Preskočiť na obsah
  |  

Posádka druhej ruskej stíhačky zostrelenej ukrajinským dronovým člnom údajne zahynula

Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Kyrylo Budanov uviedol, že posádka druhej ruskej stíhačky, ktorú zostrelila v piatok ukrajinská armáda, pri útoku zahynula. V rozhovore pre portál The War Zone objasnil, že posádku prvého zostreleného stroja Su-30 zachránila v Čiernom mori civilná loď.

Obidve stíhačky zasiahol bezpilotný čln Magura-7. Podľa doterajších informácií ide o prvý prípad, keď stíhačky zostrelili "dronové člny", a to s použitím rakiet AIM-9. „Je to historický moment,“ vyhlásil Budanov.

Ukrajina podľa neho použila pri útoku tri člny Magura-7 a dva z nich vystrelili na ruské stíhačky. Magura-7 je protivzdušná verzia dronu Magura-5, spresnil Budanov, ale rozdiely medzi týmito dvoma typmi bližšie nekomentoval.

(lud)

  |  

Kniha „Dejiny Litvy“ s predslovom Lavrova spochybňuje litovskú štátnosť

Ruský opozičný portál v emigrácii Agentstvo si všimol "vedeckú monografiu" o dejinách Litvy vydanú v marci tohto roku, ku ktorej napísal politický predslov ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Baltská postať litovského národa a štátu je v knihe spochybňovaná, zároveň sa vyzdvihuje podiel "slovanskej" zložky na štátotvornom procese a kladný vplyv Ruskej ríše a Sovietskeho zväzu na dejinný vývoj Litvy.

Podľa litovského ministra zahraničných vecí Kęstutisa Budrysa kniha spochybňuje "litovskú štátnosť, hodnoty, symboly" a "ospravedlňuje ruský imperializmus".

Gintautas Mažeikis, profesor z Univerzity Vytautasa Veľkého, prirovnal obsah knihy k pseudovedeckému článku z konca roka 2021, v ktorom ruský prezident Vladimir Putin pár mesiacov pred začiatkom invázie na Ukrajinu spochybnil ukrajinskú štátnosť, rovnako ako jestvovanie ukrajinského národa.

Vedúcim autorského kolektívu monografie je Maxim Grigoriev, ktorý sa zúčastnil na ruskej invázii na Ukrajinu a predsedá "Medzinárodnému verejnému tribunálu pre zločiny ukrajinských neonacistov".

Medzi pôvodcami je však aj Giedrius Grabauskas, bývalý spolupracovník litovského politika Algirdasa Paleckisa, odsúdeného za špionáž v prospech Ruska.

(hal)

  |  

Warren Buffett skončí na čele spoločnosti Berkshire Hathaway

Legendárny americký investor Warren Buffett plánuje koncom roka odstúpiť z funkcie generálneho riaditeľa svojej holdingovej spoločnosti Berkshire Hathaway.

Miliardár v sobotu na stretnutí akcionárov oznámil, že navrhne správnej rade, aby vymenovala do najvyššej funkcie koncom roka jeho nástupcu Grega Abela. Buffett dodal, že zostane k dispozícii ako poradca, ale rozhodnutia už bude prijímať nové vedenie.

Kritizoval tiež colnú politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa, hoci jeho meno priamo nespomenul. „Obchod by nemal byť zbraňou,“ povedal 94-ročný investor akcionárom. USA by mali obchodovať s inými krajinami a ak zvyšok sveta zbohatne, „nebude to na náš úkor“, ale zbohatne aj Amerika, dodal.

Berkshire Hathaway bola pôvodne malá textilná spoločnosť. Buffett ju kúpil v 60. rokoch minulého storočia a vytvoril z nej veľmi úspešnú investičnú spoločnosť, ktorá vlastní okrem iného poisťovňu Geico, železničnú spoločnosť BNSF, sieť rýchleho občerstvenia Dairy Queen a výrobcu batérií Duracell. Holding má podiely aj v mnohých ďalších spoločnostiach, ako sú Apple a Coca-Cola.

(tasr, dpa, lud)

  |  

Sýria plánuje dovoz elektriny z Turecka, buduje aj plynovod

Sýria oznámila, že sa chystá v blízkej budúcnosti podpísať dohodu o dovoze elektriny z Turecka prostredníctvom 400-kilovoltového prenosového vedenia. Informáciu zverejnila sýrska štátna tlačová agentúra s odvolaním sa na ministra energetiky Mohameda al-Bašíra.

Súčasťou plánovanej energetickej spolupráce je aj výstavba plynovodu medzi tureckým pohraničným mestom Kilis a severosýrskym Aleppom. Plynovod má denne dodávať 6 miliónov kubických metrov plynu. Ten bude slúžiť na zásobovanie sýrskych elektrární a má prispieť k zlepšeniu kritickej energetickej situácie v krajine.

Sýria sa už dlhší čas snaží rozšíriť svoje možnosti v oblasti energetiky a nadviazala spoluprácu aj so štátmi Perzského zálivu.

Zatiaľ však nie je známe, kedy presne podpíše dohodu s Tureckom. Dohoda však predstavuje významný krok v stabilizácii infraštruktúry zničenej rokmi vojnového konfliktu.

(reuters, max)

  |  

Andrej Danko sa obáva, že nová národná nemocnica na Vajnoroch bude predražená

„Ja sa v štáte vždy obávam predraženia,“ povedal predseda národniarov v relácii Na telo na Markíze s dôvetkom, že zdravotníctvo je „jama levova“, v ktorej sa stráca každý rok vyše osemsto miliónov eur. 

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) je však podľa Danka zárukou „rýchlosti a efektivity stavby“, lebo jedno zdravotnícke zariadenie už postavil – nemocnicu sv. Michala v Bratislave.

Naopak, podľa poslanca Gábora Grendela z hnutia Slovensko povedie nová výstavba len ku koaličným kšeftom, lebo sa bude stavať v zrýchlenom konaní a blízko pozemkov ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas), ktorých hodnota vďaka nemocnici násobne vzrastie.

Matúš Šutaj Eštok v STVR skonštatoval, že postaviť nemocnicu vo Vajnoroch vyšlo z analýzy ako najlepšie riešenie. Analýzu podľa neho minister zdravotníctva Kamil Šaško (obaja Hlas) v krátkom čase aj odprezentuje. Konzultácie podľa lídra Hlasu prebehli aj s bratislavským primátorom, županom i starostom Vajnor.

(est, tasr, max)

  |  

Známa ropná spoločnosť zvažuje kúpu konkurenta, fúziou by posilnili globálnu moc

Britská energetická spoločnosť Shell zvažuje možnosť prevzatia svojho konkurenta BP, informovala agentúra Bloomberg s odvolaním sa na oboznámené zdroje. Diskusie sa podľa nich nachádzajú len v počiatočnom štádiu a Shell zvažuje aj alternatívne stratégie, ako spätný odkup akcií či menšie akvizície.

Hovorca ropnej spoločnosti reagoval, že firma sa zameriava na zvyšovanie hodnoty prostredníctvom zjednodušovania a disciplinovaného prístupu. Spoločnosť BP sa k správam nevyjadrila.

Shell a BP boli dlhé roky porovnateľne veľké firmy, no Shell sa v posledných rokoch výrazne rozšíril a aktuálne dosahuje trhovú hodnotu približne 175 miliárd eur, čo je takmer dvojnásobok BP.

Potenciálne prevzatie BP by posilnilo pozíciu Shellu na globálnom trhu a priblížilo ho k najväčším americkým hráčom ako ExxonMobil a Chevron. K takejto fúzii by však bolo potrebné schválenie zo strany regulačných úradov.

(tasr, max)