Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA chcú, aby súčasťou dohody o nerastoch s Ukrajinou bola aj kontrola nad plynovodom Gazpromu

Najnovší návrh administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa je rozsiahlejší ako jeho pôvodná verzia, čo podľa zdroja oboznámeného s rozhovormi vyvolalo napätie počas rokovaní vo Washingtone. Hovorca ministerstva financií potvrdil konanie rozhovorov, ktoré označil ako „technické“.

Podľa najnovšieho návrhu by USA získali výsadný prístup k ukrajinským ložiskám nerastných surovín a Kyjev by zároveň vkladal do spoločného investičného fondu všetky príjmy ukrajinských štátnych a súkromných firiem získané z ťažby prírodných zdrojov, píše Reuters.

Navrhovaná dohoda by však Kyjevu neposkytla bezpečnostné záruky zo strany USA, ktoré považuje ukrajinská hlava štátu Volodymyr Zelenskyj za hlavnú prioritu v boji proti ruským silám.

Zdroj uviedol, že dokument obsahuje aj jednu nečakanú požiadavku, ktorou je prevzatie kontroly finančným úradom americkej vlády (DFC) nad plynovodom ruského energetického giganta Gazprom na Ukrajine, informuje Reuters.

Ukrajinská vláda si najala právnickú firmu Hogan Lovells ako externého poradcu pre dohodu o nerastoch, uviedol zdroj. Zelenskyj v stredu zdôraznil, že dohoda by mala byť výhodná pre obe krajiny a že by sa mohla zostaviť tak, aby pomohla modernizovať Ukrajinu.

Trump sa usiluje uzavrieť dohodu v rámci svojho úsilia o ukončenie vojny na Ukrajine a ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Kyjevu poskytol v boji proti ruskej invázii jeho predchodca exprezident Joe Biden.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Talianske úrady začali s prepravou migrantov do albánskych centier

Talianske úrady v piatok previezli 40 neúspešných žiadateľov o azyl do záchytného centra v Albánsku, ktoré spravuje Rím. Migranti odplávali loďou z prístavu Brindisi a po niekoľkých hodinách prišli do albánskeho prístavu Shengjin.

Odtiaľ ich za prísnych bezpečnostných opatrení previezli do tamojšieho záchytného centra a následne do druhého zariadenia v meste Gjader.

Migranti budú v Albánsku čakať na repatriáciu do svojich krajín. Talianska vláda nezverejnila ich národnosti ani ďalšie podrobnosti. Podľa talianskych zákonov môžu byť neúspešní žiadatelia o azyl zadržiavaní až 18 mesiacov.

Centrá v Shengjine a Gjaderi boli pôvodne vybudované na spracovanie žiadostí migrantov zachránených v Stredozemnom mori, no ich využitie v minulosti opakovane zastavili talianske súdy. Talianska vláda premiérky Giorgie Meloniovej schválila minulý mesiac dekrét, ktorým sa Albánsko stáva záchytným miestom pre migrantov so zamietnutými žiadosťami o azyl.

(tasr, ap, reuters, max)

Minúta  |  

Desiatky zadržaných študentov na protivládnych protestoch v Turecku súd prepustil

Istanbulský súd v piatok rozhodol o prepustení 59 študentov zadržaných počas protivládnych protestov, ktoré vypukli po zatknutí istanbulského primátora a opozičného lídra Ekrema Imamogla.

Právnici informovali, že dôvodom prepustenia bola obava zo „zbytočného prerušenia štúdia“. Vo štvrtok úrady už prepustili 107 študentov a zrušili domáce väzenie pre ďalších 25.

Turecké úrady zároveň prepustili dvoch investigatívnych novinárov zadržaných pre údajné vydieranie v súvislosti s predajom televízie Flash Haber. Obaja novinári obvinenia odmietajú a tvrdia, že boli terčom pre svoju prácu na prípadoch spojených s Imamoglom.

Podľa Reportérov bez hraníc sú zadržiavania súčasťou snahy umlčať nezávislú žurnalistiku v Turecku. Po zatknutí Imamogla 19. marca bolo počas protestov zadržaných takmer dvetisíc ľudí vrátane 300 študentov a niekoľkých novinárov.

Imamoglu, považovaný za hlavného vyzývateľa Recepa Tayyipa Erdogana v prezidentských voľbách v roku 2028, všetky obvinenia odmieta s argumentom, že sú politicky motivované.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Ani Česi, ani Slováci v zákone explicitne nezakazujú fyzické tresty detí

Česká republika patrí spolu so Slovenskom medzi posledné dve krajiny v Európe, ktoré legislatívne nezakazujú telesné tresty detí. Upozornila na to riaditeľka Centra Locika Petra Wünschová. Podľa nej dve tretiny prípadov závažného týrania detí začínajú práve telesnými trestami. Píše ČT24.

Vláda v Česku už vlani prijala deklaráciu označujúcu fyzické trestanie detí za neprijateľné, no rodičom z nej nevyplývajú sankcie. Tamojšia novela občianskeho zákonníka, ktorá by telesné tresty oficiálne odmietla, je momentálne v Snemovni v treťom čítaní. Podľa Wünschovej však hrozí, že sa poslanci k jej schváleniu nedostanú.

Riaditeľky neziskovky zdôraznila, že v Česku pretrváva vysoká miera tolerancie k násiliu v blízkych vzťahoch, čo má korene aj v komunistickej minulosti. Zákaz telesných trestov by podľa nej vytvoril jasnú spoločenskú normu, bez kriminalizácie rodičov.

Skúsenosti zo zahraničia podľa nej ukazujú, že takéto opatrenie vedie k lepšiemu duševnému zdraviu detí a znižuje mieru násilia v spoločnosti, ak je sprevádzané účinnými preventívnymi kampaňami.

(max)

Minúta  |  

Sheinbaumová: Mexiko dodá vodu Texasu, inak Trump uvalí sankcie a clá

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová oznámila, že krajina okamžite dodá vodu farmárom v Texase, čím sa snaží zmierniť napätie vyvolané neplnením zmluvy o zdieľaní vody so Spojenými štátmi. Podrobnosti o objeme vody však nešpecifikovala.

Zmluva, ktorá je v platnosti už 81 rokov, zaväzuje Mexiko k pravidelným dodávkam, pričom aktuálny päťročný cyklus končí v októbri. Mexiko doteraz dodalo menej ako 30 percent požadovaného objemu, čo podľa amerických úradov poškodzuje farmárov v Texase.

Prezident Donald Trump pohrozil Mexiku clami alebo sankciami za porušenie zmluvy. Sheinbaumová uviedla, že očakáva skorú dohodu a nepredpokladá ďalšiu eskaláciu.

Mexickí predstavitelia neplnenie záväzkov odôvodňujú dlhodobým suchom, ktoré výrazne obmedzilo dostupnosť vody.

Prezidentka zároveň označila dohodu za spravodlivú a potvrdila, že Mexiko skúma alternatívne spôsoby, ako záväzky naplniť, v závislosti od dostupnosti vody.

(reuters, red)

Minúta  |  

Americký súd odmietol ochranu miest bohoslužieb pred imigračnými zásahmi

Federálna sudkyňa v piatok zamietla žiadosť o obmedzenie aktivít administratívy Donalda Trumpa v oblasti presadzovania imigračného práva na miestach bohoslužieb. Skupina 27 náboženských organizácií zažalovala administratívu za zrušenie predchádzajúcej politiky, ktorá chránila citlivé miesta pred zásahmi imigračných úradov.

Americká okresná sudkyňa Dabney Friedrichová vo Washingtone, ktorú vymenoval Trump počas svojho prvého funkčného obdobia, rozhodla v neprospech žalujúcich organizácií. Sudkyňa konštatovala, že ich tvrdenia o možnej škode sú špekulatívne a organizácie pravdepodobne nemajú právne postavenie na podanie žaloby.

Podľa rozhodnutia tak Trumpova administratíva môže pokračovať v presadzovaní imigračných zákonov aj na miestach, ako sú kostoly, mešity a iné náboženské zariadenia.

Tento verdikt vyvolal obavy medzi náboženskými komunitami, ktoré varujú pred zastrašovaním veriacich a narušením náboženskej slobody.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.