Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kyjev zasiahol útok, pri ktorom bola použitá raketa z KĽDR

Nočný raketový útok na Kyjev si vyžiadal najmenej 12 mŕtvych a 90 zranených, pričom ukrajinské zdroje uviedli, že bola použitá aj severokórejská balistická raketa KN-23. Raketa údajne zasiahla obytnú budovu v štvrti Sviatošynskyj.

Rusko vypálilo celkovo 70 rakiet a 145 dronov, pričom väčšina mierila na ukrajinské hlavné mesto. Oficiálne Rusko uviedlo, že útočilo na vojenské ciele, pričom popiera, že by od KĽDR prijímalo zbrane.

Vojenská spolupráca medzi Moskvou a Pchjongjangom sa však podľa Reuters od roku 2022 výrazne prehĺbila. Kyjev tvrdí, že Severná Kórea dodala Rusku delostrelecké granáty, raketové systémy, vojakov a až 148 balistických rakiet typu KN-23 a KN-24.

Rakety typu KN-23, známe aj ako Hwasong-11, majú krátky dolet a sú schopné niesť jadrové hlavice. Ich hlavice môžu vážiť až jednu tonu a podľa ukrajinských zdrojov sú výkonnejšie než obdobné ruské zbrane. Použitie severokórejských rakiet vyvoláva otázky o porušovaní medzinárodného embarga.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

OSN: Bielorusko zneužíva psychiatriu na umlčanie odporcov režimu

Experti OSN ostro odsúdili praktiku nútenej psychiatrickej liečby politických odporcov v Bielorusku. Za posledných päť rokov bolo podľa nich takto postihnutých najmenej 33 osôb, vrátane žien a seniorov.

Procesy, na základe ktorých boli ľudia izolovaní, sa podľa OSN konali netransparentne a za zatvorenými dverami. Postihnutí sú držaní v psychiatrických zariadeniach bez možnosti právnej obrany, súdneho dohľadu alebo kontaktu s vonkajším svetom. Viac než dve desiatky z nich zostávajú nezvestné, čo vyvoláva obavy z ich násilného zmiznutia.

OSN apeluje na bieloruské orgány, aby okamžite zabezpečili právne zastúpenie všetkým dotknutým osobám. Odborníci tvrdia, že zneužívanie psychiatrie na potlačenie nesúhlasu predstavuje vážne porušenie ľudských práv.

Tieto praktiky sa objavili po prezidentských voľbách v roku 2020, keď v krajine vypukli protesty proti zmanipulovaným výsledkom. Hoci boli protesty brutálne potlačené, bieloruský režim pokračuje v represívnych opatreniach voči kritikom, čo dokazuje aj využívanie psychiatrií ako nástroja politického nátlaku.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Ukrajina žiada prístup k zmrazeným ruským aktívam, rokovala o tom vo Washingtone

Ukrajinská delegácia počas stredajšieho stretnutia na americkom ministerstve financií vo Washingtone otvorila tému zmrazených ruských aktív, ktoré chce využiť na financovanie povojnovej obnovy krajiny.

Informoval o tom guvernér ukrajinskej centrálnej banky Andrij Pyšnyj počas podujatia pri príležitosti jarných zasadnutí Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky.

Po začiatku ruskej invázie v roku 2022 Spojené štáty a ich spojenci zablokovali transakcie s ruskou centrálnou bankou a ministerstvom financií, čím zmrazili približne 300 miliárd dolárov ruských štátnych aktív. Ukrajina sa teraz snaží presadiť ich využitie na pokrytie vojnových škôd a podporu odolnosti krajiny.

„Existuje mechanizmus, ako sa k týmto prostriedkom dostať a premeniť ich na zdroj pre obnovu Ukrajiny? Odpoveď je veľmi jednoduchá – áno,“ povedal Pyšnyj. Dodal, že Ukrajina plánuje túto tému otvoriť aj na piatkovom stretnutí s MMF.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Leyenová na samite načrtla plán pre energetickú nezávislosť Únie

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na samite o energetickej bezpečnosti v Londýne vyzvala na užšiu spoluprácu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom pri prechode na obnoviteľné zdroje energie.

Vyzdvihla význam Severného mora ako potenciálnej „elektrárne budúcnosti“ a upozornila na potrebu diverzifikácie dodávok energií, keďže EÚ bola v minulosti príliš závislá od Ruska. Pripomenula pokrok dosiahnutý prostredníctvom iniciatívy REPowerEU, ktorý viedol k výraznému zníženiu dovozu fosílnych palív z Ruska.

V roku 2024 vzrástol dopyt po energii najmä v dôsledku rozvoja umelej inteligencie, elektromobility a klimatizačných systémov.

Leyenová avizovala plán na postupné ukončenie dovozu ruských fosílnych palív a mobilizáciu viac ako 100 miliárd eur na podporu čistého priemyslu. Zdôraznila päť kľúčových krokov vrátane spoločnej infraštruktúry a ochrany pred hrozbami. Spoľahlivá a cenovo dostupná energia je podľa nej nevyhnutná pre bezpečnosť a konkurencieschopnosť.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

V Srbsku uniklo do okolia Dunaja vyše 80-tisíc litrov ropy, únik vyšetrujú úrady

Približne 82-tisíc litrov ropy uniklo v pondelok do okolia rieky Dunaj pri meste Pančevo neďaleko Belehradu počas prečerpávania paliva z rafinérie do ropného tankera spoločnosti Naftachem.

Podľa miestnych úradov väčšina ropy skončila v ochrannej bariére okolo lode, no odborníci preverujú, či nedošlo aj k znečisteniu hlavného toku Dunaja.

Incident sa odohral v ranných hodinách 21. apríla. Prvotné vyšetrovanie naznačuje, že únik mohla spôsobiť nedbanlivosť člena posádky tankera. Vojvodinský inštitút pre ochranu životného prostredia potvrdil množstvo uniknutej ropy a zdôraznil, že prijaté opatrenia zabránili väčšiemu rozšíreniu škôd.

Technici odobrali vzorky vody z viacerých lokalít, ktoré určili inšpektori, a výsledky analýz majú ukázať rozsah ekologického dopadu. Prípad už vyšetruje srbská prokuratúra.

Srbsko pritom dlhodobo zápasí s vážnym znečistením vôd – podľa údajov sa účinne čistí len necelých 15 percent odpadových vôd.

(afp, serbian times, tasr, sab)

Minúta  |  

Macron: Putin musí prestať klamať, prímerie závisí od neho

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas návštevy Madagaskaru ostro kritizoval Vladimira Putina za neúprimnosť v súvislosti s mierovými vyhláseniami o vojne na Ukrajine. Podľa neho Putin tvrdí, že chce mier, no zároveň pokračuje v útokoch, pričom pri štvrtkovom raketovom útoku na Kyjev zahynulo 12 civilistov a ďalších 90 utrpelo zranenia.

Macron zdôraznil, že prímerie brzdí výhradne samotný Putin, ktorý odmieta návrh USA podporovaný Európou. Apeloval na ruského lídra, aby bezpodmienečne súhlasil s prímerím, ktoré by mohlo okamžite zachrániť životy.

Kritiku vyjadril aj voči vyjadreniam Donalda Trumpa, ktorý obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z marenia mierových rokovaní pre jeho neochotu uznať ruskú anexiu Krymu.

Macron reagoval, že prioritou by malo byť dohodnutie prímeria, pričom otázka Krymu by zatiaľ nemala byť predmetom rokovaní.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.