Preskočiť na obsah
  |  

WHO kvôli výpadku z USA prepustí zamestnancov a obmedzí činnosť

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus v utorok oznámil, že výpadok financovania, spôsobený najmä odmietnutím USA zaplatiť členské príspevky, vážne ohrozil fungovanie organizácie. Podľa neho WHO už začala s obmedzením činností a prepúšťaním zamestnancov, najmä v centrále v Ženeve.

Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa nezaplatili príspevky za rok 2024 a odmietli ich aj na rok 2025. Zároveň zmrazili väčšinu zahraničnej pomoci. Okrem USA škrty ohlásili aj ďalšie krajiny.

WHO preto pripravuje úpravu organizačnej štruktúry a rieši, ako nahradiť chýbajúce financie. Odhadovaný výpadok na roky 2026 a 2027 dosahuje 560 až 650 miliónov dolárov.

Tedros už informoval zamestnancov aj členské štáty, že úsporné opatrenia sa dotknú najmä vyššieho manažmentu. Počet zrušených miest zatiaľ nekonkretizoval.

(tasr, afp, max)

  |  

Rubio sa nezúčastní rokovaní o Ukrajine v Londýne

Americký minister zahraničia Marco Rubio nepoletí na mierové rokovania o Ukrajine v Londýne. Jeho neúčasť potvrdil v utorok Biely dom s tým, že dôvodom sú „logistické dôvody“.

Rubia na rokovaniach zastúpi osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu Keith Kellogg, informovala hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí USA Tammy Bruceová. Dodala, že Rubio je „zaneprázdnený muž“.

Rokovania vedie britský minister zahraničných vecí David Lammy a nadväzujú na predchádzajúcu schôdzku v Paríži, kde sa Rubio stretol s ukrajinským diplomatom Andrijom Sybihom a inými európskymi politikmi.

Nie je zatiaľ jasné, či sa londýnskeho stretnutia zúčastní aj Steve Witkoff, americký vyslanec pre Blízky východ.

USA sa snažia dosiahnuť prímerie vo vojne, ktorá trvá od februára 2022. Rubio minulý týždeň v Paríži predstavil plán Washingtonu na ukončenie konfliktu. Spojené štáty však varujú, že od rokovaní môžu ustúpiť, ak nebude vidieť pokrok.

(tasr, dpa, max)

  |  

Na pohreb pápeža Františka príde viac ako 200-tisíc ľudí i svetoví lídri

Na Námestí sv. Petra vo Vatikáne sa v sobotu očakáva viac ako 200-tisíc ľudí pri príležitosti pohrebu pápeža Františka. Prítomných bude aj najmenej 100 zahraničných delegácií.

Podľa očakávaní dorazí väčšina svetových lídrov v sobotu a opustí mesto ten istý deň, výnimkou bude americký prezident Donald Trump s manželkou, ktorí prídu už v piatok. Medzi potvrdenými účastníkmi sú prezidenti Emmanuel Macron, Olaf Scholz, Keir Starmer, Ursula von der Leyenová, Andrzej Duda, Volodymyr Zelenskyj a slovenský prezident Peter Pellegrini.

Zúčastní sa aj argentínsky prezident Javier Milei, brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva a generálny tajomník OSN António Guterres.

Kontroverziu vyvolal izraelský príspevok na platforme X vyjadrujúci sústrasť, ktorý bol neskôr vymazaný pre kritiku pápeža voči Izraelu.

Pohrebná omša sa začne o 10:00 na Svätopeterskom námestí, po ktorej bude rakva premiestnená do Baziliky svätého Petra a následne do Baziliky Panny Márie Väčšej (Santa Maria Maggiore).

(tasr)

  |  

Voľba nového pápeža bude bez dvoch kardinálov. Majú zdravotné problémy

Dvaja kardináli, ktorí by mali právo voliť nového pápeža, oznámili, že sa nezúčastnia na nadchádzajúcom konkláve. Ide o emeritného arcibiskupa španielskej Valencie Antonia Cañizaresa Lloveru a emeritného arcibiskupa Sarajeva Vinka Puljiča.

Obaja majú 79 rokov a svoju neúčasť zdôvodnili zdravotným stavom. Ich rozhodnutie znižuje celkový počet voličov na 133, čím sa zároveň znižuje aj počet hlasov potrebných na zvolenie pápeža z 90 na 89.

Kardináli z celého sveta sa zídu vo Vatikáne, aby počas konkláve tajným hlasovaním rozhodli o jeho nástupcovi. Termín konkláve bude určený po pohrebe pápeža Františka, ktorý sa uskutoční v sobotu.

Podľa pravidiel majú právo voliť a byť volení všetci kardináli mladší ako 80 rokov. Kým sa starší kardináli nemôžu zúčastniť na samotnej voľbe, môžu však byť prítomní na generálnych kongregáciách ako sú porady či rôzne zasadnutia, kde sa diskutuje o budúcnosti cirkvi a výzvach, ktorým čelí.

(tasr, reuters, lipa)

  |  

Rubio predstavil plán zmien pre rezort diplomacie. Biely dom chce aj menší rozpočet

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio predstavil plán rozsiahlej reštrukturalizácie rezortu diplomacie, ktorý zahŕňa prepúšťanie, rušenie oddelení a zmenu organizačnej štruktúry. Rubio kritizoval súčasné ministerstvo ako byrokratické a ideologicky nevyvážené, pričom ho obvinil z uprednostňovania politickej agendy pred národnými záujmami USA.

Navrhované zmeny zahŕňajú zníženie počtu oddelení z 737 na 602 a premiestnenie 137 zahraničných úradov.

Zaniknú oddelenia venované civilnej bezpečnosti, demokracii či vojnovým zločinom, ktoré nahradí nová kancelária pre koordináciu zahraničnej pomoci. Tá prevezme aj niektoré úlohy Agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Reštrukturalizácia má zvýšiť efektivitu rezortu v čase globálnych výziev a posilniť orientáciu na americké záujmy, najmä v súvislosti s rastúcou konkurenciou zo strany Číny.

Biely dom zároveň plánuje znížiť rozpočet ministerstva o takmer polovicu. Nie je zatiaľ jasné, ako a kedy budú zmeny implementované.

(tasr, lipa)

  |  

Zelenskyj: Rusko možno ukradlo čínsku technológiu pre vojenské drony

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že čínski občania pracujú vo výrobni dronov v Rusku a naznačil, že Moskva mohla ukradnúť čínsku technológiu bez vedomia Pekingu.

Vyjadrenia prichádzajú po tom, čo Zelenskyj po prvý raz obvinil Čínu z dodávok zbraní a strelného prachu Rusku – čo Peking popiera. Tón ukrajinského lídra voči Číne sa však mierne zmiernil, keď pripustil, že spolupráca mohla prebiehať bez vedomia čínskych úradov.

Zelenskyj tiež tvrdí, že Rusko verbuje čínskych občanov do armády cez sociálne siete a Ukrajina preveruje, či tak robí so súhlasom čínskej vlády.

Ukrajinská tajná služba bola poverená odovzdať čínskej strane informácie o zapojení jej občanov do vojenskej výroby v Rusku. Peking opakovane vyzýva na mier a varuje pred „nezodpovednými vyjadreniami“.

Reakcia Ruska a Číny na tieto najnovšie tvrdenia zatiaľ neprišla.

(reuters, lipa)