Preskočiť na obsah
  |  

Generálporučík a nákupný koordinátor Havryľuk končí vo funkcii v Kyjeve

Generálporučík Ivan Havryľuk sa rozhodol odstúpiť z funkcie prvého námestníka ukrajinského ministra obrany. Oznámil to v komentári pre ukrajinskú verejnoprávnu televíziu Suspilne. Píše Ukrajinska pravda.

Dôvody svojho rozhodnutia Havryľuk nešpecifikoval a neposkytol ďalšie podrobnosti.

V marci ho ukrajinská vláda vymenovala za člena dozornej rady Agentúry pre obranné obstarávanie. Agentúra bola vytvorená pre efektívnejšie a transparentnejšie riadenie nákupov vojenského materiálu.

Havryľuk bol na ministerstve obrany zodpovedný práve za verejné obstarávanie, ktoré je kľúčové pre armádne zásobovanie v čase vojny.

Bol zodpovedný tiež za inštitucionálny rozvoj ministerstva, nakoľko má skúsenosti s bojom proti korupcii. Ministerstvo obrany pritom prešlo v posledných dvoch rokoch viacerými reformami a čistkami s cieľom obnoviť dôveru verejnosti.

(ua pravda, max)

  |  

Fico mieri na východ za investormi kvôli nájomným bytom

Premiér Robert Fico (Smer) sa v pondelok stretne v Košiciach s investormi a predstaviteľmi mesta ohľadom plánov výstavby nájomných bytov. Vláda má aktuálne podpísané tri investičné zmluvy so zahraničnými firmami, z ktorých dve sú rakúske a jedna z Lichtenštajnska.

Predseda vlády o tom informoval v piatok na tlačovej konferencii v súvislosti s novelou zákona o štátnej podpore nájomného bývania, ktorú parlament schválil 10. apríla.

Podľa premiéra je výstavba nájomných bytov výhodná vďaka päťpercentnej DPH dohodnutej s Európskou komisiou. Zamestnávatelia budú môcť zamestnancom prispievať na nájomné sumou až 5,23 eura na meter štvorcový, čo pri byte do 90 m² predstavuje 470,70 eura mesačne. Príspevok nebude podliehať zdaneniu.

Fico zároveň obhajoval novú riaditeľku Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Evu Lisovú. Opozícia upozornila, že bola v minulosti odsúdená za podvod, premiér však uviedol, že jej trest bol vymazaný, a preto ju považuje za nevinnú.

(tasr, max)

  |  

Slovensko zriadi dohľadové centrum na boj proti slintačke a krívačke

Monitorovacie centrum bude podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštok (Hlas) slúžiť ako hlavné veliace stredisko pre koordináciu reakcie štátu. V centre budú zastúpené polícia, hasiči, armáda aj sekcia krízového riadenia rezortu vnútra.

Minister zároveň potvrdil, že na Slovensku aktuálne nie je žiadne aktívne ohnisko nákazy.

"Je potrebné však zdôrazniť, že naďalej platí vysoké riziko možného prenosu tejto choroby, ktoré sa môže šíriť a je dnes našou povinnosťou aj povinnosťou ústredného krízového štábu prijať najmä preventívne opatrenia z hľadiska toho, aby sme zamedzili šíreniu tejto nákazy,“ uviedol.

Štát má podľa Šutaja Eštoka informácie o nedodržiavaní preventívnych opatrení, o nelegálnych prevozoch zvierat či o nedostatočných opatreniach. Polícia bude preto situáciu kontrolovať zo vzduchu aj pozemne.

Ochorenie veterinári potvrdili na Slovensku zatiaľ v šiestich chovoch - v Medveďove, Ňárade, Bake, Lúči na Ostrove, Plaveckom Štvrtku a Jurovej. Ide o závažnú, vysoko nákazlivú, akútnu a horúčkovitú vírusovú chorobu hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dosahmi.

(tasr, max)

  |  

Matej Drlička neuspel, DPOH povedú Vladislava Fekete a Veronika Kolejáková

Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava (DPOH) v Bratislave povedú najbližších päť rokov Vladislava Fekete a Veronika Kolejáková. Rozhodla o tom správna rada divadla v tajnej voľbe 9. apríla pomerom hlasov 6 : 1. Fekete a Kolejáková uspeli vo výberovom konaní, ktorého finálne kolo sa rozhodovalo medzi nimi a dvojicou Anton Šulík – Silvester Lavrík.

Ako kľúčové kritérium výberu správna rada uviedla súlad ich Koncepcie riadenia DPOH s mestským strategickým dokumentom Dekáda pre kultúru – Koncepciou udržateľného rozvoja kultúry Bratislava 2030, ktorú schválilo mestské zastupiteľstvo v roku 2022.

O funkciu sa uchádzal aj exriaditeľ Slovenského národného divadla Matej Drlička. Toho vlani v auguste odvolala ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS). Rezort kritizoval najmä to, že odvolal šéfku baletu Ninu Polákovú. Drlička jej odvolanie odôvodňoval napätím v baletnom súbore.

Výberové konanie sa začalo 2. decembra 2024 a zahŕňalo aj verejné i neverejné vypočutia kandidátov pred výberovou komisiou. Informovalo o tom DPOH na svojom oficiálnom webe.

(tasr, red)

  |  

Forbes: V rebríčku najbohatších ľudí sveta je rekordný počet Rusov – až 14

Rekordný počet ruských miliardárov sa tento rok objavil v rebríčku časopisu Forbes. Až 140 Rusov figuruje medzi najbohatšími ľuďmi planéty, čo je o 15 viac ako vlani. Spolu vlastnia majetok v hodnote viac než 580 miliárd dolárov.

Najbohatším z nich je druhý rok po sebe Vagit Alekperov, zakladateľ ropnej spoločnosti Lukoil, s majetkom 28,7 miliardy dolárov.

Ako upozorňuje Forbes Česko, mnohí ruskí oligarchovia zbohatli aj napriek vojne na Ukrajine a západným sankciám – napríklad vďaka nákupu aktív po odchode západných firiem alebo cez právne medzery v sankčných predpisoch EÚ.

Tie umožňujú spoločnostiam, v ktorých má sankcionovaná osoba len menšinový podiel, naďalej pôsobiť na európskom trhu.

(red)

  |  

Švédska centrálna banka chce garantovať ľuďom možnosť platiť hotovosťou

Používanie hotovosti je čoraz ťažšie a môže sa stať prakticky nemožné, ak štát nezakročí. Švédska centrálna banka Riksbank preto žiada nové zákony, ktoré by zaručili možnosť platiť hotovosťou aj v prípade výpadkov digitálnych systémov, krízy či vojny.

Riksbank upozorňuje, že bez legislatívnych zmien hrozí, že hotovosť stratí svoju praktickú použiteľnosť. Banka preto navrhuje, aby obchodníci boli povinní prijímať hotovosť pri nákupe základných tovarov a služieb – ako sú potraviny, lieky alebo pohonné látky.

Riksbank víta, že vláda poverila odbornú komisiu prípravou legislatívneho návrhu, ktorý má byť hotový do konca roka 2025. Švédsko sa tým snaží dobehnúť právny rámec, aký už dnes funguje napríklad v Dánsku či Nórsku. V týchto krajinách platí povinnosť prijímať hotovosť v určitých hodinách a pri konkrétnych typoch platieb.

Podľa Riksbank je hotovosť dôležitou zárukou dostupnosti platieb pre všetkých – aj v prípade výnimočných situácií, ako sú kybernetické útoky, výpadky elektriny či bezpečnostné krízy. Banka preto apeluje na vládu, aby konala včas, kým nie je neskoro.

(red)