Preskočiť na obsah
  |  

Rubio oznámil reorganizáciu rezortu zahraničia a rušenie programov

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa pristúpila k reorganizácii ministerstva zahraničia. Podľa šéfa rezortu Marca Rubia má zmena posilniť efektivitu fungovania od centrály až po veľvyslanectvá.

Reorganizácia zahŕňa zrušenie niektorých pracovísk, ktoré boli vyhodnotené ako nadbytočné, ako aj programov, ktoré podľa ministerstva nezodpovedajú národným záujmom USA.

„Tento prístup posilní rezort od základov – od jednotlivých odborov až po ambasády. Funkcie zamerané na jednotlivé regióny budú konsolidované s cieľom zvýšiť efektivitu, zrušené budú duplicitné pracoviská, a taktiež programy, ktoré nie sú zákonom stanovené a nezodpovedajú kľúčovým záujmom Ameriky,“ oznámil Rubio v oficiálnom vyhlásení.

Kroky sú súčasťou širšej snahy Trumpovej administratívy o reštrukturalizáciu federálnych inštitúcií a zníženie výdavkov. Podrobnosti o konkrétnych zrušených oddeleniach a programoch zatiaľ ministerstvo nezverejnilo.

(reuters, sab)

  |  

AfD prvýkrát pred CDU, no polovica nemeckých voličov neverí žiadnej strane

Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa stala najsilnejšou politickou silou v krajine, ukázal prieskum inštitútu Forsa pre televízie RTL a N-tv, v ktorom národno-konzervatívna strana získala 26 percent potenciálnych hlasov. Po prvý raz predstihla budúcu vládnu CSU/CDU, hoci len o jeden percentuálny bod.

AfD v prieskume zverejnenom v utorok dosiahla zisk 26 percent respondentov oproti 25 percentám pre CDU, ktorá zvíťazila v predčasných voľbách 23. februára. Napriek silnej podpore sa Alternatíva nestane súčasťou vlády, a to z dôvodu „protipožiarnej steny voči extrémizmu“, na ktorej sa ostatné parlamentné strany dohodli už v minulom období.

Bývalí koaliční Zelení a strana Ľavica zaznamenali pokles podpory, a to na 11 a deväť percent. Vládna SPD stagnuje na 15 percentách. Pripravovaná koalícia CDU a SPD v prieskume nedosahuje parlamentnú väčšinu.

Aj liberálna FDP, ktorú končiaci kancelár Olaf Scholz začiatkom decembra vyhodil z koalície a spôsobil tak pád vlády, dosahuje len 11 percent.

Len 12 percent opýtaných považuje AfD za najkompetentnejšiu politickú silu v krajine. Takmer polovica (47 percent) za kompetentnú nepovažuje žiadnu z parlamentných strán.

(n-tv, sab)

  |  

Ministerstvo vymenilo vedenie štátnyvh teplární, chce zjednotiť riadenie firiem

Štátny MH Teplárenský holding (MH TH) má nové vedenie. Na poste predsedu predstavenstva skončil Miroslav Kavuľa a nahradil ho Ján Kluch.

Novým podpredsedom sa stal Róbert Spál. Oboch nominovali z MH Manažmentu, jediného akcionára holdingu, pričom zmena má podľa Ministerstva hospodárstva SR zvýšiť efektivitu riadenia v štátnych firmách.

Ministerstvo uviedlo, že došlo k zjednoteniu manažmentu MH Manažmentu a MH TH. Zmeny boli zapísané do Obchodného registra k 17. aprílu. Kluch pôsobil v minulosti v Eneli či na ministerstve vnútra, Spál v Trnavskej teplárenskej spoločnosti.

MH Teplárenský holding vznikol v roku 2022 spojením šiestich štátnych teplární a zabezpečuje dodávku tepla pre 320-tisíc domácností. Ročne vyprodukuje 2600 GWh tepla a 650 GWh elektriny, čím zásobuje približne milión obyvateľov.

(tasr, red)

  |  

Mierové rokovania o Ukrajine sa presúvajú do Londýna, Witkoff mieri do Moskvy

Diplomatické snahy o ukončenie vojny na Ukrajine pokračujú v zrýchlenom tempe. V stredu sa v Londýne uskutoční schôdzka spojencov Ukrajiny, ktorá nadväzuje na nedávne rokovania v Paríži.

Spojené štáty tam predstavili svoj mierový plán, ktorý prezentovali minister zahraničných vecí Marco Rubio a osobitný vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff.

USA sa snažia dosiahnuť prímerie vo viac než trojročnom konflikte, no avizovali, že ak rokovania neprinesú pokrok, môžu prehodnotiť svoju angažovanosť.

Vyslanec Witkoff, ktorý už absolvoval tri dlhé rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, má podľa Kremľa tento týždeň navštíviť Moskvu.

Washington tým signalizuje, že okrem koordinácie so spojencami je pripravený rokovať aj priamo s Ruskom. Tlak na diplomatické riešenie rastie, pričom zatiaľ nie je jasné, kto bude zastupovať Ukrajinu v Londýne.

(reuters, tasr, red)

  |  

Františkov pontifikát priniesol nádej, no obete zneužívania hovoria o sklamaní

Pápež František, ktorý zomrel v pondelok, sa počas svojho pontifikátu snažil riešiť rozsiahlu krízu sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi. Hoci viaceré jeho gestá a reformy priniesli nádej, mnohí preživší i odborníci hovoria, že urobil príliš málo a príliš neskoro.

František zriadil prvú vatikánsku komisiu na ochranu maloletých, zbavil jedného kardinála kňazskej hodnosti za zneužívanie a zaviedol mechanizmus na hlásenie prípadov zo strany laikov. Zrušil tiež pravidlá takzvaného pápežského tajomstva, ktoré bránili spolupráci s civilnými orgánmi.

Obete však tvrdia, že reformy boli nedostatočné. Chýba systematické zverejňovanie mien páchateľov i cirkevných predstaviteľov, ktorí ich chránili. Marie Collinsová a ďalší členovia vatikánskej komisie z nej v minulosti odišli pre frustráciu z odporu vnútri cirkvi.

Pre mnohých zostane Františkov prístup symbolom snahy, ktorá nedosiahla očakávané výsledky. Napriek tomu niektorí, ako Juan Carlos Cruz, pokračujú v práci zvnútra.

(reuters, sab)

  |  

Nemecká armáda oslovila veľké firmy ohľadom logistiky pri obrane východnej hranice NATO

Nemecká armáda požiadala viacero veľkých spoločností o preverenie možností logistickej podpory v prípade potreby rýchleho nasadenia vojakov a techniky na východnú hranicu NATO. Informoval o tom v utorok denník Handelsblatt s odvolaním sa na zdroje z rezortu obrany.

Berlín sa v rámci nového obranného modelu NATO zaviazal dodať do 30 dní až 35-tisíc vojakov, vyše 200 lietadiel a lodí. Nemecko ako centrálna logistická križovatka Európy chce byť schopné reagovať na prípadnú agresiu, predovšetkým zo strany Ruska.

Armáda sa podľa Handelsblattu zamerala na pomoc s prepravou vojakov, munície a výzbroje. Medzi oslovenými firmami sú obranný koncern Rheinmetall, letecká skupina Lufthansa a štátna železničná spoločnosť Deutsche Bahn. Uvažuje sa tiež o tom, že Lufthansa by mohla prevziať základný výcvik stíhacích pilotov.

Zbrojenie a modernizácia armády sa stali prioritou po ruskej invázii na Ukrajinu. Končiaci kancelár Olaf Scholz krátko po jej začiatku ohlásil „historický obrat“ a vyčlenil 100 miliárd eur na modernizáciu Bundeswehru. Výzvou zostáva dobehnúť desaťročia podfinancovania a prechod z mierových misií k obrane vlastného územia.

(reuters, sab)