Preskočiť na obsah
  |  

Obavy z imigrácie a Trumpova rétorika. Zahraničných turistov v USA ubúda

V marci 2025 klesol počet zahraničných turistov v USA medziročne o 12 percent, čo predstavuje prvý výrazný pokles od čias pandémie. Najviac zasiahnutí boli návštevníci z Nemecka, ktorých prišlo až o 28 percent menej ako pred rokom.

Výrazné poklesy zaznamenali aj príchody turistov zo západnej Európy (o 17 percent), Latinskej Ameriky (o 24 percent) a Číny (o 11 percent). Februárový pokles bol miernejší, len 2 percentá, no marcový prepad vyvoláva vážne obavy. Podľa denníka The Washington Post by pokračovanie tohto trendu mohlo spôsobiť americkému turizmu škody v miliardách dolárov.

Jedným z dôvodov zníženého záujmu sú prípady zatýkania zahraničných turistov po príchode do krajiny, často aj napriek platným cestovným dokladom. Niektorí cudzinci boli zadržiavaní v deportačných zariadeniach celé dni alebo týždne.

Expert na cestovný ruch Adam Sacks upozornil, že pokles bol predvídateľný, najmä pre nepriaznivú rétoriku americkej vlády pod vedením Donalda Trumpa.

Údaje o turistoch z Mexika a Kanady zatiaľ neboli zverejnené, no USA tradične navštevujú aj turisti z Francúzska, Talianska, Španielska, Británie, Japonska, Južnej Kórey, Číny a Indie.

(tasr, lup)

  |  

Gaza: Po náletoch našli desiatky mŕtvych, humanitárna situácia sa zhoršuje

Pri izraelských leteckých útokoch v Pásme Gazy v nedeľu zahynulo najmenej 25 osôb vrátane detí a žien, pričom útok dronom v Rafahu si vyžiadal päť obetí. V sobotu prišlo o život najmenej 54 ľudí.

Boje sa obnovili 18. marca po dvojmesačnom prímerí. Izrael vtedy zároveň prerušil dodávky humanitárnej pomoci a elektriny do tejto vojnou zničenej oblasti.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že útoky budú pokračovať dovtedy, kým nebudú prepustení všetci izraelskí rukojemníci zadržiavaní hnutím Hamas. Prisľúbil ich návrat domov bez akceptovania podmienok Hamasu a označil aktuálnu fázu vojenského ťaženia za „kritickú“. Hamas podľa neho odmietol nový návrh na prímerie.

Ministerstvo zdravotníctva v Gaze, ktoré je pod kontrolou Hamasu, oznámilo, že od obnovenia bojov zahynulo najmenej 1 827 ľudí. Celkovo si viac ako 18 mesiacov trvajúca vojna vyžiadala už vyše 51-tisíc obetí.

Humanitárna situácia v regióne sa naďalej zhoršuje, čo vyvoláva rastúce obavy medzinárodného spoločenstva.

(tasr, lup)

  |  

Zomrel bývalý minister hospodárstva

Vo veku 90 rokov zomrel významný slovenský ekonóm a politik Jaroslav Kubečka, ktorý zohral dôležitú úlohu v transformácii hospodárstva počas obdobia rozdelenia ČSFR a vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Kubečka sa narodil v roku 1934 v Turej Lúke a vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Do politiky vstúpil po roku 1989, keď sa stal námestníkom ministra priemyslu vo vláde Milana Čiča. Následne pôsobil ako námestník ministra hospodárstva SR až do roku 1992.

V roku 1992 ho HZDS nominovalo za federálneho ministra hospodárstva ČSFR a zároveň viedol aj ministerstvo pre strategické plánovanie. Po vzniku samostatnej SR bol opäť ministrom hospodárstva vo vláde Vladimíra Mečiara, kde pôsobil do novembra 1993.

Zomrel v sobotu 19. apríla 2025, informoval jeho syn.

(tasr, lup)

  |  

Britské stíhačky vzlietli k ruským lietadlám blízko vzdušného priestoru NATO

Britské stíhačky Typhoon vzlietli tento týždeň k dvom ruským lietadlám, ktoré sa pohybovali v blízkosti vzdušného priestoru NATO nad Baltským morom. Prvý incident sa stal v utorok, keď boli stíhačky vyslané z poľskej základne Malbork k ruskému prieskumnému lietadlu Iliušin Il-20M.

Druhý zásah nasledoval vo štvrtok, keď reagovali na neidentifikované lietadlo opúšťajúce kaliningradský vzdušný priestor. Britské ministerstvo obrany uviedlo, že ide o prvé ostré nasadenie v rámci príspevku Spojeného kráľovstva k posilnenej ochrane východného krídla NATO.

Britský kontingent, ktorý dorazil do Poľska pred niekoľkými týždňami, spolupracuje na misii s kolegami zo Švédska. Podľa štátneho tajomníka britského rezortu obrany Lukea Pollarda táto operácia demonštruje schopnosť Spojeného kráľovstva zasiahnuť po boku svojich spojencov kedykoľvek a kdekoľvek to bude potrebné.

V súčasnej dobe rastúcej ruskej agresie a bezpečnostných hrozieb má Británia za cieľ uistiť spojencov, odradiť protivníkov a zabezpečiť svoju národnú bezpečnosť. Rusko zatiaľ na incidenty oficiálne nereagovalo.

(tasr, lup)

  |  

Macron dostal pozvanie od kráľa Karola III. Britániu navštívi ešte pred Trumpom

Francúzsky prezident Emmanuel Macron navštívi Spojené kráľovstvo na štátnej návšteve ešte pred očakávaným príchodom bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa v septembri. Informovali o tom britské noviny Sunday Times, ktoré spojili návštevu s britskou snahou o prehĺbenie vzťahov s Európou.

Macron dostal pozvanie od kráľa Karola III. na návštevu plánovanú na koniec mája, čo by bola jeho prvá oficiálna štátna návšteva Británie počas jeho ôsmich rokov vo funkcii. Podrobnosti návštevy zatiaľ pozná len úzky okruh osôb.

Trump medzitým oznámil, že Buckinghamský palác mu navrhol septembrový termín na stretnutie s kráľom. Pripomenul, že bude poctený, ak ho monarcha prijme opäť. Podľa precedensu z minulosti sa americkí prezidenti v druhom funkčnom období stretávajú s monarchom zvyčajne na neformálnom obede či čaji.

Pozvanie Trumpovi doručil britský premiér Keir Starmer vo februári v Bielom dome.

(tasr, lup)

  |  

Rakúski vedci v Jeruzaleme odhalili nový nález. Môže prepísať dejiny

Počas Veľkej noci predstavili archeológovia nový objav v jeruzalemskom Večeradle, mieste tradične označovanom za dejisko Poslednej večere Ježiša Krista. Objav zverejnila Rakúska akadémia vied (OeAW) v spolupráci s Izraelským pamiatkovým úradom.

Pomocou multispektrálnej fotografie a technológie RTI odhalili bádatelia približne 40 stredovekých nápisov a rytín, ktoré boli po stáročia ukryté pod omietkou. Nálezy pochádzajú najmä z rokov 1 300 až 1 500 a obsahujú erby, kresby i texty v rôznych jazykoch.

Zvlášť výnimočný je arabský nápis zo sýrskeho Aleppa, ktorý je podľa vedcov dôkazom púte kresťanskej ženy – čo predstavuje vzácny hmotný doklad ženskej duchovnej cesty v predmodernom období.

Prítomnosť nápisov z Nemecka, Rakúska, Srbska či Arménska svedčí o význame miesta ako medzinárodného pútnického centra. Nie je však isté, či dnešné Večeradlo stojí presne na mieste biblickej udalosti – niektoré kresťanské tradície za skutočné dejisko považujú kláštor sv. Marka.

Objav dopĺňa sériu významných biblických nálezov z posledných rokov.

(OeAW, Echo24, lup)