Preskočiť na obsah
  |  

Výbuch pri Moskve: Ruské médiá píšu o smrti generálporučíka Moskalika

Pri výbuchu auta v ruskom meste Balašicha v Moskovskej oblasti pravdepodobne zahynul vysokopostavený vojenský dôstojník Jaroslav Moskalik, zástupca šéfa Hlavného operačného riaditeľstva generálneho štábu ruskej armády a držiteľ hodnosti generálporučíka.

Ruské médiá uviedli, že k výbuchu došlo pred jeho bydliskom, pričom samotné vozidlo patrilo inej osobe.

Podľa tlačovej agentúry TASS išlo o improvizované výbušné zariadenie s kovovými úlomkami, ekvivalentné sile 300 gramov TNT.

Kommersant spresnil, že okrem Moskalika mohol výbuch usmrtiť aj druhú osobu – vodiča alebo spolujazdca.

Ruské úrady zatiaľ obete oficiálne nepotvrdili. AFP poukazuje na podobnosť s predošlými atentátmi, ktoré mierili na osoby spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu.

K niektorým z nich, ako napríklad atentát na Igora Kirillova či Darju Duginovú, sa v minulosti prihlásil Kyjev. Vyšetrovanie prípadu už vedie ruský Vyšetrovací výbor.

(tasr, red)

  |  

The Telegraph: Ukrajina predložila USA päť podmienok pre mier

Podľa britského denníka The Telegraph predložila Ukrajina Spojeným štátom dokument s piatimi kľúčovými podmienkami pre mier s Ruskom.

Kyjev v ňom trvá na tom, aby sa z akejkoľvek dohody vylúčilo formálne uznanie ruskej zvrchovanosti nad Krymom či inými okupovanými územiami.

Dokument zároveň zdôrazňuje, že každá dohoda musí byť založená na medzinárodnom práve, nie na kapitulácii, pričom varuje pred vytvorením precedensu v súvislosti s možnou čínskou inváziou na Taiwan.

Ukrajina požaduje aj jasné bezpečnostné záruky ako podmienku za akýkoľvek územný kompromis.

Tretí bod návrhu sa usiluje o návrat Ukrajiny do centra mierového procesu, ktorý podľa Kyjeva príliš ovláda americká strana.

Štvrtý bod upozorňuje, že ponechanie Krymu Rusku ohrozí aj členov NATO v Čiernom mori.

V poslednej požiadavke Kyjev odmieta, aby Rusko získalo možnosť obmedziť veľkosť ukrajinskej armády.

Sergej Lavrov uviedol, že Moskva je otvorená mieru, no nespresnil podmienky.

(tasr, red)

  |  

V Macedónsku objavili mesto Lyncus, možné rodisko matky Alexandra Veľkého

Archeológovia v Severnom Macedónsku zrejme objavili pozostatky starovekého mesta Lyncus, niekdajšieho hlavného mesta kráľovstva Lynkestis.

Lokalitu neďaleko obce Crnobuki dlhodobo považovali za bývalý vojenský tábor, no nové výskumy pomocou dronov a technológie LiDAR odhalili rozsiahle mesto s akropolou o veľkosti 2,8 hektára.

Archeológovia objavili pozostatky divadla, textilnej dielne, ako aj množstvo artefaktov, vrátane keramických nádob, mincí, herných žetónov a ílového lístka do divadla.

Dôležitý bol nález mince z rokov 325 – 323 pred n. l., ktorý potvrdzuje, že mesto existovalo už za života Alexandra Veľkého.

Predtým predpokladali, že vzniklo až počas vlády Filipa V. Miesto vykazuje známky osídlenia už z bronzovej doby a výskum bude pokračovať.

Mesto Lyncus má historickú spojitosť s rodinou Alexandra Veľkého, vrátane jeho matky Eurydiky I. a môže prispieť k hlbšiemu pochopeniu dejín starovekého Macedónska.

(tasr, red)

  |  

Von der Leyenová chce rokovať s Trumpom na pohrebe pápeža

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dúfa, že sa jej podarí stretnúť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom počas sobotňajšieho pohrebu pápeža Františka vo Vatikáne.

Napriek tomu, že oficiálne stretnutie nie je naplánované, hovorca Komisie uviedol pre Politico, že ak sa naskytne príležitosť rokovať s významnými svetovými lídrami, určite ju využijú.

Von der Leyenová sa s Trumpom zatiaľ od jeho návratu do úradu nestretla. Americký prezident medzičasom uvalil clá na európske produkty v rámci obchodnej vojny.

Informáciu priniesol bruselský spravodajský servis Politico Playbook, ktorý upozornil, že pohreb pápeža Františka, konajúci sa na Námestí sv. Petra, bude jedinečnou príležitosťou na neformálne diplomatické rozhovory.

Trump v stredu vyhlásil, že počas pobytu v Ríme absolvuje „množstvo stretnutí“. Záujem o rozhovor s ním vyjadril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, keďže americká administratíva v súčasnosti rokuje s Ruskom o budúcnosti Ukrajiny.

(red)

  |  

Autodopravcovia hrozia blokádami ciest, reagujú na nárast mýta o 40 percent

Autodopravcovia hrozia blokádou ciest v reakcii na plánované zvýšenie mýtnych poplatkov o 40 percent, ktoré má vstúpiť do platnosti od júla.

Zástupcovia Únie autodopravcov Slovenska (UNAS), Aliancie cestnej pomoci aj Nadácie Zastavme korupciu kritizujú, že systém výberu mýta dlhodobo nahráva súkromnej firme SkyToll (respektíve CzechToll), ktorá si z každého vybraného eura odnáša 38 centov.

Predseda UNAS Stanislav Skala varoval, že ak sa Ministerstvo dopravy SR a vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) do mesiaca neangažujú do rokovaní, autodopravcovia pristúpia k protestom vrátane blokád hraničných priechodov. O ich podobe sa malo rozhodnúť na mimoriadnom zasadnutí v piatok o 17:00.

Zvýšenie mýta doplní aj úprava emisných tried – staršie, menej ekologické vozidlá budú platiť ešte vyššie poplatky.

Kritici poukazujú na to, že štát zaťažuje autodopravcov bez istoty, že peniaze skutočne použijú na opravy ciest a mostov. Politici podľa nich mrhajú verejnými financiami v prospech súkromného sektora.

(tasr, red)

  |  

Prieskum: Huliak predbehol Šimkovičovú, Slováci mu dôverujú najmenej

Najnovší prieskum agentúry Focus pre portál 360tka.sk ukazuje výrazné rozdiely v dôveryhodnosti členov vlády Roberta Fica.

Kým vo februári bola najmenej dôveryhodnou ministerkou Martina Šimkovičová, v apríli ju v tejto pozícii vystriedal Rudolf Huliak, súčasný minister športu a cestovného ruchu. Až 74 percent respondentov mu vyjadrilo nedôveru, čo je najvyšší podiel spomedzi všetkých členov kabinetu.

Napriek svojej nedávnej nominácii Huliak čelí kritike nielen zo strany verejnosti, ale aj politických partnerov – vrátane strán Smer, Hlas a SNS.

Najdôveryhodnejším ministrom zostáva Erik Tomáš (41 percent), hoci aj on má relatívne vysoký podiel nedôvery (49 percent).

Vysokú dôveru si udržujú aj Jozef Ráž (38 percent) a Tomáš Drucker (37 percent).

Naopak, medzi najmenej dôveryhodnými sa nachádzajú aj Samuel Migaľ (16 percent), Peter Kmec (23 percent), Robert Kaliňák (29 percent), Matúš Šutaj Eštok (32 percent) a premiér Robert Fico (32 percent).

(red)