Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentka navrhuje parlamentu legálne riešenia, ako by sa referendum mohlo konať

AKTUALIZOVANÉ Iniciatívu by musel prevziať parlament. Zuzana Čaputová priniesla niekoľko nápadov, ako by referendum mohlo prejsť v súlade s ústavou.

„Vnímam frustráciu občanov,“ povedala prezidentka Zuzana Čaputová dnes počas tlačovej konferencie o aktuálnom rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré neumožnilo konanie referenda. Preto podľa svojich slov prichádza s niekoľkými návrhmi, ako by sa mohlo referendum konať.

„Je tu minimálne jedno dobré riešenie. Referendum sa môže konať aj na základe uznesenia parlamentu,“ tvrdí prezidentka. „Poslanci môžu zmeniť ústavu tak, aby sa mohlo referendum konať. Následne by prijali uznesenie, ktorým žiadajú referendum v súlade s ústavou. Obratom by som ho vyhlásila. Ak chcú občanom dopriať referendum, nič im nebráni k zmene ústavy."

Vyhlásiť referendum bez toho, aby sa obrátila na Ústavný súd, „som nepovažovala za dobrý scenár", povedala Čaputová. "Za vhodné som považovala, aby sa Ústavný súd vyjadril k novej situácii, čo urobil dnes.“ 

„Považujem za absurdné, aby som sa musela ospravedlňovať za to, že konám podľa ústavy. Buď žijeme v právnom demokratickom štáte, kde platia pravidlá, alebo sa nehrajme na demokraciu. Obrátila som sa na Ústavný súd a dnes máme jasno, že takto formulovaná otázka nie je v súlade s ústavou. Môžeme sa však vydať inou cestou a referendum môžeme mať v septembri. Ak na to politici nájdu odvahu.“

Vyhlásenie prezidentky Zuzany Čaputovej:

Ústavný súd dnes rozhodol, že referendum s otázkou, ako ju sformuloval petičný výbor, nie je v súlade s ústavou. Rozhodnutie ústavného súdu je záväzné a znamená, že takéto referendum nemôže byť vyhlásené.

Vnímam frustráciu ľudí z politického vývoja na Slovensku. Rozumiem aj dôvodom ich nespokojnosti a tomu, prečo si mnoho občanov želá nové voľby. Chcem preto požiadať všetkých verejných činiteľov, aby túto nespokojnosť nevyužívali na spochybňovanie rozhodnutia Ústavného súdu SR. Z úst opozičných aj koaličných predstaviteľov dnes počúvam, že referendum sa malo konať. Keď vidím takúto zhodu, môžem skonštatovať, že im nič nebráni, aby želaniu ľudí vyhoveli. Stačí zvolať schôdzu parlamentu, prijať na nej zmenu ústavy o možnosti konania referenda a následne prijať uznesenie, ktorým poslanci prezidentku požiadajú o vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Nie teda na základe petície občanov, ale na základe uznesenia NR SR. Takéto referendum neodkladne vyhlásim.

Zároveň by som chcela uviesť na pravú mieru niektoré informácie ohľadom môjho konania. Zaznamenala som vyhlásenia, že mojou povinnosťou bolo rešpektovať vôľu podporovateľov referenda a vyhlásiť ho bez toho, aby som sa obrátila na Ústavný súd. Ak by som tak naozaj postupovala, vyhlásila by som referendum, ktorého otázka nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Táto skutočnosť by sa skôr či neskôr ukázala, ak by niekto konanie takého referenda či jeho výsledky napadol na Ústavnom súde. Ústavný súd by skonštatoval, tak ako dnes, nesúlad referenda s ústavou a výsledok referenda by bol neplatný. Stalo by sa tak po mesiacoch kampane, miliónoch eur vynaložených na organizáciu referenda a po zmarení dôvery ľudí, že svojou účasťou v referende priamo rozhodujú o dôležitej otázke verejného záujmu. Zodpovednosť za to, či otázka referenda je v súlade s ústavou, má ten, kto otázku navrhol, nie prezidentka a ani ústavný súd, ktorý o jej neústavnosti rozhodol. Rozhodnutie ústavného súdu ako vrcholného orgánu ochrany ústavnosti musíme všetci rešpektovať, bez ohľadu na to, či sa nám páči, alebo nie.

Verejnosti, ale aj verejným činiteľom chcem pripomenúť, že každý, kto sa v Slovenskej republike ujal verejnej funkcie, musel zložiť sľub, že bude dodržiavať ústavu a zákony štátu. Dodržanie tohto sľubu preto nemôže byť kritizované ako pošliapanie práv iných.  Ako som už verejne vyhlásila, inštitút referenda podporujem a myslím si, že ľudia by mali mať právo aktualizovať svoju vôľu aj mimo štvorročného volebného cyklu. Musí to však byť spôsobom, ktorý je v súlade s ústavou.

Minúta  |  

Referendum o predčasných voľbách nebude. Referendová otázka nie je v súlade s ústavou

AKTUALIZOVANÉ Otázka navrhovaného referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR nie je v súlade s ústavou. Po neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu (ÚS) SR o tom v stredu informoval predseda ÚS SR Ivan Fiačan.

„Sporný predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, pretože so silou ústavného zákona by v jednom konkrétnom prípade obchádzal ústavou zakotvené pravidlá týkajúce sa tvorby a fungovania Národnej rady ako ústavodarného a zákonodarného orgánu. Zároveň by týmto ad hoc prelomením ústavy porušil aj v súčasnej ústave zakotvený spôsob deľby štátnej moci, ktorý je taktiež súčasťou materiálneho jadra ústavy,“ uviedol Fiačan. V rozpore s ústavou a princípmi všeobecnosti právnych noriem a deľbou štátnej moci by podľa ÚS predmet referenda jednorazovo a pre konkrétny prípad obchádzal ústavné články, v zmysle ktorých je volebné obdobie Národnej rady SR štvorročné a parlament rozpúšťa prezident SR.

„Ak by ÚS pripustil takéto prelamovanie všeobecných ústavných pravidiel, potom by otvoril cestu k takým zásahom do ústavy, prostredníctvom ktorých by bolo možné odstrániť bariéry chrániace občanov pred zneužitím štátnej moci,“ povedal Fiačan.

Ako ďalej konštatoval, ÚS priznal referendu maximálnu možnú silu, záväznosť a účinky, ktoré sa z ústavy a judikatúry dajú vyvodiť. Platne prijatý výsledok referenda je podľa ÚS priamo záväzný, a teda ním možno prijímať právne záväzné normy. Zároveň platí, že výkon štátnej moci prostredníctvom referenda občanmi nie je absolútnej povahy. „Referendum môže ústavu aj meniť, nemôže ju však poprieť, respektíve porušiť charakter SR ako demokratického a právneho štátu,“ dodal predseda ÚS.

Podľa neho pritom išlo o veľmi náročné rozhodovanie, keďže ÚS sa musel vyrovnať „s nie celkom dokonalou úpravou referenda v ústave SR a nie celkom konzistentnou doterajšou judikatúrou Ústavného súdu v tejto problematike“. K výroku a odôvodneniu nálezu ÚS pripojili odlišné stanoviská ústavní sudcovia Jana Laššáková, Miroslav Duriš a Peter Straka.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa na ÚS obrátila s tým, či predmet navrhovaného referenda je alebo nie je v súlade s ústavou, a ak áno, ako majú príslušné ústavné orgány postupovať po platnom referende.

Petíciu za referendum o predčasných voľbách podporilo viac ako 585-tisíc ľudí. Otázkou referenda malo byť: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady SR vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa na ÚS obrátila s tým, či predmet navrhovaného referenda je alebo nie je v súlade s ústavou, a ak áno, ako majú príslušné ústavné orgány postupovať po platnom referende. ÚS má rozhodnúť v danej veci v zákonnej lehote 60 dní, ktorá uplynie v pondelok 12. júla.

Petíciu za referendum o predčasných voľbách podporilo viac ako 585-tisíc ľudí. Otázkou referenda má byť: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“

Na Slovensku bolo celkovo osem referend, ale platné bolo jediné v roku 2003 o vstupe do Európskej únie.

(tasr / haj)

Minúta  |  

Polícia zadržala Kotlebovho poslanca Petra Krupu. Napadol policajta

Poslanec za ĽSNS mal v utorok popoludní počas protestu na hraničnom priechode Horné Srnie v trenčianskom okrese napadnúť policajta. Polícia ho zadržala.

O zadržaní poslanca Národnej rady TASR informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová. Šéf ĽSNS Marian Kotleba na sociálnej sieti uviedol, že zadržaným má byť jeho poslanec Peter Krupa. Napadnutý policajt utrpel drobné poranenie ruky.

"Polícia má situáciu plne pod kontrolou a je naozaj absolútne nepochopiteľné, keď si niektorí ľudia vybíjajú svoju zlosť na policajtoch, ktorí si plnia svoje povinnosti, vyplývajúce z uznesenia vlády," uviedol prezident Policajného zboru Peter Kovařík.

Policajný šéf požiadal verejnosť, aby rešpektovala pokyny policajtov a nevyvolávala zbytočné roztržky. "Tie nakoniec brzdia všetkých, ktorí chcú bez problémov prejsť cez hranice. Disciplinovanosť celý prejazd urýchli," doplnil.

Na viacerých hraničných priechodoch protestovali proti novým opatreniam ľudia žijúci v pohraničných oblastiach. Kritizujú nové podmienky prechodu cez hranice, najmä uzavretie niektorých hraničných priechodov. Polícia od pondelka 5. júla začala s kontrolami na hraniciach.

Uzavretý je aj prechod s Českou republikou Horné Srnie – Brumov-Bylnice. Nespokojnosť prišlo v utorok do Horného Srnia vyjadriť podľa odhadu starostu obce Jozefa Húserku približne 200 ľudí. Uzatvorený priechod komplikuje podľa neho situáciu Slovákom, ktorí v Českej republike pracujú. Dodal, že rovnaká situácia je i na českej strane.  

(tasr)

Minúta  |  

Homza: Svätopluk prišiel k Metodovmu arcibiskupstvu ako slepá hus k zrnu (podcast)

Bratia Cyril a Metod nadobro zmenili osudy našich predkov. Hoc sami Byzantínci, priviedli Veľkú Moravu pod krídla Ríma, pod ktorými sme dodnes.

Hľadieť na Cyrila a Metoda iba ako na vierozvestcov či nositeľov písomnosti Veľkej Moravy by bolo povrchné a skresľujúce. Už preto, že kresťanstvo sa medzi dunajskými Slovanmi šírilo desaťročia pred ich príchodom a namiesto vtedajšej hlaholiky dnes používame latinku. Hoci ich misia mala pre našich predkov veľký význam a čerpáme z nej doteraz, málo si pripomíname jej medzinárodný rozmer.

Historik Martin Homza vyhodnocuje, že Cyril a Metod nezačali evanjelizačnú misiu v priestore dunajských Slovanov v 9. storočí na zelenej lúke. Napriek tomu spravili niečo, čo sa dovtedy, ani odvtedy nevyskytlo. Dostali staroslovienčinu medzi liturgické jazyky a priradili ju k latinčine, gréčtine a hebrejčine. Hoci to trvalo krátko, potvrdili tým, že slovanský priestor, v strede ktorého bola Veľká Morava, sa mal stať rovnocenným Byzancii či ríšam na západe Európy.

Vytvorenie veľkomoravského arcibiskupstva postaveného na antických základoch prinieslo do strednej Európy južný vplyv Ríma, ktorý tu ostal natrvalo. Najvýznamnejší veľkomoravský panovník Svätopluk sa oprel o vytvorenú či obnovenú cirkevnú štruktúru a vďaka nej legitimizoval svoje postavenie. Hoci voči Metodovi ako panónskemu a potom moravskému arcibiskupovi mal odstup a Metodových žiakov po jeho smrti z Veľkej Moravy vyhnal, arcibiskupstvo mu prišlo vhod a uvedomoval si jeho dôležitosť. Svoju dŕžavu dal pod záštitu Svätej stolice.

Vypočujte si podcast Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom, v ktorom je hosťom Martin Homza.      

https://standard.sk/podcast/cyril-a-metod-priniesli-rim-k-dunaju/

     

Minúta  |  

Matovič: Lengvarského nominácie sú ako z minulej doby. Počet očkovaných je kritérium, či ostane vo funkcii

Minister financií Igor Matovič tvrdí, že o predĺženie ochranky nemal záujem. „V Úrade na ochranu ústavných činiteľov si mysleli, že je to naďalej potrebné, je to ich rozhodnutie, akceptujem ho,“ zdôraznil v nedeľnej diskusnej relácii V politike televízie TA3.

„Bol som informovaný o možných krokoch niektorých ľudí,“ doplnil s tým, že ak mu bude chcieť minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) opakovane predĺžiť ochranku, rozhodne sa na základe aktuálnej situácie.

„Neočakával som žiadne hlasy zo strán Za ľudí a SaS, napriek tomu nejaké prišli zo strany Za ľudí,“ vrátil sa Matovič k jeho stredajšiemu (30. 6.) neúspešnému odvolávaniu z pozície ministra financií. Za vyslovenie nedôvery Matovičovi bolo 51 zo 135 prítomných poslancom parlamentu.

Tvrdí, že šéf SaS mal zháňať hlasy, ktoré by ho nepodporili na ministerskom poste. Sulík ešte skôr takéto tvrdenia odmietol. Matovič tvrdí, že „SaS a Richard Sulík položia každú vládu, v ktorej sa budú nachádzať a urobia všetko pre to“. Doplnil, že vôbec netúži po tom, aby bol v ďalšej vláde spolu so šéfom SaS.

Matovič: Klesáme, ale mohlo to byť aj horšie

V relácii ďalej uviedol, že je právom ľudí, aby sa konalo referendum o predčasných voľbách. „Považujem za chybu pani prezidentky, že dala túto otázku na Ústavný súd (ÚS) SR,“ zdôraznil.  Priznal si vlastný podiel viny na poklese preferencií OĽANO.

„Po tom, že som si ako predseda OĽANO zobral na seba komunikáciu nepríjemných, nepopulárnych vecí počas pandémie, lebo som bol presvedčený, že by ich mal komunikovať premiér, škody na našich hlasoch mohli byť aj väčšie,“ doplnil s tým, že verí, že ľudia nie sú hlúpi.

Má to šéf zdravotníctva nahnuté?

Expremiér rovnako uviedol, že antigénové testy by mali byť zadarmo. „Toto rozhodnutie považujem za zlé a chybné,“ povedal k návrhu ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (OĽaNO), aby boli tieto druhy testov spoplatnené.

Pri kritike svojho nominanta následne pokračoval: „Zdajú sa mi niektoré personálne nominácie pofidérne, ako z minulej doby,“ nechal sa počuť. Lengvarský podľa Matoviča dostal druhú šancu, aby zabral. „Percento zaočkovaných je kritérium, či ostane vo funkcii,“ varoval.

Proti Sputniku vraj bola podlá propaganda

Dovoz ruskej vakcíny Sputnik V a snaha zaviesť očkovanie touto očkovacou látkou mali podľa neho význam. "Určite to stálo za to," zdôraznil. Oveľa menšie reálne počty tých, ktorí sa Sputnikom zaočkovať dajú, v porovnaní s proklamovanými očakávaniami pripisuje Matovič "podlej propagande" proti Sputniku a odsúvaniu možnosti očkovať sa ním.

"Je to veľká škoda, že hlupáci odstrašili státisíce ľudí. A platí, že touto vakcínou sa chceli dať zaočkovať tí, ktorí inú vakcínu odmietali," zdôraznil. Výsledkom podľa neho je, že títo ľudia sa zaočkovať vôbec nedajú. V dôsledku antikampane postihol Sputnik podľa Matoviča na Slovensku rovnaký osud ako AstraZenecu.

Každý očkovaný sa vraj ráta

Myslí si, že v ďalšom priebehu vakcinácie je potrebné využiť každú možnosť, ako zrýchliť a zefektívniť očkovanie. Pripustil, že určitá skupina ľudí sa však za žiadnych okolností zaočkovať nedá.

V súvislosti s finančnými nákladmi na odmeňovanie zaočkovaných prostredníctvom sprostredkovacieho bonusu a očkovacej lotérie vyhlásil, že ministerstvo financií bude veľmi rado, ak sa týmto spôsobom vyplatí čo najviac peňazí. "Čím viac vyplatíme, tým viac zaočkovaných budeme mať a každý očkovaný sa ráta," zdôraznil.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Matovič: Ak si doprajeme prázdniny a niečo neurobíme, na jeseň budeme dramaticky trpieť

Je naivné myslieť si, že si v lete môžeme dopriať prázdniny. Treba sa pripraviť na príchod tretej vlny pandémie a riziko omnoho infekčnejšieho delta variantu nového koronavírusu. Počas Hodiny otázok to v pléne Národnej rady SR povedal expremiér a minister financií Igor Matovič.

Vyhlásil, že vláda neuvažuje o povinnej štátnej karanténe, ale o domácej karanténe pre nezaočkovaných. Matovič v parlamente zastupoval premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), na ktorého bolo vyžrebovaných viacero otázok k cestovaniu, hraniciam či karanténe. Premiér v odpovediach deklaroval, že všetky kroky vlády majú za cieľ ochrániť životy a zdravie ľudí.

Poslanec Štefan Kuffa (nezaradený) sa premiéra pýtal na opatrenia na hraniciach. Odpovedal mu, že kabinet v stredu (30. 9.) prijal viaceré zásadné opatrenia s cieľom zamedziť alebo spomaliť šírenie delta variantu nového koronvírusu.

Upozornil, že tento variant je omnoho nákazlivejší a človek je infekčný za kratší čas od nakazenia sa ako pri inom variante. Poukázal i na to, že napáda i mladších a najmä nezaočkovaných. Vysvetlil, že opatrenia na hraniciach nebudú klásť prekážky zaočkovaným a podmienkami pre neočkovaných bude karanténa a test.

Matovič v tejto súvislosti poukázal na situáciu vo Veľkej Británii, kde delta variant spôsobil napriek vysokej miere zaočkovanosti problémy. Podotkol, že u nás je sedemkrát viac nezaočkovaných ľudí práve z rizikovej časti populácie nad 70 rokov.

"Je naivné si myslieť, že si môžeme dopriať prázdniny. Ak si doprajeme teraz prázdniny a neurobíme niečo, preventívne kroky, aby sme sa chránili, potom na jeseň budeme dramaticky viac trpieť," podčiarkol. Apeloval na poslancov, aby nestrašili ľudí štátnou karanténou, ktorú podľa jeho slov vláda nezvažuje.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (OĽaNO) rovnako vysvetľoval poslancom opatrenia na hraniciach. Hovorí aj o zvýšení kontroly plnenia podmienok na hraniciach. Jednou z podmienok má byť preukázanie sa COVID passom, ktorý by mal obsahovať doklad o očkovaní, o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo o negatívnom PCR teste.

"Druhou je zaregistrovanie sa v aplikácii e-hranica," uviedol s tým, že nezaočkovaní v nej budú musieť uviesť adresu domácej karantény. Tá by mala trvať 14 dní, no bude možné ju ukončiť skôr, a to po negatívnom PCR teste, najskôr na piaty deň.

Deklaroval tiež, že súbežne s týmito krokmi vláda pracuje aj na ďalších, medzi ktoré patrí i e-karanténa. Na dokončení aplikácie podľa neho ďalej pracujú rezort zdravotníctva, Národné centrum zdravotníckych informácií, ale aj Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a ďalšie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.