Nadnárodná obranná a letecká spoločnosť Raytheon nadväzuje na kritickú rasovú teóriu, ktorá vo veľkom určuje parametre života v USA. Dokazovať to majú uniknuté interné dokumenty, podľa ktorých firma učí svojich belošských zamestnancov, že sa nachádzajú na vrchole rebríčka útlaku a mali by ustúpiť menšinám.
Raytheon Technologies Corporation patrí medzi najväčšie korporácie na svete. Špecializuje sa na letecké a obranné technológie. Po celej planéte zamestnáva približne 180-tisíc pracovníkov, pričom minimálne tých v USA okrem bežných pracovných postupov podľa všetkého vzdeláva aj o agende kritickej rasovej teórie.
Upozorňuje na to konzervatívny aktivista a režisér Christopher F. Rufo. Ten vo svojich príspevkoch na sociálnej sieti Twitter tvrdí, že Raytheon svojich zamestnancov takisto segreguje podľa rasy či domnelého podielu na utláčaní.
„Raytheon, druhý najväčší národný obranný dodávateľ, spustil program kritickej rasovej teórie, ktorý odporúča bielym pracovníkom, aby konfrontovali svoje privilégium, odmietli princípy rovnosti a zastavili financovanie polície,“ píše Rufo.
Búrajte svoju identitu
Aktivista sa odvoláva na údajné vnútorné dokumenty spoločnosti, ktoré sa týkajú školiaceho programu zvaného „Spoločne silnejší“. Ten mal iniciovať predseda predstavenstva Raytheonu Greg Hayes v lete minulého roku, po smrti Afroameričana Georgea Floyda.
Daný program vyzýva pracovníkov, aby sa stali „anti-rasistami už dnes“ a podpísali záväzok, že budú kontrolovať svoju zaujatosť. Veľkou témou je pojem intersekcionalita, čo v kritickej rasovej teórii predstavuje rozdeľovanie sveta na rôzne stupne podľa úrovne útlaku, pričom najväčšiu rolu hrá rasa, náboženstvo či sexuálna orientácia jednotlivca.
„Raytheon následne žiada svojich bielych zamestnancov, aby zbúrali svoju identitu a identifikovali svoje privilégiá. Spoločnosť argumentuje, že belosi, heterosexuáli a kresťania sú na vrchole utláčateľskej hierarchie – a musia pracovať na uvedomovaní si svojich privilégií, ako aj ustúpiť nabok pre menšiny,“ pokračuje Rufo.
Ustúpte menšinám
Medzi ďalšie odporúčania korporácie pre svojich ľudí patrí napríklad rada, aby identifikovali rasu všetkých okolostojacich osôb počas rozhovorov. Následne by mali belosi načúvať ľuďom z prostredia „marginalizovaných identít“ a mali by takýmto ľuďom prenechať priestor – i na svoju vlastnú škodu.
Interné dokumenty podľa aktivistu ďalej odhaľujú, že spomínaný program taktiež belochom radí, čo hovoriť alebo nehovoriť v prítomnosti čiernych kolegov. Nemali by napríklad povedať „dúfam, že sa veci čoskoro zmenia“. To vraj ukazuje, že si síce prajú zmenu, ale nie dostatočne intenzívne.
Aby toho nebolo málo, korporácia tiež ide proti rovnosti. V materiáloch sa píše, že pracovníci by mali odmietnuť princípy rovnosti, a teda nemali by sa správať ku každému rovnako a bez rozdielu. Naopak, mali by presadzovať rovnostárstvo – čiže rovnosť výsledku, nie príležitostí.
Na západe nič nové
Nakoniec Raytheon belošským zamestnancom odporúča, aby podporovali zníženie či zrušenie financovania policajných zložiek, alebo aby platili reparácie. Mali by tiež dekolonizovať svoje knižnice, alebo vstúpiť do miestnych „belošských“ zoskupení, kde budú preberať svoju zaujatosť.
Firma sa k dokumentu doposiaľ nevyjadrila.
Za predpokladu, že sú dokumenty pravdivé, nejde o žiadne prekvapenie. Štandard v minulosti informoval o tom, ako korporácia Coca-Cola školila svojich zamestnancov, aby boli „menej bieli“. Počas školenia dostávali tiež rady a odporúčania, ako byť „menej arogantní, menej istí sami sebou“ či menej defenzívni. Pracovníci majú mať aj menej solidarity s inými belochmi či byť menej apatickí.
Niečo podobné čaká aj zamestnancov korporácie Disney. Ako je zvykom v dokumentoch motivovaných kritickou rasovou teóriou, belosi dostávajú špecifické inštrukcie. Mali by empaticky počúvať svojich černošských kolegov a nemali by pochybovať alebo diskutovať o ich životných skúsenostiach.
Podľa spomínaných dokumentov korporácia organizovala aj 21-dňovú „výzvu pre rasovú rovnosť a sociálnu spravodlivosť“. Výzva obsahovala napríklad školenia o systematickom rasizme, pričom ľudia boli poučení, že boli vychovaní v prostredí, ktoré vyzdvihuje belošskú kultúru nad všetky ostatné. Zároveň mali účastníci vypĺňať dotazníky, v ktorých mali zaškrtnúť svoje „belošské privilégiá“.