Preskočiť na obsah
  |  

Biden v prvom prejave po odchode kritizoval Trumpovu politiku

Bývalý americký prezident Joe Biden vystúpil s prvým väčším prejavom od odchodu z Bieleho domu, v ktorom ostro kritizoval súčasného prezidenta Donalda Trumpa.

Na konferencii ACRD v Chicagu obvinil Trumpovu administratívu z rýchleho spôsobovania škôd, najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia. Upozornil na problémy s fungovaním webovej stránky sociálneho zabezpečenia a ohrozenie dôchodkov, ktoré sú pre mnohých Američanov jediným zdrojom príjmu. Biden varoval, že ak by sa tieto dávky znížili, malo by to devastujúci dopad na milióny ľudí.

Téma sociálneho zabezpečenia bola zvolená s cieľom zvýšiť tlak na Trumpa a jeho plány na revíziu vládnych výdavkov. Biden sa vzdal kandidatúry v nadchádzajúcich voľbách po neúspechu v prvej debate a jeho miesto zaujala Kamala Harrisová, ktorá však Trumpa neporazila.

Od inaugurácie Trumpa sa Biden stiahol z verejného života a väčšinu času trávi v súkromí v Delaware.

(tasr, lup)

  |  

USA dlhujú OSN miliardy. Plánujú výrazné škrty v rozpočte na misie

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa navrhla výrazné škrty vo financovaní mierových misií OSN, pričom sa odvoláva na neúspešnosť operácií v krajinách ako Mali, Libanon či Konžská demokratická republika.

Tento návrh je súčasťou odpovede Rozpočtového úradu Bieleho domu na požiadavky amerického ministerstva zahraničných vecí pre nový fiškálny rok začínajúci 1. októbra. Trumpova administratíva plánuje znížiť rozpočet ministerstva zahraničných vecí až o polovicu, no rozpočet musí najprv schváliť Kongres.

Spojené štáty, ako najväčší prispievateľ do OSN, zabezpečujú 22 percent základného rozpočtu a 27 percent rozpočtu mierových misií. Tieto platby sú povinné, avšak USA dlhujú OSN vyše 2,7 miliardy dolárov.

V súčasnosti OSN financuje deväť mierových operácií v rôznych konfliktných oblastiach. Hovorca OSN sa k uniknutému memorandu odmietol vyjadriť. Podľa pravidiel môže OSN členskému štátu, ktorý mešká s platbami dlhšie ako dva roky, odobrať hlasovacie práva vo Valnom zhromaždení.

(tasr, lup)

  |  

USA plánujú znížiť počet vojakov v Sýrii až o polovicu

Spojené štáty zvažujú výrazné zníženie vojenskej prítomnosti v Sýrii, pričom podľa jedného z amerických predstaviteľov by mohlo ísť až o polovicu z približne 2-tisíc vojakov, ktorí sa v krajine momentálne nachádzajú.

K zvýšeniu tohto počtu došlo koncom roka 2024 za prezidenta Joea Bidena, ako reakcia na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu a možnú hrozbu zo strany Islamského štátu.

Väčšina amerických síl pôsobí na severovýchode Sýrie pod kontrolou kurdských milícií, časť je rozmiestnená na základni at-Tanf pri hraniciach s Irakom a Jordánskom.

Napriek informáciám o možnom znížení počtov niektorí predstavitelia zostávajú skeptickí, najmä v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami USA s Iránom a paralelným posilňovaním amerických síl v regióne.

Prezident Trump zároveň varoval Irán pred dôsledkami snahy získať jadrové zbrane a pohrozil vojenským útokom na jeho jadrové zariadenia.

(tasr, lup)

  |  

Trump pritvrdzuje: Bez likvidácie jadrového programu nebude dohoda s Iránom

Osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Blízky východ Steve Witkoff vyhlásil, že Irán musí v prípade novej jadrovej dohody úplne zastaviť obohacovanie uránu. Podľa DPA je však nepravdepodobné, že by Irán s touto požiadavkou súhlasil.

Pôvodná dohoda z roku 2015 umožňovala Teheránu civilné využitie jadrovej energie, no znemožňovala vývoj atómovej bomby. USA od nej jednostranne odstúpili v roku 2018 za prezidenta Donalda Trumpa.

Trump sa aktuálne snaží o novú dohodu, hoci Irán odmieta priame rokovania. V sobotu sa uskutočnili konzultácie v Ománe, kde sa Witkoff krátko stretol s iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arákčím. Ten zdôraznil, že Irán svoj program neobmedzí. Witkoff následne vyhlásil, že bez ukončenia iránskeho obohacovania uránu nebude mier na Blízkom východe.

Irán má podľa MAAE približne 274,8 kilogramov uránu obohateného na 60 percent, pričom na výrobu zbrane je potrebných aspoň 90 percent. Trump pohrozil vojenským zásahom, ak k dohode nedôjde, no Irán tvrdí, že jeho jadrový program má výlučne mierové ciele.

(tasr)

  |  

Filmový producent Weinstein čelí novému procesu za sexuálne delikty

V New Yorku sa začal nový súdny proces s bývalým hollywoodskym producentom Harveym Weinsteinom po tom, čo odvolací súd v apríli 2024 zrušil jeho predchádzajúce odsúdenie z roku 2020 pre procesné chyby.

Weinstein čelí obvineniam zo sexuálneho napadnutia produkčnej Miriam Haleyovej a znásilnenia herečky Jessicy Mannovej, pričom obžaloba pridala aj nový prípad obťažovania. Súd v novom procese vylúčil niektoré svedecké výpovede, ktoré pôvodne neboli súčasťou obžaloby, a neprejedná oslobodzujúce verdikty týkajúce sa najzávažnejších obvinení.

Napriek možnému oslobodeniu v tomto prípade zostane Weinstein vo väzení, keďže si odpykáva 16-ročný trest za iný čin z Los Angeles. Bývalý producent, ktorého obvinili aj viaceré známe herečky ako Gwyneth Paltrowová, Angelina Jolieová či Uma Thurmanová, tvrdí, že všetky vzťahy boli konsenzuálne.

Proces vníma ako príležitosť na očistenie svojho mena. Jeho zdravotný stav je však vážny – trpí viacerými chorobami vrátane leukémie.

(tasr)

  |  

Poľsko rieši prípad interrupcie v 9. mesiaci, gynekologičku preveruje prokuratúra

Poľskí právnici označili úmyselné usmrtenie životaschopného plodu za trestný čin, ktorý môže byť v niektorých prípadoch klasifikovaný ako vražda. Ich reakcia prichádza po medializovanom prípade umelého potratu v 36. týždni tehotenstva, pri ktorom bol plod usmrtený vpichnutím chloridu draselného do srdca.

Právnici zdôrazňujú, že po 24. týždni ide medicínsky o pôrod, nie o interrupciu, a spoločnosť má voči takémuto plodu rovnaké povinnosti ako voči živému človeku.

Prípad vyvolal širokú diskusiu po tom, čo žena so psychickými problémami najprv nedostala povolenie na ukončenie tehotenstva v Lodži, no neskôr absolvovala zákrok v Olešnici pod vedením gynekologičky G. Jagielskej.

Tá tvrdí, že postupovala v súlade so zákonom a lekárskymi odporúčaniami. Právnici však upozorňujú na nejasnosti v zákonnej definícii prerušenia tehotenstva a požadujú jej vyjasnenie. Prípad vyšetruje prokuratúra.

(tasr, lipa)