Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kollár chce presadiť referendum už na najbližšej schôdzi parlamentu

Predseda parlamentu Boris Kollár chce zaradiť na júlovej mimoriadnej schôdzi cez procedurálny návrh zmeny legislatívy tak, aby sa mohlo vypísať referendum o predčasných voľbách. Informoval o tom na sociálnej sieti. Hovorí, že je to odpoveď na odporúčanie Ústavného súdu a prezidentky Zuzany Čaputovej. Referendum by podľa jeho slov mohlo byť na jeseň.

Ľudia musia podľa neho dostať možnosť vyjadriť sa v referende. "Keďže ústavný súd v súlade so zákonom rozhodol, že v tejto forme sa nemôže konať, vypočuli sme si odporúčanie ústavného súdu aj pani prezidentky. Jediná možnosť, ako naplniť to, aby sa mohli ľudia v referende vyjadriť, či skrátia volebné obdobie, je zmena zákona v parlamente," povedal Kollár vo videu.

Návrh na zmenu legislatívy chce zaradiť na mimoriadnej schôdzi, ktorá sa má začať 22. júla. "Do tejto schôdze chcem navrhnúť a dať procedurálny návrh, aby sme upravili zákon tak, aby sme mohli vypísať referendum. Urobila by to národná rada, prijali by sme zákon, prezidentka by referendum vypísala a v septembri, októbri, možno v novembri, by mohlo byť referendum," dodal šéf parlamentu.

Kollár chce urobiť všetko preto, aby mali ľudia aj do budúcna možnosť vyjadriť sa v referende. "Uvidíme, ako sa k tomu postavia moji koaliční partneri, ako sa k tomu postaví opozícia, či za tento návrh zákona zahlasuje," skonštatoval.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu (7. 7.) uviedla, že by vyhlásila referendum o predčasných voľbách, ak by NR SR rozhodla o zmene ústavy a následne prijala uznesenie, ktorým by požiadala o jeho konanie. Označila to za jedno z možných riešení po rozhodnutí Ústavného súdu SR, podľa ktorého je navrhovaná referendová otázka o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR protiústavná.

(tasr)

Minúta  |  

Makó na súde potvrdil, že Kováčikovi odovzdal úplatok 50-tisíc eur

Kajúcnik a bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó pred Špecializovaným trestným súdom (ŠTS) v Pezinku potvrdil, že bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi odovzdal 50 000 eur. Mal za to zariadiť, aby prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry nepodala sťažnosť voči rozhodnutiu o prepustení z väzby šéfa zločineckej skupiny Ľubomíra Kudličku.

Makó sa s Kováčikom pozná podľa svojich slov od roku 2015, zoznámili sa na spoločenskej akcii a udržiavali priateľský vzťah. "Mali sme vzájomnú dohodu, že keby sa u neho alebo u mňa na úrade vyskytli informácie o tom druhom, že si dáme navzájom vedieť," opísal Makó.

Dodal, že poznal aj Františka Böhma, bývalého SIS-kára a podnikateľa. Böhm ho podľa jeho slov oslovil, aby mu pomohol vyriešiť problém s Kudličkovou väzbou, a to cez Kováčika. "Požiadal som Dušana Kováčika, či je to možné, on povedal, že to bude veľmi ťažké, ale uvidí," opísal Makó. Odmenou podľa Makóa malo byť 100 000 eur.

Keď sa prepustenie Kudličku z väzby podarilo a prokurátorka ÚŠP nepodala voči tomu sťažnosť, stretol sa Makó s Böhmom a prerozdelili si peniaze. Po 25 000 eur išlo Makóovi a Böhmovi. "Suma 50 000 išla Kováčikovi. Tie som mu odovzdal, boli pri tom aj viacerí svedkovia. Peniaze boli v stočenej obálke, podal som mu peniaze cez moju bundu a on si ich vložil do malej hnedej tašky cez plece," priblížil Makó. Zdôraznil, že Kudličku nepoznal a nikdy nebol súčasťou zločineckej skupiny takáčovcov.

Makó okrem toho pomáhal riešiť Kováčikovi viaceré iné záležitosti. Jednou z nich boli aj previerky na Národnom bezpečnostnom úrade. Makó to uviedol pred Špecializovaným trestným súdom (ŠTS) v Pezinku. "Riešili sme situáciu previerok na Národnom bezpečnostnom úrade osoby obžalovaného. Zadovážil som mu cez Borisa Beňu a cez jeho kamaráta, myslím si, že sa volá Gaži, prípravu na previerku," priblížil Makó.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka navrhuje parlamentu legálne riešenia, ako by sa referendum mohlo konať

AKTUALIZOVANÉ Iniciatívu by musel prevziať parlament. Zuzana Čaputová priniesla niekoľko nápadov, ako by referendum mohlo prejsť v súlade s ústavou.

„Vnímam frustráciu občanov,“ povedala prezidentka Zuzana Čaputová dnes počas tlačovej konferencie o aktuálnom rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré neumožnilo konanie referenda. Preto podľa svojich slov prichádza s niekoľkými návrhmi, ako by sa mohlo referendum konať.

„Je tu minimálne jedno dobré riešenie. Referendum sa môže konať aj na základe uznesenia parlamentu,“ tvrdí prezidentka. „Poslanci môžu zmeniť ústavu tak, aby sa mohlo referendum konať. Následne by prijali uznesenie, ktorým žiadajú referendum v súlade s ústavou. Obratom by som ho vyhlásila. Ak chcú občanom dopriať referendum, nič im nebráni k zmene ústavy."

Vyhlásiť referendum bez toho, aby sa obrátila na Ústavný súd, „som nepovažovala za dobrý scenár", povedala Čaputová. "Za vhodné som považovala, aby sa Ústavný súd vyjadril k novej situácii, čo urobil dnes.“ 

„Považujem za absurdné, aby som sa musela ospravedlňovať za to, že konám podľa ústavy. Buď žijeme v právnom demokratickom štáte, kde platia pravidlá, alebo sa nehrajme na demokraciu. Obrátila som sa na Ústavný súd a dnes máme jasno, že takto formulovaná otázka nie je v súlade s ústavou. Môžeme sa však vydať inou cestou a referendum môžeme mať v septembri. Ak na to politici nájdu odvahu.“

Vyhlásenie prezidentky Zuzany Čaputovej:

Ústavný súd dnes rozhodol, že referendum s otázkou, ako ju sformuloval petičný výbor, nie je v súlade s ústavou. Rozhodnutie ústavného súdu je záväzné a znamená, že takéto referendum nemôže byť vyhlásené.

Vnímam frustráciu ľudí z politického vývoja na Slovensku. Rozumiem aj dôvodom ich nespokojnosti a tomu, prečo si mnoho občanov želá nové voľby. Chcem preto požiadať všetkých verejných činiteľov, aby túto nespokojnosť nevyužívali na spochybňovanie rozhodnutia Ústavného súdu SR. Z úst opozičných aj koaličných predstaviteľov dnes počúvam, že referendum sa malo konať. Keď vidím takúto zhodu, môžem skonštatovať, že im nič nebráni, aby želaniu ľudí vyhoveli. Stačí zvolať schôdzu parlamentu, prijať na nej zmenu ústavy o možnosti konania referenda a následne prijať uznesenie, ktorým poslanci prezidentku požiadajú o vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Nie teda na základe petície občanov, ale na základe uznesenia NR SR. Takéto referendum neodkladne vyhlásim.

Zároveň by som chcela uviesť na pravú mieru niektoré informácie ohľadom môjho konania. Zaznamenala som vyhlásenia, že mojou povinnosťou bolo rešpektovať vôľu podporovateľov referenda a vyhlásiť ho bez toho, aby som sa obrátila na Ústavný súd. Ak by som tak naozaj postupovala, vyhlásila by som referendum, ktorého otázka nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Táto skutočnosť by sa skôr či neskôr ukázala, ak by niekto konanie takého referenda či jeho výsledky napadol na Ústavnom súde. Ústavný súd by skonštatoval, tak ako dnes, nesúlad referenda s ústavou a výsledok referenda by bol neplatný. Stalo by sa tak po mesiacoch kampane, miliónoch eur vynaložených na organizáciu referenda a po zmarení dôvery ľudí, že svojou účasťou v referende priamo rozhodujú o dôležitej otázke verejného záujmu. Zodpovednosť za to, či otázka referenda je v súlade s ústavou, má ten, kto otázku navrhol, nie prezidentka a ani ústavný súd, ktorý o jej neústavnosti rozhodol. Rozhodnutie ústavného súdu ako vrcholného orgánu ochrany ústavnosti musíme všetci rešpektovať, bez ohľadu na to, či sa nám páči, alebo nie.

Verejnosti, ale aj verejným činiteľom chcem pripomenúť, že každý, kto sa v Slovenskej republike ujal verejnej funkcie, musel zložiť sľub, že bude dodržiavať ústavu a zákony štátu. Dodržanie tohto sľubu preto nemôže byť kritizované ako pošliapanie práv iných.  Ako som už verejne vyhlásila, inštitút referenda podporujem a myslím si, že ľudia by mali mať právo aktualizovať svoju vôľu aj mimo štvorročného volebného cyklu. Musí to však byť spôsobom, ktorý je v súlade s ústavou.

Minúta  |  

Referendum o predčasných voľbách nebude. Referendová otázka nie je v súlade s ústavou

AKTUALIZOVANÉ Otázka navrhovaného referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR nie je v súlade s ústavou. Po neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu (ÚS) SR o tom v stredu informoval predseda ÚS SR Ivan Fiačan.

„Sporný predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, pretože so silou ústavného zákona by v jednom konkrétnom prípade obchádzal ústavou zakotvené pravidlá týkajúce sa tvorby a fungovania Národnej rady ako ústavodarného a zákonodarného orgánu. Zároveň by týmto ad hoc prelomením ústavy porušil aj v súčasnej ústave zakotvený spôsob deľby štátnej moci, ktorý je taktiež súčasťou materiálneho jadra ústavy,“ uviedol Fiačan. V rozpore s ústavou a princípmi všeobecnosti právnych noriem a deľbou štátnej moci by podľa ÚS predmet referenda jednorazovo a pre konkrétny prípad obchádzal ústavné články, v zmysle ktorých je volebné obdobie Národnej rady SR štvorročné a parlament rozpúšťa prezident SR.

„Ak by ÚS pripustil takéto prelamovanie všeobecných ústavných pravidiel, potom by otvoril cestu k takým zásahom do ústavy, prostredníctvom ktorých by bolo možné odstrániť bariéry chrániace občanov pred zneužitím štátnej moci,“ povedal Fiačan.

Ako ďalej konštatoval, ÚS priznal referendu maximálnu možnú silu, záväznosť a účinky, ktoré sa z ústavy a judikatúry dajú vyvodiť. Platne prijatý výsledok referenda je podľa ÚS priamo záväzný, a teda ním možno prijímať právne záväzné normy. Zároveň platí, že výkon štátnej moci prostredníctvom referenda občanmi nie je absolútnej povahy. „Referendum môže ústavu aj meniť, nemôže ju však poprieť, respektíve porušiť charakter SR ako demokratického a právneho štátu,“ dodal predseda ÚS.

Podľa neho pritom išlo o veľmi náročné rozhodovanie, keďže ÚS sa musel vyrovnať „s nie celkom dokonalou úpravou referenda v ústave SR a nie celkom konzistentnou doterajšou judikatúrou Ústavného súdu v tejto problematike“. K výroku a odôvodneniu nálezu ÚS pripojili odlišné stanoviská ústavní sudcovia Jana Laššáková, Miroslav Duriš a Peter Straka.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa na ÚS obrátila s tým, či predmet navrhovaného referenda je alebo nie je v súlade s ústavou, a ak áno, ako majú príslušné ústavné orgány postupovať po platnom referende.

Petíciu za referendum o predčasných voľbách podporilo viac ako 585-tisíc ľudí. Otázkou referenda malo byť: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady SR vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa na ÚS obrátila s tým, či predmet navrhovaného referenda je alebo nie je v súlade s ústavou, a ak áno, ako majú príslušné ústavné orgány postupovať po platnom referende. ÚS má rozhodnúť v danej veci v zákonnej lehote 60 dní, ktorá uplynie v pondelok 12. júla.

Petíciu za referendum o predčasných voľbách podporilo viac ako 585-tisíc ľudí. Otázkou referenda má byť: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“

Na Slovensku bolo celkovo osem referend, ale platné bolo jediné v roku 2003 o vstupe do Európskej únie.

(tasr / haj)

Minúta  |  

Polícia zadržala Kotlebovho poslanca Petra Krupu. Napadol policajta

Poslanec za ĽSNS mal v utorok popoludní počas protestu na hraničnom priechode Horné Srnie v trenčianskom okrese napadnúť policajta. Polícia ho zadržala.

O zadržaní poslanca Národnej rady TASR informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová. Šéf ĽSNS Marian Kotleba na sociálnej sieti uviedol, že zadržaným má byť jeho poslanec Peter Krupa. Napadnutý policajt utrpel drobné poranenie ruky.

"Polícia má situáciu plne pod kontrolou a je naozaj absolútne nepochopiteľné, keď si niektorí ľudia vybíjajú svoju zlosť na policajtoch, ktorí si plnia svoje povinnosti, vyplývajúce z uznesenia vlády," uviedol prezident Policajného zboru Peter Kovařík.

Policajný šéf požiadal verejnosť, aby rešpektovala pokyny policajtov a nevyvolávala zbytočné roztržky. "Tie nakoniec brzdia všetkých, ktorí chcú bez problémov prejsť cez hranice. Disciplinovanosť celý prejazd urýchli," doplnil.

Na viacerých hraničných priechodoch protestovali proti novým opatreniam ľudia žijúci v pohraničných oblastiach. Kritizujú nové podmienky prechodu cez hranice, najmä uzavretie niektorých hraničných priechodov. Polícia od pondelka 5. júla začala s kontrolami na hraniciach.

Uzavretý je aj prechod s Českou republikou Horné Srnie – Brumov-Bylnice. Nespokojnosť prišlo v utorok do Horného Srnia vyjadriť podľa odhadu starostu obce Jozefa Húserku približne 200 ľudí. Uzatvorený priechod komplikuje podľa neho situáciu Slovákom, ktorí v Českej republike pracujú. Dodal, že rovnaká situácia je i na českej strane.  

(tasr)

Minúta  |  

Homza: Svätopluk prišiel k Metodovmu arcibiskupstvu ako slepá hus k zrnu (podcast)

Bratia Cyril a Metod nadobro zmenili osudy našich predkov. Hoc sami Byzantínci, priviedli Veľkú Moravu pod krídla Ríma, pod ktorými sme dodnes.

Hľadieť na Cyrila a Metoda iba ako na vierozvestcov či nositeľov písomnosti Veľkej Moravy by bolo povrchné a skresľujúce. Už preto, že kresťanstvo sa medzi dunajskými Slovanmi šírilo desaťročia pred ich príchodom a namiesto vtedajšej hlaholiky dnes používame latinku. Hoci ich misia mala pre našich predkov veľký význam a čerpáme z nej doteraz, málo si pripomíname jej medzinárodný rozmer.

Historik Martin Homza vyhodnocuje, že Cyril a Metod nezačali evanjelizačnú misiu v priestore dunajských Slovanov v 9. storočí na zelenej lúke. Napriek tomu spravili niečo, čo sa dovtedy, ani odvtedy nevyskytlo. Dostali staroslovienčinu medzi liturgické jazyky a priradili ju k latinčine, gréčtine a hebrejčine. Hoci to trvalo krátko, potvrdili tým, že slovanský priestor, v strede ktorého bola Veľká Morava, sa mal stať rovnocenným Byzancii či ríšam na západe Európy.

Vytvorenie veľkomoravského arcibiskupstva postaveného na antických základoch prinieslo do strednej Európy južný vplyv Ríma, ktorý tu ostal natrvalo. Najvýznamnejší veľkomoravský panovník Svätopluk sa oprel o vytvorenú či obnovenú cirkevnú štruktúru a vďaka nej legitimizoval svoje postavenie. Hoci voči Metodovi ako panónskemu a potom moravskému arcibiskupovi mal odstup a Metodových žiakov po jeho smrti z Veľkej Moravy vyhnal, arcibiskupstvo mu prišlo vhod a uvedomoval si jeho dôležitosť. Svoju dŕžavu dal pod záštitu Svätej stolice.

Vypočujte si podcast Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom, v ktorom je hosťom Martin Homza.      

https://standard.sk/podcast/cyril-a-metod-priniesli-rim-k-dunaju/

     

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.