Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ombudsman napadne novelu zákona o neziskovkách na Ústavnom súde

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský oznámil, že podá návrh na Ústavný súd SR na preskúmanie súladu novely zákona o neziskových organizáciách so slovenskou ústavou, informoval na sociálnej sieti.

Novela má nadobudnúť účinnosť 1. júna 2025 a podľa Dobrovodského obsahuje ustanovenia, ktoré neprešli ústavným testom proporcionality. Najproblematickejším prvkom je podľa neho zaradenie neziskových organizácií pod režim zákona o slobode informácií, čo považuje za zásah do ich privátnej autonómie.

Dobrovodský zdôraznil, že podporuje verejný dohľad nad využívaním verejných zdrojov, no zároveň poukázal na to, že súčasná legislatíva už poskytuje dostatočné nástroje na transparentnosť, napríklad cez centrálny register zmlúv a vyúčtovania dotácií.

Preto podľa neho nie je nevyhnutné ukladať neziskovým organizáciám ďalšie informačné povinnosti, ako keby boli orgánmi verejnej moci.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Slovensko a Česko by mali opäť rokovať, tvrdí Raši

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) počas návštevy Prahy vyjadril snahu Slovenska obnoviť medzivládne konzultácie s Českou republikou. Zdôraznil, že ide o symbol nadštandardných vzťahov medzi krajinami, ktoré by mali pokračovať aj na pracovnej úrovni.

Raši absolvoval oficiálne rokovania s viacerými predstaviteľmi Česka, vrátane premiéra Petra Fialu a prezidenta Petra Pavla. K obnove konzultácií by mohlo dôjsť po českých voľbách.

Raši tiež podčiarkol spoločný postoj oboch krajín k potrebe trvalého mieru na Ukrajine, hoci rétorika sa niekedy líši. Vzťahy medzi oboma republikami boli narušené po tom, čo Česko v marci 2024 odložilo konzultácie pre nesúhlas s postojmi slovenskej vlády k vojne na Ukrajine.

Situácia sa zhoršila po obvineniach premiéra Roberta Fica voči českým politikom a médiám, čo vyvolalo reakcie českých predstaviteľov, vrátane premiéra Fialu a ministra zahraničia Lipavského.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Izraelské nálety na školu a trh v Gaze si vyžiadali najmenej 38 mŕtvych

Izraelské nálety v Gaze v stredu zabili najmenej 38 ľudí, uviedli miestne zdravotnícke úrady. Dve rakety zasiahli školu Karama v štvrti Tuffah, kde boli ubytované vysídlené rodiny, pričom zomrelo 15 osôb.

Neskôr ďalší útok v blízkosti reštaurácie a trhu pripravil o život najmenej 23 ľudí vrátane žien a detí. Izrael sa k incidentom bezprostredne nevyjadril.

V utorok izraelská armáda zasiahla aj školu v utečeneckom tábore Bureij, kde zahynulo najmenej 33 ľudí, vrátane detí a žien.

Tel Aviv tvrdí, že išlo o zásah proti militantom Hamasu. Očití svedkovia hovoria o zničených triedach a stovkách ubytovaných rodín.

Na juhu Gazy v Rafahu pokračujú izraelské sily v demoláciách budov. Hamas oznámil útok mínovým poľom na izraelskú jednotku pri Khan Júnise.

Izrael obnovil ofenzívu po zlyhaní prímeria a zaviedol blokádu humanitárnej pomoci. Hamas odmieta dohodu o krátkodobom prímerí a trvá na úplnom ukončení bojov.

Vojna si od októbra 2023 vyžiadala podľa Hamasu viac než 52-tisíc palestínskych obetí. V stredu zomreli aj dvaja palestínski novinári, čím sa ich celkový počet vyšplhal na 214.

(reuters, red)

Minúta  |  

Slovenské národné múzeum pozná meno novej riaditeľky

Andrea Predajňová bola vymenovaná za novú generálnu riaditeľku Slovenského národného múzea. Do funkcie ju v stredu vymenovala ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová, ktorá je nominantkou Slovenskej národnej strany (SNS).

Vymenovanie sa uskutočnilo na základe výsledkov výberového konania. O vymenovaní informovala verejnosť riaditeľka odboru komunikácie Ministerstva kultúry Petra Bačinská.

Slovenské národné múzeum ako jedna z najvýznamnejších kultúrnych inštitúcií v krajine bude pod jej vedením pokračovať vo svojej činnosti zameranej na uchovávanie a prezentáciu národného kultúrneho dedičstva.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Lukašenko omilostil 42 ľudí, opozícia hovorí o politickej hre

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko omilostil 42 osôb odsúdených za tzv. extrémistické trestné činy, informovala v stredu štátna agentúra BELTA bez uvedenia konkrétnych mien.

Kritici Lukašenka, ktorý je pri moci od roku 1994, tvrdia, že obvinenia z extrémizmu sa často využívajú na umlčanie opozície.

Exilová opozícia považuje tieto amnestie za súčasť snahy získať úľavy zo západných sankcií, ktoré boli uvalené kvôli podpore Ruska a potláčaniu občianskych práv.

Líderka opozície v exile Sviatlana Cichanovská uviedla, že v bieloruských väzniciach sa stále nachádza viac než 1 200 politických väzňov.

Po sporných prezidentských voľbách v roku 2020 nasledovalo masové zatýkanie odporcov režimu, vrátane významných osobností ako bankár Viktar Babaryka či líderka protestov Maryja Kalesnikavová.

Lukašenko, spojenec Vladimira Putina, odmieta obvinenia z politickej represie a trvá na tom, že voľby boli legitímne.

(reuters, red)

Minúta  |  

Nemecko sprísňuje azylovú politiku a ruší smernicu Merkelovej

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt vydal nové nariadenia, ktorými nariaďuje odmietanie nezdokumentovaných migrantov na hraniciach a plánuje nasadiť až 3-tisíc dodatočných policajtov.

Ide o prvé kroky novej vlády pod vedením kancelára Friedricha Merza, známeho svojím tvrdým postojom voči migrácii.

Dobrindt zároveň zrušil smernicu z roku 2015 prijatú počas vlády Angely Merkelovej, ktorá umožňovala vstup nezdokumentovaným žiadateľom o azyl z tretích krajín. Celkový počet hraničných policajtov by sa tak mohol zvýšiť až na 14-tisíc.

Koalícia Merza a sociálnych demokratov už pred voľbami vo februári sľúbila zásadné obmedzenie migrácie, reagujúc na nárast trestných činov migrantov a rastúcu podporu krajnej pravice.

Vláda sa zároveň dohodla na odmietaní žiadateľov o azyl priamo na hraniciach, obnovení deportácií do Sýrie a pozastavení zlúčenia rodín migrantov.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.