Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pavel: Podporujeme Ukrajinu v jej snahe o členstvo v EÚ aj NATO

Český prezident Petr Pavel a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj diskutovali v nedeľu v Prahe o vývoji situácie na Ukrajine.

Pavel poznamenal, že ak by Rusko vo vojne uspelo, malo by to negatívne dôsledky aj priamo pre Česko. Ak by ho "odmenili" za jeho agresiu, potvrdili by tým, že spôsob, akým riešilo svoje zahraničnopolitické ciele, je správny. Je preto v bezprostrednom záujme Česka, aby výsledkom mierových rokovaní nebolo to, že agresora odmeníme, a obeť, teda Ukrajinu, potrestáme, zdôraznil Pavel.

Český prezident tiež uviedol, že Praha bude podporovať Ukrajinu v jej ambíciách na členstvo v Európskej únii aj v Severoatlantickej aliancii. Prisľúbil i ďalšiu podporu Ukrajiny prostredníctvom dodávok vojenskej munície.

Zelenskyj povedal, že Česko robí všetko pre to, aby zastavilo ruskú agresiu a pomáha zachraňovať životy pred ruskými útokmi. Ukrajina si podľa jeho slov takisto váži českú podporu týkajúcu sa jej európskych ambícií. Zelenskyj však vyslovil ľútosť nad tým, že niektorí tento proces blokujú.

„Česká muničná iniciatíva fungovala efektívne, budeme v nej pokračovať. Samostatným smerom spolupráce je rozvoj nášho vojenského letectva, rozšírenie výcvikových programov pre pilotov a zabezpečenie našich síl lietadlami F-16,“ uviedol Zelenskyj.

(tasr, čt24, lud)

Minúta  |  

Trump sa nebude uchádzať o tretí prezidentský mandát

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že sa nebude tretíkrát uchádzať o post šéfa Bieleho domu, čo zakazuje aj americká ústava. „Budem prezidentom osem rokov, dve funkčné obdobia. Vždy som to považoval za dôležité,“ dodal v rozhovore pre NBC.

Trump v minulosti naznačoval, že by chcel kandidovať aj tretí či štvrtý raz. Neskôr tvrdil, že žartoval a chcel len provokovať médiá šíriace "falošné správy".

Jeho firma The Trump Organization začala nedávno predávať tovar s nápisom "Trump 2028", čím podnietila špekulácie o jeho ďalšej kandidatúre.

Prezident v rozhovore rovnako uviedol, že množstvo ľudí chce, aby opäť kandidoval. Ako svojich možných nástupcov označil viceprezidenta JD Vanca a ministra zahraničných vecí Marca Rubia.

(lud)

Minúta  |  

Putin vysvetlil, prečo Rusko nezačalo v roku 2014 rozsiahlu vojnu

Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že pred jedenástimi rokmi bolo nereálne začať "špeciálnu vojenskú operáciu" - ako v Rusku nazývajú februárovú inváziu z roku 2022. Povedal to v propagandistickom filme „Rusko. Kremeľ. Putin. 25 rokov.“ v štátnej televízii Rossija 1.

Rusko sa podľa neho v roku 2014 ešte „úprimne snažilo vyriešiť problém Donbasu“ mierovými prostriedkami. Okrem toho vraj nebolo pripravené na „nejaké prudké kroky“, pretože potrebovalo posilniť ekonomicky a aj „v oblasti bezpečnosti a budovania ozbrojených síl".

"Rusko v podstate stojí proti celému kolektívnemu Západu. To si vyžadovalo seriózny prístup k možnému vývoju situácie," ozrejmil Putin.

(meduza, est)

Minúta  |  

Bolsonaro opustil nemocnicu a vyzval na amnestiu pre odsúdených priaznivcov

Bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara v nedeľu prepustili z nemocnice po trojtýždňovej hospitalizácii v dôsledku operácie čriev.

Po prepustení opäť vyzval na amnestiu pre svojich priaznivcov, ktorých odsúdili za útok na vládne budovy po voľbách v januári 2023. „Najviac bolí vidieť nevinných ľudí so 17-ročnými trestami,“ vyhlásil pred nemocnicou.

Podľa neho nešlo o násilný čin: „Neboli žiadne zbrane, žiadna krv.“ Na sieti X oznámil účasť na zhromaždení v Brazílii 7. mája na podporu amnestie. Jeho chirurg Claudio Birolini mu však odporučil účasť odložiť, keďže zotavenie si vyžaduje pokoj, mäkkú stravu a vyhýbanie sa davom.

Bolsonaro podstúpil už šiestu operáciu v súvislosti s útokom nožom v roku 2018. Najvyšší súd Brazílie medzičasom rozhodol, že má čeliť súdnemu procesu za údajné pokusy zvrátiť výsledok volieb. Bývalý prezident obvinenia odmieta. 

(reuters, lud)

Minúta  |  

Americký kardinál kritizoval Trumpa pre obrázok, ktorý ho vyobrazuje ako pápeža

Americký kardinál Timothy Dolan v nedeľu uviedol, že rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa zverejniť obrázok, ktorý vytvorila umelá inteligencia a vyobrazuje ho ako pápeža, "nebolo dobré".

Trump zverejnil fotomontáž v piatok na platforme Truth Social, len niekoľko dní po pohrebe pápeža Františka. Neskôr ho zdieľal aj oficiálny účet Bieleho domu na X. „Dúfam, že s tým nemal nič spoločné. Nebolo to dobré,“ povedal Dolan pred omšou v Ríme. Po taliansky dodal, že išlo o „brutta figura“ – trápne a nevhodné gesto.

Katolícki biskupi štátu New York reagovali na X s tým, že na obrázku nevidia nič vtipné. „Nezosmiešňujte nás,“ uviedli a dodali, že ide o neúctu po pohrebe pápeža.

Trump minulý týždeň vtipkoval, že by sa rád stal pápežom. Zároveň pochválil kardinála Dolana ako dobrého kandidáta na túto funkciu: „Máme kardinála z miesta zvaného New York, ktorý je veľmi dobrý, tak uvidíme, čo bude.“

(reuters, lud)

Minúta  |  

Putin: Mám zoznam kandidátov na môjho nástupcu

Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že „neustále“ premýšľa o tom, kto bude jeho nástupcom. Zároveň dal jasne najavo, že má zoznam kandidátov.

Hlava Ruska tiež zdôraznila, že jeho nástupca musí mať „dôveru ľudí“, inak by takýto prezident „nemal šancu nič vážne urobiť“. „Musí sa objaviť človek - a najlepšie niekoľko, aby mali ľudia na výber - ktorý by bol schopný dosiahnuť túto dôveru občanov krajiny,“ povedal prezident v propagandistickom filme "Rusko. Kremeľ. Putin. 25 rokov."

Samotný Putin bol nástupcom Borisa Jeľcina, ktorý 31. decembra 1999 oznámil rezignáciu a odovzdal mu svoje právomoci. Predtým Putin zastával kľúčové pozície v bezpečnostných službách a vo vláde vrátane riaditeľa FSB a predsedu vlády.

Vo filme povedal, že nikdy nemal pochybnosti o tom, prečo sa stal hlavou štátu, ani to neľutoval.

Putin má 72 rokov. Rozhodol sa kandidovať na piate funkčné obdobie v roku 2024, pripomína portál Moscow Times.

Predtým ho zvolili za prezidenta v rokoch 2000, 2004, 2012 a 2018. Ústava zakazuje zastávať najvyššiu štátnu funkciu viac ako dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. V roku 2008 toto obmedzenie formálne dodržali vďaka takzvanej rošáde, keď funkciu na štyri roky získal Dmitrij Medvedev.

V roku 2012 Putin navrhol predĺžiť prezidentské obdobie na šesť rokov, čo sa aj stalo. Medvedeva sa tieto zmeny nedotkli. Po ďalších desiatich rokoch pri moci sa Putin rozhodol zmeniť ústavu, aby „anuloval“ predchádzajúce funkčné obdobia a dostal možnosť kandidovať znova.

Potenciálne by mohol kandidovať vo voľbách v roku 2030 a potom vládnuť ďalších šesť rokov. Podľa súčasného ruského práva, ak hlava štátu zomrie, jeho právomoci dočasne prechádzajú na predsedu vlády.

(moscow times, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.