Preskočiť na obsah
  |  

OPEC+ opäť zvyšuje ťažbu ropy napriek klesajúcim cenám

Rozšírené združenie Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC+) sa v sobotu dohodlo na zvýšení ťažby o 411-tisíc barelov denne počas júna, čím pokračuje v uvoľňovaní predchádzajúcich škrtov druhý mesiac po sebe.

Rozhodnutie prišlo po krátkom online stretnutí predstaviteľov, pričom skupina vyhlásila, že trh s ropou má zdravé fundamenty. Cena ropy Brent však v apríli klesla pod 60 dolárov za barel, čo je najnižšia úroveň za štyri roky, a to najmä pre obavy z globálneho hospodárskeho oslabenia a vplyv amerických ciel zavedených prezidentom Donaldom Trumpom.

Saudská Arábia údajne tlačí na urýchlenie zvyšovania produkcie, aby potrestala Irak a Kazachstan za nedodržiavanie kvót. Aktuálne zvyšovanie nasleduje aj po výzvach Trumpa na zvýšenie dodávok, pričom šéf Bieleho domu plánuje návštevu Rijádu koncom mája. Jeho výzvy na zvyšovanie produkcie tiež smerujú k zníženiu príjmov Ruska.

Osem členov OPEC+, ktorí od decembra postupne rušia obmedzenia, tak v mesiacoch apríl až jún spoločne zvýšia ťažbu o 960-tisíc barelov denne. Plánované zníženie produkcie má v niektorých prípadoch platiť až do konca roka 2026. Najbližšie ministerské rokovanie skupiny je naplánované na 28. mája.

(reuters, sab)

  |  

Líder austrálskej opozície vo voľbách stratil svoj vlastný mandát

Austrálsky opozičný líder Peter Dutton priznal porážku svojej Liberálnej strany v parlamentných voľbách a zároveň oznámil, že stratil aj svoj poslanecký mandát v obvode Dickson.

V sobotu večer zablahoželal svojej protikandidátke z vládnucej Labouristickej strany Ali Franceovej, ktorú označil za dlhoročnú volebnú súperku. „Ali bola úspešná a verím, že bude dobrým miestnym zástupcom,“ povedal Dutton na podujatí v Brisbane.

Dutton držal kreslo s úzkou väčšinou 1,7 percenta od volieb v roku 2022. Výsledok označil za historický úspech pre Labouristickú stranu, ktorú podľa prognózy televízie ABC znovu zvolili do vlády.

Dutton, bývalý policajt známy údajne tvrdým postojom k migrácii a kriminalite, čelil počas kampane kritike za ideologickú blízkosť k Donaldovi Trumpovi. Strata jeho kresla aj celková porážka konzervatívcov signalizujú výrazný posun nálad medzi austrálskymi voličmi.

(reuters, sab)

  |  

SHMÚ varuje pred silnými búrkami na celom Slovensku, od poludnia platia výstrahy

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal na sobotu výstrahy prvého stupňa pred búrkami, ktoré môžu zasiahnuť celé územie Slovenska. Prvé búrky sa už objavili na východe krajiny, no v priebehu popoludnia a večera sa ich výskyt rozšíri.

Meteorológovia upozorňujú na zvýšené riziko tvorby búrkového systému s intenzívnym vetrom, najmä na krajnom západe a severozápade Slovenska, kde sú na to najvhodnejšie podmienky.

SHMÚ odporúča obyvateľom, ktorí trávia čas vonku z dôvodu teplého počasia, aby pravidelne sledovali radar a priebežne kontrolovali situáciu. Búrky môžu byť sprevádzané silným vetrom, prívalovým dažďom a v niektorých prípadoch aj krúpami.

Výstrahy začali platiť popoludní a postupne sa budú týkať celého Slovenska. SHMÚ zároveň vyzýva na opatrnosť, najmä pri pohybe v prírode, na horách či pri vode, kde sa počasie môže rýchlo zmeniť.

(tasr, sab)

  |  

Kremeľ chce jasnú odpoveď Kyjeva na Putinovu ponuku prímeria

Kremeľ očakáva „definitívnu“ odpoveď od Ukrajiny na návrh ruského prezidenta Vladimira Putina vyhlásiť trojdňové prímerie pri príležitosti výročia víťazstva v druhej svetovej vojne, oznámil v sobotu Kremeľ.

Putin ponúkol prímerie od 8. do 10. mája, pričom 9. mája má hostiť zahraničných lídrov vrátane čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova ide o test pripravenosti Kyjeva hľadať mierové riešenie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však návrh už skôr odmietol ako nedostatočný a uviedol, že je ochotný diskutovať iba o prímerí, ktoré by trvalo aspoň 30 dní. Takéto podmienky však Putin podľa Kremľa považuje za nevyzreté a náročné na prípravu.

Ruské oslavy 80. výročia víťazstva nad nacizmom majú silný symbolický význam a Kremeľ ich využíva na propagáciu vlastnej interpretácie histórie a vojny na Ukrajine.

(reuters, sab)

  |  

Zelenskyj: S Trumpom sme vo Vatikáne rokovali o prímerí aj nerastných surovinách

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že počas stretnutia s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vo Vatikáne hovorili o protivzdušnej obrane a sankciách voči Rusku. Ocenil silnú reakciu Trumpa na tému sankcií, hoci neuviedol detaily.

Lídri sa pred pohrebom pápeža Františka 26. apríla zhodli, že 30-dňové prímerie medzi Kyjevom a Moskvou je správnym krokom k ukončeniu vojny. Dôležitou témou bolo aj podpísanie dohody o kritických nerastoch, ktorá má prilákať americké investície do Ukrajiny a zároveň zaručiť ochranu týchto investícií.

Dohoda zahŕňa spoločný fond s rovnakým zastúpením USA a Ukrajiny, ktorého súčasťou môže byť aj protivzdušná obrana.

Zelenskyj upozornil, že z 30 miliárd dolárov americkej vojenskej pomoci sa 15 miliárd má dodať v rokoch 2025 a 2026, no vďaka dohode o mineráloch by časť mohla prísť skôr.

Ukrajina zároveň odmieta zaručiť bezpečnosť zahraničným hosťom v Moskve počas osláv 9. mája, na čo Rusko odpovedalo výhražným vyhlásením.

(reuters, sab)

  |  

Kremeľ: Účasť Ukrajincov na oslavách v Británii je rúhanie

Kremeľ tvrdí, že trojdňové prímerie, ktoré navrhol ruský prezident Vladimir Putin a malo sa zhodovať s oslavami konca druhej svetovej vojny, bolo testom ochoty Ukrajiny rokovať o mieri.

Ukrajinské odmietnutie návrhu podľa Kremľa dokazuje, že súčasná vláda v Kyjeve je založená na „neonacistickej ideológii“. Tento argument Moskva dlhodobo využíva v propagande na delegitimizáciu ukrajinského režimu.

Zároveň ruské úrady ostro kritizovali plánovanú účasť ukrajinských vojakov na spomienkových podujatiach vo Veľkej Británii, pričom to označili za „rúhanie“.

Moskva týmto pokračuje v rétorike, ktorou sa snaží spojiť dnešné dianie na Ukrajine s historickým odkazom druhej svetovej vojny, ktorého monopol si tradične nárokuje.

(reuters, mja)