Preskočiť na obsah
  |  

Zásielky z Číny môžu byť čoskoro drahšie a prísnejšie kontrolované

Lacný tovar z čínskych online platforiem ako Temu, AliExpress či Shein sa v posledných rokoch dostáva do Európy vo veľkom objeme najmä vďaka colnej výnimke „de minimis“, ktorá umožňuje dovoz zásielok do hodnoty 150 eur bez nutnosti platiť clo.

Asociácie ako APEK (Asociácia pre elektronickú komerciu) a SOCR SR (Zväz obchodu a cestovného ruchu SR) však upozorňujú, že táto výnimka sa masívne zneužíva a mala by byť čo najskôr zrušená.

Podľa odhadov až 65 percent zásielok z Ázie prichádza s umelo zníženou hodnotou, aby sa vyhli zdaneniu a colnej kontrole. Tým štáty prichádzajú o miliardy eur ročne na daniach a cle, pričom domáce firmy, ktoré dodržiavajú zákony, čelia neférovej konkurencii.

Spotrebitelia síce oceňujú nízke ceny, avšak často ide o tovar, ktorý nespĺňa bezpečnostné ani kvalitatívne normy EÚ – od nebezpečných detských hračiek po necertifikovanú elektroniku či kozmetiku bez uvedeného zloženia.

Zrušenie výnimky by mohlo znamenať zdraženie čínskych zásielok a dlhšie dodacie lehoty pre zákazníkov, no zároveň aj vyššiu kontrolu kvality a bezpečnosti tovaru.

Podľa obchodných zväzov a odborníkov by štát mal okamžite začať dôsledne vymáhať platné pravidlá aj voči zahraničným e-shopom a zasadiť sa o zmenu európskej legislatívy skôr než v roku 2028, ako aktuálne navrhuje Európska komisia.

(echo24)

  |  

Trumpova vláda previedla pôdu pri hraniciach s Mexikom na armádu

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa rozhodla o prevode viac ako 445 kilometrov štvorcových federálnej pôdy pri hranici s Mexikom na americkú armádu. Tento krok je súčasťou rozsiahleho súboru opatrení, ktorých cieľom je obmedziť nelegálnu migráciu do Spojených štátov.

Ministerstvo vnútra uviedlo, že pozemky budú prevedené na obdobie troch rokov, počas ktorého budú môcť federálni zamestnanci vykonávať hliadky, stavať infraštruktúru a inštalovať prostriedky na zabránenie prechodov migrantov.

Zároveň sa opatrenie zameriava aj na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a drogami, čo sú časté problémy v pohraničných oblastiach. Ministerstvo tiež poukázalo na ekologickú stránku celej veci – pohyb osôb v citlivých oblastiach môže viesť k ich poškodeniu, preto je potrebné zaviesť ochranné opatrenia.

Minister vnútra Doug Burgum vyhlásil, že ochrana hraníc a prírodných zdrojov sú úzko prepojené a že Trumpova politika odzrkadľuje mandát, ktorý mu dali voliči na posilnenie bezpečnosti USA.

(tasr, lup)

  |  

Juhokórejská polícia zasahuje u Jun Sok-jola, obvineného z vlastizrady

Juhokórejská polícia vykonala razie v sídle prezidenta a prezidentskej ochranky v rámci vyšetrovania odvolaného prezidenta Jun Sok-jola a šéfa ochranky Kim Song-huna.

Exprezident Jun bol začiatkom apríla odvolaný ústavným súdom za vyhlásenie stanného práva z decembra, za čo čelí obvineniam z vlastizrady a vzbury. Po vydaní zatykača na Juna jeho ochranka bránila zadržaniu a zabarikádovala sa v jeho rezidencii, čo oddialilo zásah polície o dva týždne.

Polícia prehľadala telefónny server prezidentskej kancelárie, ako aj sídlo a kancelárie ochranky v Soule.

Kim čelí obvineniu z marenia výkonu zatykača, no súd odmietol jeho zatknutie, rovnako ako v prípade Lee Kwang-wua, šéfa telesnej stráže.

Predmetom vyšetrovania sú aj kamerové záznamy kancelárie v spojitosti s ďalším obvineným – exministrom vnútra Lee Sang-minom, ktorý je tiež podozrivý zo vzbury.

(tasr, lup)

  |  

Zelenskyj varoval USA: O okupovaných územiach rozhodne Ukrajina

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval Spojené štáty pred akýmikoľvek územnými ústupkami voči Rusku. Zdôraznil, že všetky okupované oblasti patria Ukrajine a o ich budúcnosti môže rozhodnúť len ukrajinský národ.

Vyjadrenie zaznelo počas tlačovej konferencie v Odesse s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Zelenskyj upozornil na „červenú čiaru“ Kyjeva, ktorou je neuznanie dočasne okupovaných území za súčasť Ruska.

Kritizoval aj rokovania niektorých amerických predstaviteľov, najmä stretnutie Stevea Witkoffa, emisára Donalda Trumpa, s Vladimirom Putinom, kde sa údajne diskutovalo o takzvaných piatich územiach, čo podľa Zelenského nespadalo do Witkoffových právomocí.

Rusko od roku 2014 okupuje Krym a od roku 2022 časti ďalších štyroch oblastí – Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej –, ktoré však nemá úplne pod kontrolou. Hoci Ukrajina momentálne nehovorí o vojenskom dobytí týchto území, ich oficiálne odovzdanie Rusku kategoricky odmieta.

(tasr, lup)

  |  

Svetová zdravotnícka organizácia schválila znenie pandemickej dohody

Po troch rokoch rokovaní sa v noci z 15. na 16. apríla členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie dohodli na znení návrhu tzv. pandemickej dohody, informovala na svojej stránke organizácia.

Dohoda "zahŕňa vytvorenie systému prístupu k patogénom [...]; prijatie konkrétnych opatrení na prevenciu pandémie, a to aj prostredníctvom prístupu Jedno zdravie (One Health); budovanie zemepisne rôznorodých výskumných a vývojových kapacít [...]; mobilizácia kvalifikovanej, vyškolenej a multidisciplinárnej národnej a celosvetovej zdravotníckej pohotovostnej pracovnej sily" či "vytvorenie globálneho dodávateľského reťazca a logistickej siete".

Rokovaní sa zúčastnili aj Čína či Ruská federácia - ktoré v októbri 2024 vyhlásili, že plne "podporujú ústrednú koordinačnú úlohu Svetovej zdravotníckej organizácie" –, kým predstaviteľ Spojených štátov na rokovaniach prítomný nebol, keďže Trump 20. januára 2025 výkonným nariadením č. 14155 začal vystúpenie USA z organizácie.

Podobne nebol na rokovaniach prítomný ani predstaviteľ Argentíny, keďže prezident Javier Milei 5. apríla oznámil, že jeho krajina z organizácie vystupuje.

(hal)

  |  

Biden v prvom prejave po odchode kritizoval Trumpovu politiku

Bývalý americký prezident Joe Biden vystúpil s prvým väčším prejavom od odchodu z Bieleho domu, v ktorom ostro kritizoval súčasného prezidenta Donalda Trumpa.

Na konferencii ACRD v Chicagu obvinil Trumpovu administratívu z rýchleho spôsobovania škôd, najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia. Upozornil na problémy s fungovaním webovej stránky sociálneho zabezpečenia a ohrozenie dôchodkov, ktoré sú pre mnohých Američanov jediným zdrojom príjmu. Biden varoval, že ak by sa tieto dávky znížili, malo by to devastujúci dopad na milióny ľudí.

Téma sociálneho zabezpečenia bola zvolená s cieľom zvýšiť tlak na Trumpa a jeho plány na revíziu vládnych výdavkov. Biden sa vzdal kandidatúry v nadchádzajúcich voľbách po neúspechu v prvej debate a jeho miesto zaujala Kamala Harrisová, ktorá však Trumpa neporazila.

Od inaugurácie Trumpa sa Biden stiahol z verejného života a väčšinu času trávi v súkromí v Delaware.

(tasr, lup)