Preskočiť na obsah
  |  

Trump chce odvolať šéfa centrálnej banky, odborníci ho však varujú

Prezident USA Donald Trump už niekoľko mesiacov súkromne zvažuje odvolanie šéfa americkej centrálnej banky (Fed) Jeroma Powella, informuje Wall Street Journal.

Diskusie sa konali najmä v jeho súkromnom sídle Mar-a-Lago, kde sa stretol aj s bývalým guvernérom Fedu Kevinom Warshom. Ten Trumpovi odporučil, aby Powella ponechal vo funkcii.

Prezident ho však opakovane kritizuje za to, že neznížil úrokové sadzby, čo označuje za „politikárčenie“. Tvrdí, že má právomoc šéfa americkej centrálnej banky okamžite odvolať, no odborníci upozorňujú, že takýto krok by mohol skončiť na najvyššom súde a výrazne rozkolísať finančné trhy.

Guvernér francúzskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau označil Powella za príkladného centrálného bankára, ktorý si zachováva nezávislosť a hovorí otvorene o ekonomike.

Jerome Powell nedávno vyhlásil, že neplánuje znižovať sadzby a že colná politika Trumpovej administratívy môže zvýšiť infláciu a nezamestnanosť.

(tasr, lipa)

  |  

Viac ako stovka väzňov strávi veľkonočné sviatky mimo ústavu

Na Veľkú noc dostane príležitosť stráviť sviatky doma 110 odsúdených väzňov na Slovensku. Vyplýva to z údajov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS).

Mimoriadne voľno na opustenie ústavu udelili 50 odsúdeným, pričom dvanásť z nich je monitorovaných elektronickými zariadeniami. Ďalších 17 osôb dostalo možnosť dočasne opustiť ústav, z čoho je pätnásť tiež pod technickým dohľadom. Na 48-hodinovú vychádzku mimo ústavu udelili povolenie 43 väzňom.

Podľa hovorkyne ZVJS takéto voľno udeľujú na základe pozitívnych výsledkov v správaní a plnení povinností, vrátane prospešných prác či výnimočných činov.

Väzňom v otvorených oddeleniach môžu dovoliť 48-hodinový pobyt mimo ústavu, no miera obmedzení závisí od stupňa stráženia.

K 15. aprílu eviduje ZVJS 8 224 väznených osôb, z toho 1 174 obvinených, 7 050 odsúdených, 11 mladistvých a 351 cudzincov.

(tasr, lup)

  |  

Peking odmieta obvinenia z dodávok zbraní Rusku, Ukrajina tvrdí opak

Čína v piatok poprela obvinenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, podľa ktorého Kyjev disponuje informáciami o dodávkach čínskych zbraní Rusku.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien zdôraznil, že Peking nikdy neposkytol smrtiace zbrane žiadnej strane konfliktu a dôsledne kontroluje vývoz tovarov s dvojakým využitím.

Zelenskyj svoje tvrdenia ďalej nespresnil ale uviedol, že Ukrajina je pripravená predložiť viac dôkazov. Minulý týždeň ukrajinské úrady tvrdili, že v bojoch na strane Ruska pôsobí najmenej 155 čínskych občanov a že v Doneckej oblasti zajali dvoch čínskych vojakov.

Čína naďalej prezentuje svoju pozíciu ako neutrálnu, pričom deklaruje podporu mierovým riešeniam. Západné vlády však Peking kritizujú za blízke väzby s Moskvou, ktoré poskytujú Rusku významnú diplomatickú a ekonomickú oporu.

(tasr, lipa)

  |  

Rubio: Európa musí zvážiť sankcie, Irán je totiž blízko k jadrovej zbrani

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyzval európske krajiny, aby zvážili obnovenie sankcií voči Iránu za nedodržiavanie jadrovej dohody.

„Európania musia urobiť rozhodnutie, pretože som presvedčený, že všetky by sme mali očakávať, že dostanú správu od Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorá hovorí, že Irán nielen nedodržiava (dohodu), ale je aj nebezpečne blízko k zbrani, bližšie než kedy bol,“ povedal Rubio.

Zdôraznil, že cieľom USA je mierové riešenie, ale Washington nikdy nedovolí Teheránu získať nukleárnu zbraň, ani teraz, ani v budúcnosti.

USA počas prvého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa odstúpili do jadrovej dohody Teheránu so svetovými veľmocami z roku 2015, ktorá obmedzila iránsky jadrový program výmenou za zmiernenie sankcií.

Teherán následne prestal plniť svoje záväzky. Súčasné diplomatické snahy o oživenie dohody obnovili, pričom rokovania na vysokej úrovni sa konali minulý víkend v Ománe a pokračovať budú v Taliansku.

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi počas návštevy Iránu varoval, že čas na dosiahnutie dohody sa kráti a Irán je veľmi blízko k jadrovej bombe.

(tasr, lipa)

  |  

Benátky zdvojnásobili vstupné pre jednodňových turistov

Benátky zvýšili vstupný poplatok pre jednodňových turistov na desať eur, čo je dvojnásobok sumy zavedeného poplatku z minulého roka.

Nové opatrenie platí počas 54 vybraných dní – do prvého májového víkendu a každý víkend až do konca júla. Návštevníci musia poplatok uhradiť online a predložiť QR kód pri vstupe do mesta.

Úrady však naďalej plánujú zachovať výhodu pre turistov, ktorí si vstup zarezervujú viac než tri dni vopred – tí zaplatia pôvodných päť eur. Poplatok v plnej výške desať eur sa týka najmä tých, ktorí si vstup rezervujú na poslednú chvíľu.

Systém vstupného poplatku spustili v apríli 2023 ako reakciu na dlhodobo preťažený cestovný ruch, pričom Benátky boli prvé na svete, ktoré takýto mechanizmus zaviedli. V testovacej fáze priniesol systém mestu 2,4 milióna eur z približne 485-tisíc návštev.

(tasr, lipa)

  |  

Americký útok na prístav v Jemene si vyžiadal desiatky obetí

Štvrtkové americké letecké útoky na ropný prístav Ras Isá v západnom Jemene si vyžiadali viac ako 30 obetí, ktoré potvrdilo aj Centrálne velenie americkej armády.

Podľa jemenských médií zomrelo najmenej 74 ľudí a zranenia utrpelo ďalších 170, prevažne civilistov, vrátane prístavných pracovníkov a záchranárov.

Spojené štáty uviedli, že ich zámerom bolo oslabiť ekonomické zázemie jemenských povstalcov húsíov, ktorí útočia na lodnú dopravu v Červenom mori.

USA od polovice marca podnikajú pravidelné nálety na ciele húsíov, pričom Washington ich začiatkom roka opäť zaradil medzi teroristické organizácie. Prístav Ras Isá bol hlavným ropným terminálom pod kontrolou povstalcov.

Húsíovia tvrdia, že ich útoky sú vyjadrením podpory Palestínčanom v Gaze. Podľa amerických úradov ide o najväčšiu vojenskú operáciu USA v regióne od nástupu prezidenta Trumpa, ktorý sľúbil pokračovanie úderov, kým budú povstalci ohrozovať lodnú dopravu.

(tasr, afp, lipa)