Preskočiť na obsah
  |  

Musk a Bessent si v Bielom dome vymenili ostré slová aj urážky

Elon Musk a americký minister financií Scott Bessent sa minulý týždeň dostali do hlasnej a emotívnej hádky v Bielom dome počas návštevy talianskej premiérky Giorgie Meloniovej. Podľa portálu Axios konflikt vyústil do výmeny urážok a vulgarizmov, pričom ho údajne sledoval aj prezident Donald Trump.

Bessent kritizoval Muska za nesplnené sľuby ohľadom rozpočtových škrtov v rámci úradu DOGE, Musk ho obvinil z prepojenia so Sorošom a z neúspechu ako manažéra hedžového fondu.

Ich napäté vzťahy majú dlhšiu históriu, vyostrili sa aj pri menovaní komisára daňového úradu, kde Musk presadil svojho kandidáta, ktorého Bessent neskôr vymenil.

Do podobného sporu sa Musk dostal aj s ministrom zahraničia Marcom Rubiom, ktorému vyčítal, že neprepustil žiadneho zamestnanca.

„Nie je žiadnym tajomstvom, že prezident Trump zostavil tím ľudí, ktorí sú neuveriteľne zapálení pre problémy, ktoré majú vplyv na našu krajinu," doplnila hovorkyňa Bieleho domu a konflikt zľahčila ako bežnú súčasť politického života.

Musk, čeliac rastúcej frustrácii z jeho nepredvídateľnosti v Trumpovej administratíve, oznámil ústup z DOGE, aby sa viac venoval problémom Tesly.

(lipa)

  |  

Vo Viedni zatkli Slováka, mal byť súčasťou teroristickej bunky

Rakúske úrady zadržali 20-ročného Slováka v súvislosti s vyšetrovaním medzinárodnej teroristickej bunky, ktorá sa údajne formovala okolo plánovaného útoku na koncert Taylor Swiftovej vo Viedni. Muž, žijúci v mestskej časti Favoriten, je podozrivý z prepojenia s dvoma ďalšími podozrivými – Beranom A. a Hasanom E. – stúpencami Islamského štátu.

Trojica plánovala koordinované atentáty vo februári 2024 v Mekke, Dubaji a Istanbule. Slovák sa zúčastnil cesty do Istanbulu, kde sa stretol s Hasanom E., no po návrate do Rakúska nedošlo k žiadnemu útoku.

Spojenie s plánom útoku na Swiftovej koncert sa mu zatiaľ nepreukázalo. Hlavný podozrivý, Beran A., bol zadržaný po tom, ako rakúske bezpečnostné zložky na základe zahraničných spravodajských informácií zrušili plánovaný koncert. V Dubaji Beran plánoval útok, no ho nevykonal.

Hasan E. v Mekke skutočne zaútočil nožom na ochrankára, pričom zranil ďalšie tri osoby. Jeho proces v Saudskej Arábii sa očakáva v najbližších týždňoch.

(tasr, lipa)

  |  

Kyjev zasiahol útok, pri ktorom bola použitá raketa z KĽDR

Nočný raketový útok na Kyjev si vyžiadal najmenej 12 mŕtvych a 90 zranených, pričom ukrajinské zdroje uviedli, že bola použitá aj severokórejská balistická raketa KN-23. Raketa údajne zasiahla obytnú budovu v štvrti Sviatošynskyj.

Rusko vypálilo celkovo 70 rakiet a 145 dronov, pričom väčšina mierila na ukrajinské hlavné mesto. Oficiálne Rusko uviedlo, že útočilo na vojenské ciele, pričom popiera, že by od KĽDR prijímalo zbrane.

Vojenská spolupráca medzi Moskvou a Pchjongjangom sa však podľa Reuters od roku 2022 výrazne prehĺbila. Kyjev tvrdí, že Severná Kórea dodala Rusku delostrelecké granáty, raketové systémy, vojakov a až 148 balistických rakiet typu KN-23 a KN-24.

Rakety typu KN-23, známe aj ako Hwasong-11, majú krátky dolet a sú schopné niesť jadrové hlavice. Ich hlavice môžu vážiť až jednu tonu a podľa ukrajinských zdrojov sú výkonnejšie než obdobné ruské zbrane. Použitie severokórejských rakiet vyvoláva otázky o porušovaní medzinárodného embarga.

(tasr, lipa)

  |  

OSN: Bielorusko zneužíva psychiatriu na umlčanie odporcov režimu

Experti OSN ostro odsúdili praktiku nútenej psychiatrickej liečby politických odporcov v Bielorusku. Za posledných päť rokov bolo podľa nich takto postihnutých najmenej 33 osôb, vrátane žien a seniorov.

Procesy, na základe ktorých boli ľudia izolovaní, sa podľa OSN konali netransparentne a za zatvorenými dverami. Postihnutí sú držaní v psychiatrických zariadeniach bez možnosti právnej obrany, súdneho dohľadu alebo kontaktu s vonkajším svetom. Viac než dve desiatky z nich zostávajú nezvestné, čo vyvoláva obavy z ich násilného zmiznutia.

OSN apeluje na bieloruské orgány, aby okamžite zabezpečili právne zastúpenie všetkým dotknutým osobám. Odborníci tvrdia, že zneužívanie psychiatrie na potlačenie nesúhlasu predstavuje vážne porušenie ľudských práv.

Tieto praktiky sa objavili po prezidentských voľbách v roku 2020, keď v krajine vypukli protesty proti zmanipulovaným výsledkom. Hoci boli protesty brutálne potlačené, bieloruský režim pokračuje v represívnych opatreniach voči kritikom, čo dokazuje aj využívanie psychiatrií ako nástroja politického nátlaku.

(tasr, lipa)

  |  

Ukrajina žiada prístup k zmrazeným ruským aktívam, rokovala o tom vo Washingtone

Ukrajinská delegácia počas stredajšieho stretnutia na americkom ministerstve financií vo Washingtone otvorila tému zmrazených ruských aktív, ktoré chce využiť na financovanie povojnovej obnovy krajiny.

Informoval o tom guvernér ukrajinskej centrálnej banky Andrij Pyšnyj počas podujatia pri príležitosti jarných zasadnutí Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky.

Po začiatku ruskej invázie v roku 2022 Spojené štáty a ich spojenci zablokovali transakcie s ruskou centrálnou bankou a ministerstvom financií, čím zmrazili približne 300 miliárd dolárov ruských štátnych aktív. Ukrajina sa teraz snaží presadiť ich využitie na pokrytie vojnových škôd a podporu odolnosti krajiny.

„Existuje mechanizmus, ako sa k týmto prostriedkom dostať a premeniť ich na zdroj pre obnovu Ukrajiny? Odpoveď je veľmi jednoduchá – áno,“ povedal Pyšnyj. Dodal, že Ukrajina plánuje túto tému otvoriť aj na piatkovom stretnutí s MMF.

(reuters, sab)

  |  

Leyenová na samite načrtla plán pre energetickú nezávislosť Únie

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na samite o energetickej bezpečnosti v Londýne vyzvala na užšiu spoluprácu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom pri prechode na obnoviteľné zdroje energie.

Vyzdvihla význam Severného mora ako potenciálnej „elektrárne budúcnosti“ a upozornila na potrebu diverzifikácie dodávok energií, keďže EÚ bola v minulosti príliš závislá od Ruska. Pripomenula pokrok dosiahnutý prostredníctvom iniciatívy REPowerEU, ktorý viedol k výraznému zníženiu dovozu fosílnych palív z Ruska.

V roku 2024 vzrástol dopyt po energii najmä v dôsledku rozvoja umelej inteligencie, elektromobility a klimatizačných systémov.

Leyenová avizovala plán na postupné ukončenie dovozu ruských fosílnych palív a mobilizáciu viac ako 100 miliárd eur na podporu čistého priemyslu. Zdôraznila päť kľúčových krokov vrátane spoločnej infraštruktúry a ochrany pred hrozbami. Spoľahlivá a cenovo dostupná energia je podľa nej nevyhnutná pre bezpečnosť a konkurencieschopnosť.

(tasr, lipa)