Preskočiť na obsah
  |  

Šimkovičová čelí protestu prokurátora pre nominácie do Rady FPU

Nominácia Petra Grutku a Adriany Tomičovej do Rady Fondu na podporu umenia (FPU) bola podľa platformy Otvorená kultúra v rozpore so zákonom. V utorok informovali, že ich výhrady potvrdil aj prokurátor, ktorý 1. apríla podal protest proti rozhodnutiu ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS).

Platforma tvrdí, že obaja nominanti nespĺňajú zákonnú podmienku minimálne päťročnej praxe v oblasti kultúry. Ministerka má teraz 30 dní na rozhodnutie – buď protestu vyhovie a členov odvolá, alebo ho odmietne, čím by mohla iniciovať žalobu prokurátora na súd.

Okrem toho platforma konfrontuje aj menovanie Branislava Trégera. Ten podľa nich nespĺňa odbornú prax, ale je aj primátorom Liptovského Hrádku. Členstvo v Rade FPU je pritom zakázané súbežne s funkciou starostu či primátora.

Šimkovičovú rozhodnutie prokurátora prekvapilo. Podľa nej sú však všetky požiadavky splnené. "Pokojne sa môže aj súdiť," dodala.

(tasr, max)

  |  

JD Vance: Zelenského kritika USA je absurdná a ignoruje realitu diplomacie

Americký viceprezident JD Vance tvrdo kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého obvinil z neproduktívnej rétoriky voči vláde USA. Zelenskyj nedávno naznačil, že americká administratíva ospravedlňuje ruskú inváziu, čo Vance označil za absurdné vzhľadom na to, že Spojené štáty podľa neho držia Ukrajinu nad vodou politicky aj vojensky.

Vance v rozhovore pre UnHerd  pripomenul, že Rusko odsúdil už v roku 2022, no zdôraznil potrebu pochopiť strategické ciele oboch strán konfliktu ako predpoklad pre jeho vyriešenie. Kritika z Kyjeva podľa neho ignoruje realitu medzinárodnej diplomacie.

Vance sa zároveň vyjadril k rokovaniam o obchodnej dohode medzi USA a Britániou, ktoré sa pôvodne sústredili na AI a technológie, no môžu sa rozšíriť aj na potraviny. Vzťahy medzi oboma krajinami označil za výnimočné vďaka kultúrnej blízkosti a obchodným väzbám prezidenta Trumpa.

  |  

USA priznali, že zbrane z Afganistanu používajú pakistanskí militanti

Vyšetrovanie denníka The Washington Post ukázalo, že pakistanskí militanti používajú americké zbrane, ktoré boli pôvodne určené afganským silám počas vojny v Afganistane. Po stiahnutí USA v roku 2021 zostalo v krajine vojenské vybavenie v hodnote viac ako sedem miliárd dolárov.

Časť z neho sa dostala do rúk Talibanu a neskôr časť vybavenia skončila v Pakistane. Pentagón a americká armáda potvrdili, že 63 zbraní zabavených pakistanskými úradmi pochádzalo zo zásob USA.

Militanti vrátane pakistanského Talibanu ich využívajú pri útokoch, čo znižuje technologickú výhodu pakistanských bezpečnostných síl. Okrem útočných pušiek ide aj o zariadenia na nočné videnie a drony. Obchodníci zaznamenali „boom" na čiernom trhu so zbraňami po páde Kábulu.

USA odmietajú zodpovednosť, keďže zbrane boli odovzdané afganskej vláde. Napätie medzi Pakistanom a Afganistanom rastie a Islamabad nalieha na Washington, aby riešil šírenie týchto zbraní.

(the washington post, lup)

  |  

WHO preverila, ako by svet zvládol nový vírus z mamuta

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) viedla v Ženeve dvojdňové cvičenie „Exercise Polaris“, počas ktorého testovali pripravenosť 15 krajín na fiktívnu pandémiu „mamutích kiahní“ – nebezpečného vírusu z permafrostu.

Scenár vychádzal z reálnych vedeckých obáv, že starobylé patogény sa môžu uvoľniť v dôsledku klimatických zmien. Vírus, ktorý pripomínal kombináciu pravých kiahní a mpoxu, sa začal šíriť po tom, čo tím vedcov a filmárov narazil v Arktíde na dobre zachované zvyšky mamuta.

Reakcie krajín sa líšili – od prísnych hraničných kontrol po voľnejší prístup. Cvičenie preverilo schopnosť štátov spolupracovať, zdieľať informácie a reagovať koordinovane. Niektoré krajiny čelili problémom s politikou a nekoordinovanými stratégiami.

Cieľom WHO bolo ukázať, že aj potenciálne smrteľná pandémia je zvládnuteľná, ak štáty spoja sily. Simulácia sa uskutočnila paralelne s rokovaniami o novej pandemickej dohode, pričom WHO varuje, že skutočná pandémia by bola oveľa náročnejšia.

(the telegraph, lup)

  |  

Prvý rozsudok v Rusku za dobrovoľné vzdanie sa Ukrajincom: Ivanišin dostal 15 rokov

Ruský vojenský súd na ostrove Sachalin odsúdil vojaka Romana Ivanišina na 15 rokov väzenia za dezerciu a dobrovoľné vzdanie sa ukrajinskej strane. Ide o prvý známy prípad, kedy bol v Rusku niekto odsúdený za tento trestný čin, zavedený v septembri 2022.

Ivanišin, bývalý baník a veterán vojen v Čečensku, bol povolaný do služby v roku 2022 a nasadený v Doneckej oblasti. V júni 2023 padol do zajatia Ukrajincov a na internete sa objavilo video, kde kritizoval ruskú vojenskú operáciu a vyzýval ostatných vojakov, aby dezertovali. Nie je však jasné, či hovoril pod nátlakom.

Po návrate do Ruska v rámci výmeny zajatcov v januári 2024 bol okamžite vyšetrovaný a následne obžalovaný. Napriek popretiu všetkých obvinení a snahám obhajoby o jeho oslobodenie, bol uznaný vinným a čaká ho výkon trestu v prísne stráženom zariadení.

Súdne konanie prebiehalo za zatvorenými dverami.

(reuters, red)

  |  

Huliak žiada odvolať hlavného veterinára: Škodí Slovensku, tvrdí

Minister športu Rudolf Huliak (nom. Smeru) v utorok rázne požiadal o odvolanie Martina Chudého z jeho funkcie pre nezvládnutie slintačky a krívačky (SLAK). Chudý je riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ŠVPS) od mája minulého roka. Vymenoval ho minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer).

"Ide o akt vlastizrady na slovenské poľnohospodárstvo," zhodnotil Huliak s dôvetkom, že pre zavedené "nezmyselné" opatrenia proti šíreniu SLAK k nám Česi a Poliaci "začali pristupovať ako k malomocným".

Jeho kolega z Národnej koalície Ivan Ševčík podotkol, že pred polstoročím, kedy sa SLAK na Slovensku vyskytol, boli družstvá uzavreté s nevyhnutným personálom - vrátane veterinára a dojičiek. Vojaci strážili širší perimeter.

Pripomenul, že ak Slovensko mohlo vojakov "zneužiť proti vlastným občanom" počas COVID-19, mohli by ochrániť vojaci aj dobytok.

(max)