Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OSN: Koniec americkej pomoci je rozsudkom smrti pre milióny

Administratíva Donalda Trumpa náhle ukončila väčšinu americkej humanitárnej pomoci pre Afganistan, Jemen, Sýriu, Somálsko a ďalšie krajiny. Celkovo sa škrtá viac než 1,3 miliardy dolárov vrátane 562 miliónov pre Afganistan a 107 miliónov pre Jemen.

Svetový potravinový program OSN upozorňuje, že tento krok môže byť „rozsudkom smrti“ pre milióny hladujúcich. USA boli doteraz najväčším darcom pomoci pre krajiny zasiahnuté konfliktmi.

Podľa niektorých odborníkov a úradníkov môžu škrty zhoršiť humanitárnu krízu a viesť k novým migračným vlnám či radikalizácii. Zrušené boli aj granty pre organizácie pomáhajúce ženám a deťom.

OSN sa obáva hospodárskej nestability v regióne, keďže americká pomoc zohrávala kľúčovú úlohu pri financovaní základných potrieb. Administratíva škrty zdôvodňuje nesúladom s prioritami vlády, čím vyvolala ostrú kritiku zo strany opozície a humanitárnych organizácií.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Peking sľubuje boj až do konca v obchodnej vojne s USA

Čína pohrozila Spojeným štátom ráznymi protiopatreniami, ak Washington zvýši clá na čínsky dovoz. Vyhlásenie prišlo po tom, čo prezident USA Donald Trump pohrozil uvalením 50-percentného cla na čínske produkty.

Čínske ministerstvo obchodu v utorok uviedlo, že je pripravené „bojovať až do konca“ a označilo americký prístup za vydieračský.

„Vyhrážky Spojených štátov sú jedna chyba za druhou, čo opäť dokazuje ich vydieračský charakter. Čína to nikdy nebude akceptovať,“ uviedol hovorca ministerstva. Zároveň zopakoval, že ak USA zvýšia clá, Čína podnikne rázne kroky na ochranu svojich práv a záujmov.

USA minulý týždeň zaviedli 34-percentné clo na čínsky tovar s cieľom podporiť domácu výrobu. Ako reakciu zaviedla Čína rovnaké clo na americké produkty.

Napriek napätiu Peking zdôrazňuje, že uprednostňuje dialóg, keďže „v obchodnej vojne niet víťazov“.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Najvyšší súd USA obnovil možnosť deportácií podľa zákona z roku 1798

Najvyšší súd USA v pondelok zrušil nariadenie nižšieho súdu, ktoré bránilo administratíve Donalda Trumpa deportovať venezuelských utečencov podľa zákona o zahraničných nepriateľoch z roku 1798.

Päť z deviatich sudcov podporilo toto rozhodnutie, pričom súd zároveň zdôraznil, že migranti musia mať možnosť napadnúť rozhodnutie o deportácii pred jeho vykonaním a musia na to dostať primeraný čas.

Zákon z konca 18. storočia oprávňuje prezidenta USA zadržať a vyhostiť občanov krajín považovaných za nepriateľské, najmä v prípade vojny alebo bezprostrednej hrozby útoku. Tento právny predpis bol v histórii použitý len trikrát – počas vojny v roku 1812 a počas prvej a druhej svetovej vojny.

Exprezident Trump rozhodnutie súdu privítal a označil ho za víťazstvo zákonnosti a bezpečnosti krajiny.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Netanjahu: Izrael rokuje o novej dohode na prepustenie rukojemníkov

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok oznámil, že Izrael pracuje na novej dohode o prepustení rukojemníkov zadržiavaných hnutím Hamas v Pásme Gazy. Uviedol to počas stretnutia s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome.

„Pracujeme na ďalšej dohode a dúfame v jej úspech. Sme odhodlaní dostať všetkých rukojemníkov von,“ povedal Netanjahu novinárom v Oválnej pracovni. Prezident Trump dodal, že pred Izraelom je ďalšie prímerie a uvidí sa, ako sa situácia vyvinie.

Netanjahu pripomenul predchádzajúcu dohodu sprostredkovanú vyslancom Stevom Witkoffom, vďaka ktorej sa podarilo oslobodiť 25 rukojemníkov.

Boje v Gaze sa obnovili 18. marca po dvojmesačnom prímerí, ktoré nasledovalo po útoku Hamasu na Izrael 7. októbra 2023. Počas prímeria Hamas prepustil 33 Izraelčanov výmenou za 1 800 Palestínčanov. V zajatí stále zostáva 58 rukojemníkov, z ktorých je 34 podľa izraelskej armády mŕtvych.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Koľko krvi sa ešte preleje, ukončite vojnu, žiadali demonštranti v Tel Avive

Tisíce Izraelčanov v pondelok demonštrovali v uliciach Tel Avivu a požadovali dohodu s palestínskym hnutím Hamas o prepustení zvyšných rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy.

Protest bol namierený aj proti vláde izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, pričom mnohí demonštranti žiadali tiež ukončenie útokov v palestínskej enkláve.

Na transparentoch bolo vidieť heslá ako „Koľko krvi sa ešte preleje?“ a „Ukončite vojnu“. Na mnohých plagátoch boli zobrazené tváre rukojemníkov, ktorých militanti z Hamasu stále zadržiavajú po útokoch na Izrael z októbra 2023, ktoré vyvolali vojnu v Pásme Gazy.

Protivládne demonštrácie sú v Izraeli pravidelným javom, pričom na niektorých sa zúčastňuje až 100-tisíc ľudí, pripomína agentúra DPA.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Trump potvrdil priame rokovania USA s Iránom o jadrovom programe

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že USA vedú priame rokovania s Iránom o jeho nukleárnom programe. Znovu pritom zdôraznil, že Teherán nemôže získať jadrové zbrane. Priame rokovania s USA iránski predstavitelia v minulosti opakovane odmietli.

 „Vedieme priame rozhovory s Iránom, ktoré sa už začali. Budú pokračovať v sobotu. Máme veľmi dôležité stretnutie a uvidíme, čo sa môže stať. Myslím si, že všetci sa zhodnú na tom, že uzavrieť dohodu by bolo lepšie,“ povedal Trump novinárom po stretnutí s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Ozrejmil, že sobotňajšie rokovania budú „takmer na najvyššej úrovni“.

Minulý mesiac poslal americký prezident do Teheránu list. V ňom Irán vyzval, aby rozhodol, či sa začnú nové rokovania, alebo bude krajina znášať prísnejšie sankcie v rámci Trumpovej "politiky maximálneho tlaku".

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.