Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Palestínčania chcú z Gazy odísť, podporu majú aj protesty proti Hamasu

Takmer polovica obyvateľov Pásma Gazy by uvažovala o opustení svojho domova, ak by im s tým pomohol Izrael. Vyplýva to z nového prieskumu palestínskeho výskumného centra PCPSR.

Možnosť emigrácie podporilo 49 percent respondentov, kým 50 percent ju odmietlo. Výsledky zároveň ukázali výraznú podporu protestov proti Hamasu – v Pásme Gazy ich podporuje 48 percent opýtaných, zatiaľ čo na Západnom brehu len 14 percent.

Viac než polovica respondentov si myslí, že demonštrácie vyprovokovali vonkajšie faktory. Hoci izraelskí predstavitelia vyjadrili ochotu pomôcť Palestínčanom, ktorí chcú odísť, ich úsilie narazilo na neochotu iných krajín ich prijať.

Odchod z Gazy mnohí Palestínčania vnímajú ako vzdanie sa domova v prospech Izraela. Viacerí izraelskí lídri aj americký prezident Donald Trump sa v minulosti vyjadrili v prospech vysťahovania celej populácie a premenu územia na turistickú oblasť.

Prieskum bol realizovaný od 1. do 4. mája na vzorke 1 270 ľudí naprieč celým Pásmom Gazy a na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

(tasr, reuters, max)

Minúta  |  

EÚ nerokuje s USA o Grónsku, Kallasová odmieta Trumpov plán

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová obhajovala v Európskom parlamente právo Grónska na sebaurčenie. Zdôraznila dôležitosť rešpektovania medzinárodného práva, zvrchovanosti a územnej celistvosti.

Jej vystúpenie prichádza v čase, keď americký prezident Donald Trump opakovane tvrdí, že Spojené štáty by mali Grónsko získať z dôvodov medzinárodnej bezpečnosti.

Kallasová uistila o pokračujúcej spolupráci EÚ s Grónskom v oblastiach vzdelávania, zelenej transformácie, energetiky a bezpečnosti.

Grónsko aj Dánsko zdôraznili, že ostrov nie je na predaj a o jeho budúcnosti môžu rozhodnúť výlučne Grónčania.

Bývalý grónsky premiér Múte B. Egede podporil tento postoj. V januári Kallasová tiež potvrdila, že EÚ o otázke Grónska s USA nerokuje.

(tasr, politico, max)

Minúta  |  

Nový kancelár Merz prisľúbil získať späť voličov AfD

Novozvolený nemecký kancelár Friedrich Merz (CDU) v utorok vyhlásil, že urobí všetko pre to, aby získal späť voličov pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá skončila druhá vo februárových parlamentných voľbách. Vo verejnoprávnej televízii ARD uviedol, že jeho cieľom je „obnoviť dôveru ľudí v politický stred“, aby už necítili potrebu voliť radikálne strany.

V súvislosti s diskusiou o možnom zákaze AfD sa Merz vyjadril opatrne. Upozornil, že desať miliónov voličov tejto strany „nemožno zakázať“ a že pred akýmkoľvek rozhodnutím musí byť dôkladne preskúmaný posudok Spolkového úradu pre ochranu ústavy, ktorý nedávno označil AfD za pravicovo-extrémistickú.

Merz bol zvolený Spolkovým snemom za kancelára až na druhý pokus. Po prevzatí úradu od Olafa Scholza ubezpečil, že nová koalícia CDU/CSU a SPD je pripravená riešiť problémy krajiny z pozície politického stredu.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Spojené štáty rušia samostatný úrad pre palestínske záležitosti v Jeruzaleme

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa oznámila, že Spojené štáty zrušia samostatný Úrad pre palestínske záležitosti v Jeruzaleme. Tento úrad bol doteraz zodpovedný za diplomatické styky USA s Palestínčanmi. Odteraz bude súčasťou amerického veľvyslanectva a podliehať veľvyslancovi v Izraeli Mikeovi Huckabeemu.

Šéf amerického rezortu diplomacie Marco Rubio „rozhodol o úplnom zlúčení kompetencií Úradu pre palestínske záležitosti do iných sekcií veľvyslanectva Spojených štátov,“ povedala hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová. Americký Úrad pre palestínske záležitosti bude podliehať veľvyslancovi USA v Izraeli Mikeovi Huckabeemu.

Spojené štáty už v minulosti počas Trumpovho pôsobenia presunuli veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema, čo vyvolalo kritiku zo strany Palestínčanov, ktorí si nárokujú Východný Jeruzalem ako hlavné mesto budúceho štátu.

Zrušenie úradu je ďalším krokom v zmenenej politike USA, ktorá čoraz viac podporuje izraelské pozície a zároveň oslabuje tradičné diplomatické väzby s palestínskou samosprávou.

(tasr)

Minúta  |  

Najvyšší súd potvrdil Trumpov zákaz transrodových osôb v armáde

Americký najvyšší súd v utorok rozhodol o platnosti výkonného nariadenia prezidenta Donalda Trumpa zakázať nábor a členstvo transrodových ľudí v armáde. Na jeho základe môže Pentagón prepustiť tisíce príslušníkov ozbrojených zložiek.

Súd vyhovel žiadosti amerického ministerstva spravodlivosti, aby zrušil marcové rozhodnutie súdu nižšej inštancie, ktorý armáde zakázal uplatňovať nariadenie.

Proti hlasovali tri sudkyne deväťčlenného Najvyššieho súdu USA, ktoré vymenovali demokratickí prezidenti Barack Obama a Joe Biden. Dvoch sudcov a jednu sudkyňu vymenoval Trump počas prvého funkčného obdobia, dvoch George W. Bush a jedného jeho otec George H. W. Bush.

Sexuálna identita transrodových vojakov je podľa prezidenta „v rozpore so záväzkom vojaka viesť čestný, pravdivý a disciplinovaný životný štýl“. Trump počas svojej inaugurácie avizoval, že jeho administratíva uzná existenciu iba dvoch pohlaví.

Sudca Benjamin Hale Settle z okresného súdu v meste Tacoma v štáte Washington zablokoval nariadenie prezidenta po sťažnostiach dotknutých a označil za urážlivé a diskriminačné. V 65-stranovom rozhodnutí uviedol, že vláda neposkytla dôkazy o tom, že by transrodoví vojaci negatívne ovplyvňovali vojenskú pripravenosť alebo súdržnosť jednotiek. Okrem toho dekrét podľa neho porušuje jeden z dodatkov americkej ústavy.

(tasr, afp, reuters)

Minúta  |  

Výpadok rádiovej siete v Nemecku narušil komunikáciu polície a záchranárov

V utorok popoludní došlo v Nemecku k výpadku digitálnej rádiovej siete BOS, ktorá slúži na komunikáciu medzi políciou, hasičmi a záchranármi. Príčina ani rozsah incidentu zatiaľ nie sú známe.

Úrad spravujúci sieť potvrdil, že prebieha analýza situácie s cieľom čo najrýchlejšie obnoviť funkčnosť.

Výpadok zasiahol viaceré pohotovostné centrá a dispečingy po celom území, pričom v Berlíne a v Sasku museli prejsť na alternatívne komunikačné systémy. BOS pokrýva 99,2 percenta územia Nemecka a využíva ju vyše 5-tisíc staníc.

Podľa šéfa policajných odborov Stephana Weha ide o vážny incident, ktorý odhaľuje zraniteľnosť kritickej infraštruktúry a potrebu diverzifikácie technológií.

Zatiaľ sa nevie, či išlo o technickú chybu alebo potenciálny kybernetický útok. Bezpečnostné zložky označili výpadok za „najhorší scenár“, pretože narušenie komunikácie môže ohroziť životy.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.