Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čínski vojaci bojujúci za Rusko na Ukrajine sú vraj žoldnieri bez väzieb na vládu

Uviedli to dvaja americkí predstavitelia napojení na spravodajské služby USA a tiež jeden bývalý predstaviteľ západných spravodajských služieb.

Najvyšší veliteľ amerických síl v Indo-pacifiku Samuel Paparo potvrdil, že ukrajinské sily zajali na východe krajiny dvoch mužov čínskeho pôvodu. Predtým o tom informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom ozrejmil, že Kyjev má informácie o 155 čínskych občanoch bojujúcich v mene Ruska.

Čína označila Zelenského vyjadrenia za „nezodpovedné“ a tvrdí, že sama nie je súčasťou vojny.

Americkí predstavitelia pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že čínski vojaci majú pravdepodobne iba obmedzený výcvik a ich prítomnosť nemá žiadny badateľný vplyv na ruské vojenské operácie, píše Reuters.

Bývalý predstaviteľ západných tajných služieb, ktorý je oboznámený s touto problematikou, pre Reuters upresnil, že po boku Ruska bojuje približne 200 čínskych žoldnierov. Podľa jeho slov nemajú tieto osoby žiadne väzby na čínsku vládu. Bývalý predstaviteľ však pripomenul, že niektorí čínski vojenskí dôstojníci so súhlasom Pekingu navštívili oblasti pri ruskej frontovej línii, aby získali poznatky a pozorovali taktiku boja.

Moskva a Peking od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 prehĺbili svoju politickú, vojenskú a hospodársku spoluprácu. Čína sa v rámci tohto konfliktu prezentuje ako neutrálna krajina a tvrdí, že neposiela zbrane ani jednej strane - na rozdiel od USA a západných krajín. Členské štáty NATO ju napriek tomu označujú za „rozhodujúceho prispievateľa“ k invázii Moskvy, ktorú nikdy neodsúdila.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Donald Trump sa po lekárskej prehliadke cíti vo „veľmi dobrej kondícii“

„Absolvoval som kognitívny test. Neviem, čo vám mám povedať okrem toho, že som mal každú odpoveď správnu,“ tvrdil šéf Bieleho domu. Podľa jeho slov bude podrobná správa pravdepodobne zverejnená už v nedeľu.

Vyšetrenie sa uskutočnilo v Národnom vojenskom zdravotníckom centre Waltera Reeda v meste Bethesde. „Nikdy som sa necítil lepšie, no tieto veci je potrebné podstúpiť,“ napísal na platforme Truth Social pred vyšetrením 78-ročný Trump, ktorý sa v januári stal najstarším prezidentom krajiny.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová novinárom počas vyšetrenia povedala, že prezident podstupuje „rutinnú a dlho plánovanú lekársku prehliadku“. Správa od lekára Bieleho domu sa podľa jej vyjadrenia zverejnení „hneď, ako to bude možné“, a naznačila, že bude komplexná.

„Môžem potvrdiť, že prezident je vo veľmi dobrej kondícii,“ skonštatovala Leavittová a poznamenala, že prehliadka si nevyžadovala celkovú anestéziu.

(tasr)

Minúta  |  

USA chcú, aby súčasťou dohody o nerastoch s Ukrajinou bola aj kontrola nad plynovodom Gazpromu

Najnovší návrh administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa je rozsiahlejší ako jeho pôvodná verzia, čo podľa zdroja oboznámeného s rozhovormi vyvolalo napätie počas rokovaní vo Washingtone. Hovorca ministerstva financií potvrdil konanie rozhovorov, ktoré označil ako „technické“.

Podľa najnovšieho návrhu by USA získali výsadný prístup k ukrajinským ložiskám nerastných surovín a Kyjev by zároveň vkladal do spoločného investičného fondu všetky príjmy ukrajinských štátnych a súkromných firiem získané z ťažby prírodných zdrojov, píše Reuters.

Navrhovaná dohoda by však Kyjevu neposkytla bezpečnostné záruky zo strany USA, ktoré považuje ukrajinská hlava štátu Volodymyr Zelenskyj za hlavnú prioritu v boji proti ruským silám.

Zdroj uviedol, že dokument obsahuje aj jednu nečakanú požiadavku, ktorou je prevzatie kontroly finančným úradom americkej vlády (DFC) nad plynovodom ruského energetického giganta Gazprom na Ukrajine, informuje Reuters.

Ukrajinská vláda si najala právnickú firmu Hogan Lovells ako externého poradcu pre dohodu o nerastoch, uviedol zdroj. Zelenskyj v stredu zdôraznil, že dohoda by mala byť výhodná pre obe krajiny a že by sa mohla zostaviť tak, aby pomohla modernizovať Ukrajinu.

Trump sa usiluje uzavrieť dohodu v rámci svojho úsilia o ukončenie vojny na Ukrajine a ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Kyjevu poskytol v boji proti ruskej invázii jeho predchodca exprezident Joe Biden.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Talianske úrady začali s prepravou migrantov do albánskych centier

Talianske úrady v piatok previezli 40 neúspešných žiadateľov o azyl do záchytného centra v Albánsku, ktoré spravuje Rím. Migranti odplávali loďou z prístavu Brindisi a po niekoľkých hodinách prišli do albánskeho prístavu Shengjin.

Odtiaľ ich za prísnych bezpečnostných opatrení previezli do tamojšieho záchytného centra a následne do druhého zariadenia v meste Gjader.

Migranti budú v Albánsku čakať na repatriáciu do svojich krajín. Talianska vláda nezverejnila ich národnosti ani ďalšie podrobnosti. Podľa talianskych zákonov môžu byť neúspešní žiadatelia o azyl zadržiavaní až 18 mesiacov.

Centrá v Shengjine a Gjaderi boli pôvodne vybudované na spracovanie žiadostí migrantov zachránených v Stredozemnom mori, no ich využitie v minulosti opakovane zastavili talianske súdy. Talianska vláda premiérky Giorgie Meloniovej schválila minulý mesiac dekrét, ktorým sa Albánsko stáva záchytným miestom pre migrantov so zamietnutými žiadosťami o azyl.

(tasr, ap, reuters, max)

Minúta  |  

Desiatky zadržaných študentov na protivládnych protestoch v Turecku súd prepustil

Istanbulský súd v piatok rozhodol o prepustení 59 študentov zadržaných počas protivládnych protestov, ktoré vypukli po zatknutí istanbulského primátora a opozičného lídra Ekrema Imamogla.

Právnici informovali, že dôvodom prepustenia bola obava zo „zbytočného prerušenia štúdia“. Vo štvrtok úrady už prepustili 107 študentov a zrušili domáce väzenie pre ďalších 25.

Turecké úrady zároveň prepustili dvoch investigatívnych novinárov zadržaných pre údajné vydieranie v súvislosti s predajom televízie Flash Haber. Obaja novinári obvinenia odmietajú a tvrdia, že boli terčom pre svoju prácu na prípadoch spojených s Imamoglom.

Podľa Reportérov bez hraníc sú zadržiavania súčasťou snahy umlčať nezávislú žurnalistiku v Turecku. Po zatknutí Imamogla 19. marca bolo počas protestov zadržaných takmer dvetisíc ľudí vrátane 300 študentov a niekoľkých novinárov.

Imamoglu, považovaný za hlavného vyzývateľa Recepa Tayyipa Erdogana v prezidentských voľbách v roku 2028, všetky obvinenia odmieta s argumentom, že sú politicky motivované.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Ani Česi, ani Slováci v zákone explicitne nezakazujú fyzické tresty detí

Česká republika patrí spolu so Slovenskom medzi posledné dve krajiny v Európe, ktoré legislatívne nezakazujú telesné tresty detí. Upozornila na to riaditeľka Centra Locika Petra Wünschová. Podľa nej dve tretiny prípadov závažného týrania detí začínajú práve telesnými trestami. Píše ČT24.

Vláda v Česku už vlani prijala deklaráciu označujúcu fyzické trestanie detí za neprijateľné, no rodičom z nej nevyplývajú sankcie. Tamojšia novela občianskeho zákonníka, ktorá by telesné tresty oficiálne odmietla, je momentálne v Snemovni v treťom čítaní. Podľa Wünschovej však hrozí, že sa poslanci k jej schváleniu nedostanú.

Riaditeľky neziskovky zdôraznila, že v Česku pretrváva vysoká miera tolerancie k násiliu v blízkych vzťahoch, čo má korene aj v komunistickej minulosti. Zákaz telesných trestov by podľa nej vytvoril jasnú spoločenskú normu, bez kriminalizácie rodičov.

Skúsenosti zo zahraničia podľa nej ukazujú, že takéto opatrenie vedie k lepšiemu duševnému zdraviu detí a znižuje mieru násilia v spoločnosti, ak je sprevádzané účinnými preventívnymi kampaňami.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.