Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump stupňuje tlak na Harvard, Obama sa postavil na stranu univerzity

Americký prezident Donald Trump pohrozil Harvardovej univerzite odňatím štatútu neziskovej inštitúcie, ak sa nepodriadi vládnemu dohľadu. Oznámenie je reakciou na postoj univerzity, ktorá odmieta zasahovanie do svojej nezávislosti a ústavných práv, čo potvrdil aj jej prezident Alan Garber.

Trump žiada zmeny vo fungovaní školy, vrátane prijímania študentov a právomocí učiteľov. Kritika vychádza z obvinení z antisemitizmu a podpory Hamasu počas protestov proti izraelskej vojne v Gaze, ktoré sa konali na viacerých amerických univerzitách.

Na rozdiel od Kolumbijskej univerzity, ktorá tlaku podľahla, Harvard odporuje. Trumpov tím argumentuje, že štatút oslobodenia od dane musí byť viazaný na verejný záujem.

Harvard podporil aj Barack Obama, ktorý vyzval iné inštitúcie, aby nasledovali jeho príklad v obrane akademickej slobody. Trumpova administratíva taktiež tlačí na vysoké školy, aby obmedzili opatrenia na podporu rasovej rozmanitosti.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Ekvádorská komisia odmietla obvinenia z podvodu vo voľbách

Ekvádorská volebná komisia (CNE) odmietla obvinenia z volebných podvodov, ktoré po prehratom druhom kole prezidentských volieb vzniesla ľavicová kandidátka Luisa Gonzálezová. Víťazom sa stal úradujúci prezident Daniel Noboa so ziskom 55,6 percent hlasov. Gonzálezová získala 44,4 percent a žiada prepočet, hoci zatiaľ oficiálnu žiadosť nepodala.

CNE aj medzinárodní pozorovatelia z Európskej únie (EÚ) a Organizácie amerických štátov (OAS) označili voľby za transparentné.

Noboa, ktorý vo veku 37 rokov patrí k najmladším prezidentom na svete, nastúpi do plného štvorročného funkčného obdobia 24. mája. Počas jeho prvého, skráteného mandátu krajina čelila výraznému nárastu násilia súvisiaceho s drogovou kriminalitou. Noboa v reakcii vyhlásil výnimočný stav a nasadil armádu, čo mu vynieslo obvinenia z porušovania ľudských práv.

Voľby sa konali po rozpustení parlamentu v roku 2023 bývalým prezidentom Lassom, čo viedlo k predčasným voľbám.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Paríž reaguje na krok Alžírska, taktiež vyhostí dvanásť diplomatov

Francúzsko oznámilo vyhostenie 12 alžírskych diplomatov ako reakciu na rozhodnutie Alžírska, ktoré už predtým vyhostilo rovnaký počet francúzskych diplomatov. Francúzsko zároveň plánuje stiahnuť aj svojho veľvyslanca v Alžíri na konzultácie.

Diplomatický konflikt sa vyhrotil po zadržaní troch alžírskych občanov vo Francúzsku vrátane konzulárneho pracovníka, ktorých vyšetrujú v súvislosti s únosom oponenta alžírskeho režimu Amíra Búchursa (známeho ako Amir DZ).

Alžírsko považuje Búchursa za sabotéra s napojením na teroristické skupiny a ostro protestovalo proti zadržaniu svojho konzulárneho zástupcu. Francúzska vláda reagovala symetrickým vyhostením alžírskych diplomatov.

Vzťahy medzi oboma krajinami sú napäté už dlhodobo, čo sa ešte zhoršilo po tom, čo francúzsky prezident Macron v roku 2023 uznal zvrchovanosť Maroka nad sporným územím Západnej Sahary, ktorého nezávislosť podporuje Alžírsko.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Vstup Ukrajiny do EÚ je podľa Orbána hrozbou pre maďarskú životnú úroveň

Maďarský premiér Viktor Orbán vyjadril ostrý nesúhlas s urýchleným prijatím Ukrajiny do Európskej únie. Podľa neho Brusel pripravuje plán, ktorý by mohol viesť k presmerovaniu finančných prostriedkov z Maďarska na Ukrajinu.

Orbán tvrdí, že náklady na ukrajinské členstvo by boli enormné a mohli by mať negatívny dopad na maďarský rozpočet aj životnú úroveň občanov. Vyhlásil, že Maďarsko by nedostalo financie, ktoré mu Brusel údajne dlhuje, a obvinil EÚ a stranu TISZA z úmyslu poškodiť krajinu.

Vstup Ukrajiny do Únie označil za najdôležitejšiu tému maďarskej politiky a vyzval na obranu národných záujmov. Kritika zaznela pri príležitosti otvorenia úseku rýchlostnej cesty, kde tiež obvinil svojich politických oponentov z boja o moc a peniaze na úkor Maďarov.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Štyroch ruských novinárov odsúdili za údajnú spoluprácu s Navaľného fondom

Moskva odsúdila štyroch novinárov na päť a pol roka väzenia za údajnú spoluprácu s Fondom na boj proti korupcii (FBK), organizáciou zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného, ktorú ruské úrady v roku 2021 zakázali ako extrémistickú.

Odsúdení – Antonina Kravcovová, Sergej Karelin, Konstantin Gabov a Arťom Kriger – podľa vyšetrovateľov pripravovali mediálne materiály pre FBK, obvinenia však odmietli. Proces prebiehal za zatvorenými dverami.

Kravcovovú zadržali po fotografovaní smútiacich pri Navaľného hrobe, predtým dokumentovala jeho súdne procesy. Gabov a Karelin pracovali pre agentúry AP a Reuters, Kriger sa venoval politickým témam v Rusku.

Ruské orgány v posledných rokoch zintenzívnili represie voči kritikom režimu, najmä po invázii na Ukrajinu. Stovky aktivistov a novinárov boli zadržané, tisíce emigrovali. Prípad odsúdených novinárov je ďalším dôkazom tvrdého postupu Kremľa proti slobode tlače a politickej opozícii.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Rusko kritizuje výzvu EÚ na bojkot osláv, Fico aj Pašinjan potvrdili účasť

Kremeľ oznámil, že na tohtoročnej vojenskej prehliadke v Moskve pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny očakáva účasť viac ako 20 svetových lídrov. Hovorca Dmitrij Peskov vyjadril otvorenosť voči všetkým, ktorí chcú osláviť tento sviatok spolu s Ruskom.

Peskov však kritizoval šéfku diplomacie EÚ Kaju Kallasovú, ktorá vyzvala predstaviteľov EÚ a kandidátskych krajín, aby sa na prehliadke nezúčastnili a radšej navštívili Ukrajinu ako prejav solidarity. Hovorca tieto vyjadrenia označil za nesprávne a zdôraznil, že nie všetky európske štáty s takouto rétorikou súhlasia.

Účasť na prehliadke už potvrdili lídri Číny, Brazílie, Srbska, Arménska a Slovenska. Arménsky parlament deklaroval, že Pašinjanova návšteva nie je namierená proti EÚ a ide o úctu k spoločnému víťazstvu, pri ktorom padlo 300-tisíc Arménov.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.