, že územnú anexiu považuje za neprípustnú.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.