Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Rusku vraj diskutovali o možnosti oživiť projekt Trump Tower v Moskve

Ruskí predstavitelia podľa spravodajského webu Moscow Times zvažovali opätovné oživenie projektu Trump Tower v Moskve ako nástroj na obnovu vzťahov s USA po víťazstve Donalda Trumpa v amerických voľbách.

Údajný návrh počítal s výstavbou 150-poschodového mrakodrapu, pričom Trump mal byť osobne prítomný pri poklepaní základného kameňa. Zdroj blízky Kremľu uviedol, že projekt bol navrhnutý tak, aby korešpondoval s Trumpovým zmyslom pre veľkoleposť a rýchlosť.

Do snahy zapojiť Trumpa sa mali angažovať aj sankcionované firmy ako Rosnefť, Rosatom, Rusal a Polyus Gold. Navrhovaný komplex mal obsahovať luxusné byty, hotel, kúpele, kancelárske priestory aj prémiové parkovanie.

Pôvodný plán na výstavbu Trumpovej veže siaha do roku 2013, pričom neskôr ho oživil developer Felix Sater. Projekt sa však nikdy nerealizoval.

V kontexte rusko-ukrajinského konfliktu Trump uviedol, že mier je možný „už tento týždeň“, čo by mohlo viesť k obnoveniu obchodných väzieb.

(the kyiv independent, lup)

Minúta  |  

Zákaz napomáhaniu ICC či väzenie za kritiku armády. Putin sprísňuje zákony

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal nové zákony, ktoré výrazne rozširujú možnosti štátu potláčať disent a slobodu prejavu. Na základe prijatej legislatívy sa za trestný čin bude považovať „diskreditácia“ ruskej armády alebo výzvy na uvalenie sankcií voči Rusku.

Ďalší zákon zakazuje napomáhanie vykonávaniu rozhodnutí medzinárodných organizácií, ktorých Rusko nie je členom – napríklad Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý vydal zatykač na Putina za deportácie ukrajinských detí. Legislatíva sa zameriava aj na osoby konajúce „za účelom zisku“ alebo na objednávku.

Zákony prichádzajú v čase zvýšeného útlaku opozície a nezávislých hlasov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Ďalší nový zákon obmedzuje práva „zahraničných agentov“, ktorých Rusko používa na označovanie kritikov režimu – týmto osobám zakazuje vykonávať vzdelávacie aktivity a pôsobiť v predstavenstvách štátnych firiem.

Za zahraničných agentov môžu byť považovaní aj tí, ktorí spolupracujú s organizáciami vyzývajúcimi na sankcie proti Rusku.

Nové zákony tiež umožňujú zhabať majetok odsúdených osôb.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Vedci: Bez pomoci USA hrozí 20 miliónov úmrtí na HIV

Zmrazenie americkej medzinárodnej zdravotníckej pomoci by podľa spravodajského webu Moscow Times mohlo viesť k smrti viac ako 20 miliónov ľudí s HIV v rozvojových krajinách.

Medzinárodná skupina vedcov modelovala scenáre pre 80 krajín s nízkymi a strednými príjmami, pričom dospela k záveru, že ak sa pomoc neobnoví, v rokoch 2025 až 2040 dôjde k 15,2 až 20,8 miliónom dodatočných úmrtí na AIDS.

Najviac postihnuté budú africké krajiny ako Mozambik, Nigéria a Uganda. Počet nových infekcií HIV by mohol dosiahnuť 26,2 milióna vrátane dvoch miliónov detí. Moscow Times tiež upozornil, že obmedzenie prevencie by výrazne zvýšilo počet infekcií aj pri zachovaní liečby.

Zastavenie financovania USA ovplyvní aj boj s tuberkulózou – s očakávanými 2,2 miliónmi dodatočných úmrtí – a plánovanie rodiny, čo môže spôsobiť až 55 miliónov neplánovaných tehotenstiev a 16 miliónov nebezpečných potratov. Už v prvom roku by mohlo zomrieť 34-tisíc matiek.

Vedci tvrdia, že aj čiastočné obnovenie pomoci zo strany USA by mohlo zachrániť milióny životov a podporiť zdravotnícke systémy.

(the moscow times, lup)

Minúta  |  

The Washington Post: Muskovi ľudia získali citlivé údaje imigrantov

Denník Washington Post odhalil, že približne šesť poradcov služby DOGE získalo od amerického ministerstva spravodlivosti súhlas na prístup do vysoko citlivého systému ECAS.

Tento systém obsahuje podrobné údaje o miliónoch legálnych aj nelegálnych prisťahovalcov vrátane mien, adries, výpovedí na imigračných súdoch a záznamov o kontakte s vládnymi orgánmi. Podľa Washington Post tento krok vyvolal obavy právnikov, ochrancov súkromia a samotných zamestnancov federálnej vlády.

Prístup do ECAS udelili členom tímu DOGE, z ktorých niektorí majú prepojenia na Elona Muska. Medzi menovanými sú aj osoby s kontroverznou minulosťou, ako Marko Elez, ktorý čelil kritike za rasistické príspevky.

Denník uviedol, že ide o súčasť širšieho úsilia administratívy získať kontrolu nad rozsiahlymi databázami na podporu deportačných opatrení. Okrem ECAS sa DOGE snaží získať prístup aj k údajom z Medicare, IRS a ďalších agentúr.

Experti varujú, že zneužitie týchto údajov by mohlo mať vážne následky pre všetkých imigrantov, vrátane tých, ktorí dodržiavajú zákony.

(the washington post, lup)

Minúta  |  

Mexiko žiada stiahnutie americkej protiimigračnej reklamy z televízie

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová vyzvala súkromné televízne stanice, aby z hlavného vysielacieho času stiahli protiimigračnú reklamu administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa. Tvrdí, že reklama obsahuje diskriminačné posolstvo, ktoré porušuje ľudskú dôstojnosť a môže podnecovať násilie voči utečencom.

Reklamný spot je súčasťou širšej americkej kampane proti nelegálnej migrácii v hodnote niekoľkých miliónov dolárov, ktorú vo februári predstavila ministerka pre vnútornú bezpečnosť Kristi Noemová. V spote varuje migrantov, aby sa nepokúšali vstúpiť do USA nelegálne, a označuje ich za potenciálnych zločincov, ktorých „vypátrajú“.

Prezidentka zároveň oznámila zámer predložiť kongresu legislatívu zakazujúcu zahraničným vládam objednávať reklamu v mexických elektronických médiách.

Trumpova administratíva po návrate do úradu zaviedla tvrdú migračnú politiku a obviňuje Mexiko z nedostatočného boja proti pašovaniu drog a nelegálnej migrácii.

V rámci tlaku na susednú krajinu zaviedla dovozné clá. Mexiko reagovalo rozmiestnením vojakov na hraniciach a nevylučuje ani odvetné clá.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Harvard odmieta podriadenie sa vláde, žaluje ju pre pozastavenie grantov

Harvardská univerzita podala žalobu na federálnom súde proti Trumpovej administratíve za zmrazenie grantov v hodnote 2,2 miliardy dolárov, čo považuje za porušenie akademickej slobody. Podľa univerzity ide o snahu vlády ovplyvniť jej rozhodovanie prostredníctvom zadržiavania federálnych fondov, čo označuje za protiústavné a nezákonné.

Administratíva prezidenta Trumpa tvrdí, že Harvard podporuje ideológiu a antisemitizmus, čím naráža na propalestínske protesty na kampuse. Okrem toho hrozí odobratím daňových výhod a zaradením univerzity medzi politické organizácie.

Harvard sa však odmieta podriadiť tlaku a na rozdiel od mnohých iných inštitúcií neustupuje požiadavkám na ukončenie politiky diverzity a spolupráce s imigračnými úradmi.

Prezident univerzity Alan Garber zdôraznil, že Harvard bude brániť svoju nezávislosť a ústavné práva.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.