Viem, že ste trochu čakali, ale som na 100 percent späť. Tusk sa vracia, poľská politika získa nový náboj

„Viem, že ste trochu čakali, ale vraciam sa na 100 percent. Verím, a nič sa z tej viery nezmení, že bez Platformy nie je šanca na víťazstvo,“ povedal po svojom zvolení za šéfa strany.

Donald Tusk je veľké meno poľskej politiky, bývalý premiér, neskôr šéf Európskej rady, politik, ktorý spolu s Jaroslawom Kaczynským ostro spolarizoval poľskú politiku. Prezidentom Rady sa stal vďaka podpore Angely Merkelovej, Tusk spolu s ministrom zahraničných vecí Radoslawom Sikorským reprezentovali najviac pro-nemeckú podobu poľskej politiky.

Súčasne s tým sa s Tuskom v Poľsku spája neschopnosť hájiť záujmy voči Rusku. Keď bol Tusk premiérom, aktívnejší bol v tomto ohľade prezident Lech Kaczynský (organizoval napríklad podporu Gruzínsku), po jeho smrti sa chvíľu zdalo, že môže prísť k zmiereniu vnútri Poľska, ale aj s Ruskom, ale stal sa presný opak. Smolenská katastrofa v apríli 2010, pri ktorej zomrelo takmer sto osobností poľskej štátnej elity vrátane prezidenta a jeho manželky, sa napokon stala dôvodom ešte väčšej polarizácie v krajine. Pozostalí po obetiach boli sklamaní z postupu premiéra Tuska, v hroboch boli v niektorých prípadoch pochované iné obete, čo všetko napokon prerástlo do hnevu a nespokojnosti. Tusk sa napokon z poľskej politiky stiahol, na poste premiéra ho nahradila Ewa Kopaczová, ktorá však nedokázala poraziť Kaczynského PiS.

Pravica sa z návratu Donalda Tuska opatrne teší, je to popísaný papier, má za sebou dlhú kariéru a viaceré kauzy, dlhé roky bol obľúbeným terčom Kaczynského pravice, na milosť ho nezobrali ani ako šéfa Rady EÚ, dokonca ho ako jediná krajina odmietli podporiť. Tusk má teda čo oplácať.

S jeho návratom sa spájajú medzi poľskými liberálmi veľké očakávania. Podľa členky PO a podpredsedníčky Sejmu Malgorzaty Kidawovej-Blonskej „vyrieši mnoho našich problémov“. V prvom rade ten, aby sa zastavil prepad strany a vrátila sa do čela opozície.

Občianska platforma v prieskumoch bez Tuska dosahovala (ale už v podobe tzv. Občianskej koalície) 14 až 19 percent, strana samotná strácala iniciatívu, chabla personálne aj obsahovo. Ľavicovoliberálny primátor hlavného mesta Varšava a neúspešný prezidentský kandidát z druhého kola Rafal Trzaskowski, ktorý v minulosti avizoval, že má záujem o funkciu predsedu Platformy, ktorý sa tiež usiloval založiť vlastnú silnú stranu, jedno ani druhé sa ale nepodarilo. Po návrate Tuska zaujme nižšie postavenie a v liberálnom prostredí sa obnoví staršia hierarchia.

Hlavným rivalom Občianskej platformy, ale aj Zjednotenej pravice, čo je spolupráca Kaczynského strany a dvoch menších straničiek (jednou z nich sú odídenci z Občianskej platformy), je hnutie Poľsko 2050 charizmatického Szymona Holowniu (ročník 1976). Holownia najskôr kandidoval na prezidenta, skončil tretí a po trápeniach opozície založil hnutie, ktoré raketovo narástlo na 23 –⁠ 25 percent.

Čo sa stane po návrate Tuska? Holownia oslabí, minimálne načas, bude musieť ukázať vitalitu aj proti matadorovi Donaldovi Tuskovi. A väčší problém bude mať aj v liberálnych médiách, ktoré pôjdu Tuskovi po ruke. V prieskume verejnej mienky inštitútu IBRiS zo začiatku tohto týždňa vyjadrilo vládnej koalícii na čele s PiS podporu 34 percent opýtaných, pričom hnutiu Poľsko 2050 17,1 percenta a PO 16,9 percenta opýtaných. Platforma teda čaká, že návrat Tuska z nej opäť spraví lídra opozície. Dá sa predpokladať, že Kaczynski s Morawieckým si želajú to isté, keďže starý súper Tusk je pre nich oveľa lepším súperom ako mladší Holownia.

Denník Rzeczpospolita zverejnil prieskum, podľa ktorého si až 49,7 percenta Poliaov myslí, že Tusk už premiérom nebude. O jeho návrate je presvedčených 23,1 percenta, 27,2 percenta nevie.

Najbližšie parlamentné voľby sú naplánované na rok 2023, vládna koalícia však podľa politických komentátorov potenciálne môže vypísať predčasné voľby s cieľom vyhnúť sa hlasovaniu o nedôvere. Aj s tým súvisí návrat Tuska na čelo Platformy, strana sa v zásade pripravuje na rýchle voľby.