Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko a Česko by mali opäť rokovať, tvrdí Raši

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) počas návštevy Prahy vyjadril snahu Slovenska obnoviť medzivládne konzultácie s Českou republikou. Zdôraznil, že ide o symbol nadštandardných vzťahov medzi krajinami, ktoré by mali pokračovať aj na pracovnej úrovni.

Raši absolvoval oficiálne rokovania s viacerými predstaviteľmi Česka, vrátane premiéra Petra Fialu a prezidenta Petra Pavla. K obnove konzultácií by mohlo dôjsť po českých voľbách.

Raši tiež podčiarkol spoločný postoj oboch krajín k potrebe trvalého mieru na Ukrajine, hoci rétorika sa niekedy líši. Vzťahy medzi oboma republikami boli narušené po tom, čo Česko v marci 2024 odložilo konzultácie pre nesúhlas s postojmi slovenskej vlády k vojne na Ukrajine.

Situácia sa zhoršila po obvineniach premiéra Roberta Fica voči českým politikom a médiám, čo vyvolalo reakcie českých predstaviteľov, vrátane premiéra Fialu a ministra zahraničia Lipavského.

(tasr, mja)

  |  

Izraelské nálety na školu a trh v Gaze si vyžiadali najmenej 38 mŕtvych

Izraelské nálety v Gaze v stredu zabili najmenej 38 ľudí, uviedli miestne zdravotnícke úrady. Dve rakety zasiahli školu Karama v štvrti Tuffah, kde boli ubytované vysídlené rodiny, pričom zomrelo 15 osôb.

Neskôr ďalší útok v blízkosti reštaurácie a trhu pripravil o život najmenej 23 ľudí vrátane žien a detí. Izrael sa k incidentom bezprostredne nevyjadril.

V utorok izraelská armáda zasiahla aj školu v utečeneckom tábore Bureij, kde zahynulo najmenej 33 ľudí, vrátane detí a žien.

Tel Aviv tvrdí, že išlo o zásah proti militantom Hamasu. Očití svedkovia hovoria o zničených triedach a stovkách ubytovaných rodín.

Na juhu Gazy v Rafahu pokračujú izraelské sily v demoláciách budov. Hamas oznámil útok mínovým poľom na izraelskú jednotku pri Khan Júnise.

Izrael obnovil ofenzívu po zlyhaní prímeria a zaviedol blokádu humanitárnej pomoci. Hamas odmieta dohodu o krátkodobom prímerí a trvá na úplnom ukončení bojov.

Vojna si od októbra 2023 vyžiadala podľa Hamasu viac než 52-tisíc palestínskych obetí. V stredu zomreli aj dvaja palestínski novinári, čím sa ich celkový počet vyšplhal na 214.

(reuters, red)

  |  

Slovenské národné múzeum pozná meno novej riaditeľky

Andrea Predajňová bola vymenovaná za novú generálnu riaditeľku Slovenského národného múzea. Do funkcie ju v stredu vymenovala ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová, ktorá je nominantkou Slovenskej národnej strany (SNS).

Vymenovanie sa uskutočnilo na základe výsledkov výberového konania. O vymenovaní informovala verejnosť riaditeľka odboru komunikácie Ministerstva kultúry Petra Bačinská.

Slovenské národné múzeum ako jedna z najvýznamnejších kultúrnych inštitúcií v krajine bude pod jej vedením pokračovať vo svojej činnosti zameranej na uchovávanie a prezentáciu národného kultúrneho dedičstva.

(tasr, mja)

  |  

Lukašenko omilostil 42 ľudí, opozícia hovorí o politickej hre

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko omilostil 42 osôb odsúdených za tzv. extrémistické trestné činy, informovala v stredu štátna agentúra BELTA bez uvedenia konkrétnych mien.

Kritici Lukašenka, ktorý je pri moci od roku 1994, tvrdia, že obvinenia z extrémizmu sa často využívajú na umlčanie opozície.

Exilová opozícia považuje tieto amnestie za súčasť snahy získať úľavy zo západných sankcií, ktoré boli uvalené kvôli podpore Ruska a potláčaniu občianskych práv.

Líderka opozície v exile Sviatlana Cichanovská uviedla, že v bieloruských väzniciach sa stále nachádza viac než 1 200 politických väzňov.

Po sporných prezidentských voľbách v roku 2020 nasledovalo masové zatýkanie odporcov režimu, vrátane významných osobností ako bankár Viktar Babaryka či líderka protestov Maryja Kalesnikavová.

Lukašenko, spojenec Vladimira Putina, odmieta obvinenia z politickej represie a trvá na tom, že voľby boli legitímne.

(reuters, red)

  |  

Nemecko sprísňuje azylovú politiku a ruší smernicu Merkelovej

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt vydal nové nariadenia, ktorými nariaďuje odmietanie nezdokumentovaných migrantov na hraniciach a plánuje nasadiť až 3-tisíc dodatočných policajtov.

Ide o prvé kroky novej vlády pod vedením kancelára Friedricha Merza, známeho svojím tvrdým postojom voči migrácii.

Dobrindt zároveň zrušil smernicu z roku 2015 prijatú počas vlády Angely Merkelovej, ktorá umožňovala vstup nezdokumentovaným žiadateľom o azyl z tretích krajín. Celkový počet hraničných policajtov by sa tak mohol zvýšiť až na 14-tisíc.

Koalícia Merza a sociálnych demokratov už pred voľbami vo februári sľúbila zásadné obmedzenie migrácie, reagujúc na nárast trestných činov migrantov a rastúcu podporu krajnej pravice.

Vláda sa zároveň dohodla na odmietaní žiadateľov o azyl priamo na hraniciach, obnovení deportácií do Sýrie a pozastavení zlúčenia rodín migrantov.

(reuters, red)

  |  

Pápežské konkláve sa začne po výzve “všetci von” a zatvorení dverí

Konkláve sa oficiálne začne o 16:30, keď kardináli slávnostne vstúpia do Sixtínskej kaplnky a zaspievajú "Litániu všetkých svätých" a latinský hymnus „Veni Creator“.

Podľa AP po tomto úvode zložia kardináli svoje sľuby a jeden zo seniorných kardinálov prednesie meditáciu.

Samotné zasadnutie však formálne nezačne, kým ceremoniár pápežských liturgií nezvolá "Extra omnes", teda "všetci von", čo znamená, že všetky nepovolané osoby musia opustiť miestnosť a dvere sa zatvoria.

Až týmto aktom sa začína proces výberu nového pápeža. Tento tradičný a symbolický obrad predstavuje začiatok jedného z najdôležitejších momentov v katolíckej cirkvi – voľbu hlavy cirkvi, ktorá prebieha v úplnej izolácii od vonkajšieho sveta.

(red)