Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trumpove clá môžu zhoršiť infláciu, Fed ponechal sadzby stabilné

Americká centrálna banka (Fed) ponechala kľúčovú úrokovú sadzbu tretíkrát po sebe nezmenenú, na úrovni 4,25 percenta až 4,50 percenta, čo bolo v súlade s očakávaniami trhu.

Menový výbor FOMC upozornil na narastajúcu ekonomickú neistotu a volatilitu, ktoré ovplyvňujú jeho rozhodovanie. Výbor vo vyhlásení poukázal na rastúce riziká nárastu nezamestnanosti aj inflácie, pričom zdôraznil, že situáciu bude naďalej pozorne sledovať.

Spomaľovanie ekonomiky a možné negatívne dopady ciel zavedených administratívou prezidenta Donalda Trumpa zvyšujú riziko stagflácie – kombinácie nízkeho rastu a vysokej inflácie.

Fed však považuje svoju pozíciu za stabilnú a deklaruje ochotu konať trpezlivo pri ďalšej úprave menovej politiky. Opatrný postoj naznačuje, že Fed čaká na jasnejšie signály o vývoji ekonomiky pred prijatím ďalších krokov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Pobaltské štáty zablokovali prelety lídrov na oslavy v Moskve

Estónsko, Lotyšsko a Litva sa rozhodli neudeliť povolenie na prelet cez svoj vzdušný priestor zahraničným predstaviteľom cestujúcim do Moskvy na oslavy Dňa víťazstva 9. mája.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna informoval, že ich krajina nemá záujem podporovať toto podujatie, a preto už odmietli prelet kubánskym a brazílskym delegáciám. Litva rovnako zamietla prelet lietadlám s prezidentom Srbska Aleksandarom Vučičom a premiérom Slovenska Robertom Ficom.

Prezident Litvy Gitanas Nauséda označil rozhodnutie za opatrenie z bezpečnostných dôvodov. Rovnaký postoj zaujali aj Lotyši. Premiér Fico obvinenia zo strany Estónska označil za pokus zmariť jeho cestu do Moskvy, keďže Slovensko má podľa neho platné celoročné povolenie na využívanie estónskeho vzdušného priestoru.

Incidenty ilustrujú napäté diplomatické vzťahy medzi pobaltskými štátmi a krajinami, ktoré udržiavajú úzke kontakty s Moskvou.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Litva investuje miliardu eur na obranu hraníc s Ruskom a Bieloruskom

Litovská vláda investuje viac ako jednu miliardu eur počas nasledujúcej dekády na posilnenie ochrany hraníc s Bieloruskom a Ruskom, informuje portál Defense News.

Väčšina prostriedkov, viac než 800 miliónov eur, bude smerovať na nákup a inštaláciu protitankových mín a súvisiacich systémov, ktoré majú slúžiť na obmedzenie pohybu nepriateľských jednotiek v prípade agresie. Ministerstvo obrany informovalo, že takéto proti-mobilitné opatrenia sú kľúčovým prvkom národnej obrannej stratégie.

Zvyšok investície pôjde na elektronický boj, systémy proti dronom, sledovanie, včasné varovanie a zlepšenie schopností armády v oblasti odmínovania. Paralelne Litva spolupracuje s Estónskom a Lotyšskom na projekte „Baltic Defense Line“, ktorého cieľom je posilniť východnú hranicu NATO a zabrániť možným nepriateľským prienikom.

Aktuálne prebieha identifikácia geografických bodov, kde sa majú obranné bariéry jednotlivých krajín spojiť.

(mja)

Minúta  |  

Vance vyzýva Kyjev a Moskvu na priame rokovania o ukončení vojny

Americký viceprezident J. D. Vance vyzval na priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom ako cestu k ukončeniu trojročného konfliktu. Povedal to na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo Washingtone, kde upozornil, že bez pokroku v týchto rokovaniach môžu USA stiahnuť svoju sprostredkovateľskú úlohu.

Vance zároveň zdôraznil pevné väzby medzi USA a Európou, pričom napravil svoje predchádzajúce kritické vyjadrenia voči EÚ týkajúce sa slobody prejavu a imigrácie. Zároveň sa vyjadril k rokovaniam s Iránom o jadrovom programe, ktoré označil za konštruktívne.

Zdôraznil, že USA nebudú akceptovať iránsky program obohacovania uránu, ktorý by mohol viesť k výrobe jadrových zbraní.

Od apríla prebehli tri kolá nepriamych rokovaní medzi Iránom a USA, no štvrté kolo plánované na máj bolo odložené z logistických dôvodov. Vance tak načrtol diplomatické priority USA v oblasti mierových rokovaní a globálnej bezpečnosti.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Pápeža sa na prvý pokus nepodarilo zvoliť

Vo Vatikáne sa dnes začalo konkláve, na ktorom sa kardnáli z celého sveta zhromaždili, aby zvolili nového pápeža.

Po tradičnej omši „Pro eligendo Romano Pontifice“ sa kardináli odobrali do Sixtínskej kaplnky, kde zložili prísahu mlčanlivosti a následne zaznel tradičný výrok extra omnes, ktorým sa uzatvárajú dvere pre všetkých nepovolaných.

Po úvodných procedúrach sa uskutočnilo prvé hlasovanie. Hoci sa od neho zriedka očakáva rozhodujúci výsledok, ide o dôležitý moment, ktorý naznačuje rozloženie síl a možné smerovanie ďalších volieb. Z komína napokon o 21:01 vyšiel čierny dym a nového pápeža sa zvoliť nepodarilo.

Konkláve bude pokračovať ďalšími hlasovaniami v nasledujúcich dňoch, až kým sa nedosiahne potrebná dvojtretinová väčšina a z komína nepoputuje k nebesiam biely dym – znak, že Cirkev má nového pápeža.

(mja)

Minúta  |  

Charkov čelí vojne aj morálnej transformácii, v jeho podzemí sa odohráva drag show

Mesto Charkov na východe Ukrajiny, ktoré je vzdialené len niekoľko desiatok kilometrov od ruskej hranice, čelí takmer dennodenným raketovým útokom. Zatiaľ čo civilisti žijú v tieni smrti a ruín, v podzemí mesta sa odohráva iný, menej viditeľný boj, ten o kultúrnu a morálnu identitu.

Počas svojej návštevy mesta fotograf Amadeusz Swierk dokumentoval sériu kultúrnych udalostí v rámci projektu Art in the time of war, všimol si Kyiv Indipendent.

Medzi nimi aj kontroverzné nočné vystúpenia v LGBT klube, kde sa konajú drag show - vystúpenia mužov prezlečených za ženy, s výrazným mejkapom a teatrálnym správaním.

Od začiatku ruskej invázie pokračujú v ukrajinských mestách umelecké aktivity ako forma občianskeho vzdoru. Charkov však vzdoruje nielen vojne, ale podľa pozorovateľov aj duchovnej otupenosti.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.