Preskočiť na obsah
  |  

Raši varoval pred hazardom s členstvom Slovenska v Európskej únii

Predseda Národnej rady SR Richard Raši vo svojom príhovore pri príležitosti 1. mája – Sviatku práce a výročia vstupu SR do EÚ – zdôraznil význam týchto sviatkov pre slovenskú spoločnosť.

Vyzdvihol, že ústredným bodom politiky musí byť človek a jeho kvalita života. Pripomenul, že členstvo v EÚ prinieslo Slovensku ekonomické výhody, investície a možnosti na zlepšenie životných podmienok v regiónoch.

Reagoval aj na rastúce volania po vystúpení Slovenska z EÚ, ktoré označil za nezodpovedné a škodlivé pre dôveryhodnosť krajiny. Upozornil na výzvy, ktorým čelí EÚ a Slovensko – ekonomická obnova, zelená politika, migrácia, energetická bezpečnosť a konkurencieschopnosť.

Zdôraznil potrebu konštruktívneho dialógu a spolupráce s partnermi, aby Slovensko prosperovalo v čase globálnych zmien.

Vyzval tiež k zodpovednosti pri politických rozhodnutiach a potrebe hájiť záujmy občanov SR v rámci Európskej únie.

(kancelária národnej rady, lup)

  |  

Medvedev: Trump donútil Kyjev platiť za pomoc nerastnými surovinami

Bývalý ruský prezident a bezpečnostný predstaviteľ Dmitrij Medvedev ostro reagoval na nedávnu dohodu medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi o nerastných surovinách. Tvrdí, že americký prezident Donald Trump tým prinútil Kyjev splácať americkú pomoc výmenou za národné bohatstvo.

V statuse na Telegrame Medvedev poznamenal, že Ukrajina za vojenské dodávky zaplatí nerastnými surovinami, čo označil za príznak úpadku krajiny.

Samotná dohoda, ktorú Trump intenzívne presadzoval, zabezpečuje USA prednostný prístup k novým obchodným projektom v oblasti ukrajinských nerastných surovín a zároveň zahŕňa financovanie obnovy Ukrajiny. Kremeľ sa k dohode zatiaľ oficiálne nevyjadril.

Tento krok Washingtonu je vnímaný ako významný posun v ekonomickej spolupráci medzi USA a Ukrajinou, no vyvoláva aj kritické reakcie zo strany Moskvy.

(reuters, lup)

  |  

Čína zrušila sankcie voči europoslancom, medzi nimi je aj Lexmann

Čína zrušila sankcie voči piatim súčasným a bývalým europoslancom vrátane slovenskej poslankyne Miriam Lexmannovej (EPP/KDH), ktorá sa na zoznam dostala po spolupredložení správy Európskeho parlamentu o prenasledovaní Ujgurov v čínskej provincii Sin-Ťiang.

Lexmannová zrušenie sankcií potvrdila na sociálnych sieťach, kde uviedla: „Komunistická strana Číny zrušila sankcie voči poslancom Europarlamentu, vrátane mňa. Doteraz však nepoznám detaily, v akom rozsahu boli zrušené. Beriem to na vedomie. Som však presvedčená, že tento krok má manipulatívny charakter a ide o formu nátlaku, aby Únia urobila ústupky voči tomuto komunistickému režimu.“

Zároveň dodala, že Peking „neuznal zlyhania v dodržiavaní ľudských práv, neprestáva podkopávať piliere našej demokracie, ani neoslabuje vplyvové operácie voči európskym politickým orgánom.“

Podobne sa vyjadril aj francúzsky europoslanec Raphaël Glucksmann. Analytici upozorňujú, že krok Pekingu môže byť reakciou na napätie s USA, no obnova zmrazenej investičnej dohody je podľa DW málo pravdepodobná.

(tasr, lup)

  |  

Trump prvýkrát schválil predaj zbraní Ukrajine

Americký prezident Donald Trump po prvýkrát počas svojho druhého funkčného obdobia schválil predaj zbraní Ukrajine v hodnote minimálne 50 miliónov dolárov. Podľa denníka Kyiv Post, ktorý sa odvoláva na diplomatické zdroje, o tomto zámere informovala Trumpova administratíva 30. apríla americký Kongres.

Predaj sa má uskutočniť prostredníctvom mechanizmu priameho komerčného predaja podľa zákona o kontrole vývozu zbraní. Ten zahŕňa nielen fyzický vojenský tovar, ale aj technické údaje a niektoré súvisiace služby.

Ide o prvý prípad takéhoto predaja v druhom funkčnom období Trumpa, čo je prekvapujúce, keďže sa očakávalo, že jeho administratíva Ukrajinu od vojenských dodávok úplne odstrihne.

V rokoch 2015 až 2023 USA schválili vývoz obranného materiálu na Ukrajinu v celkovej hodnote 1,6 miliardy dolárov, pričom väčšina predajov prebehla bez verejných oznámení.

Analytik Colby Budworth pripomenul, že tieto predaje sú bežne „tiché“, no fakt, že predaj pokračuje, vysiela silný politický signál o pokračujúcej podpore Ukrajiny, hoci v menej viditeľnej forme.

(kyiv post, lup)

  |  

Ukrajina zavádza bioetanol do benzínu, zvýši sa tým jeho cena

Od 1. mája 2025 budú všetky čerpacie stanice na Ukrajine povinné predávať benzín s najmenej 5 percent obsahom alkoholu alebo bioetanolu, oznámila Ukrajinska pravda.

Cieľom tejto zmeny je znížiť ekologickú záťaž, keďže bioetanol je čistejším palivom než tradičné ropné produkty a pri jeho spaľovaní sa uvoľňuje menej škodlivých emisií. Druhým hlavným dôvodom je napĺňanie záväzkov Ukrajiny v rámci európskej integrácie.

Nový „alkoholový“ benzín nebude špeciálne označený a bude dostupný na každej čerpacej stanici ako štandardné palivo. Ceny palív sa môžu mierne zvýšiť, avšak v dôsledku poklesu svetových cien ropy sa nepredpokladá výrazné zdraženie.

Zmena sa dotkne všetkých motoristov v krajine, no podľa prvotných vyjadrení by nemala mať negatívny vplyv na prevádzku vozidiel. Opatrenie má podporiť ekologickejší prístup k doprave a zosúladiť ukrajinské normy s európskymi štandardmi.

(ukrainska pravda, lup)

  |  

Vedenie Tesly popiera, že by hľadalo náhradu za Muska

Predsedníčka predstavenstva spoločnosti Tesla Robyn Denholmová poprela tvrdenia denníka Wall Street Journal, že členovia správnej rady hľadajú náhradu za Elona Muska ako generálneho riaditeľa.

Na sociálnej sieti X označila tieto správy za „absolútne nepravdivé“ a vyjadrila dôveru v Muskove schopnosti naďalej viesť Teslu. Musk označil článok za „zámerne nepravdivý“.

Správa WSJ uviedla, že vedenie spoločnosti oslovilo headhunterské firmy, pričom nie je jasné, či o tom Musk vedel.

V súvislosti s jeho kontroverzným pôsobením vo vláde Donalda Trumpa a jeho krajne pravicovými postojmi v Európe rastie tlak zo strany investorov. Tí majú obavy z Muskovej neprítomnosti v Tesle a zmeny zamerania firmy z cenovo dostupných elektromobilov na autonómne technológie.

Denholmová a ďalší členovia predstavenstva sa snažia investorov uistiť o stabilite a budúcnosti spoločnosti. Kritici však poukazujú na slabú nezávislosť správnej rady a problematické odmeňovanie jej členov.

(reuters, lup)