Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moskva tvrdí, že prímerie platí, Kyjev hlási nové útoky

Ruské letectvo podľa Ukrajiny bombardovalo Sumskú oblasť len niekoľko hodín po začiatku jednostranného 72-hodinového prímeria, ktoré vyhlásil prezident Vladimir Putin pri príležitosti výročia konca druhej svetovej vojny.

K útoku došlo v noci na štvrtok, pričom Kyjev tvrdí, že boli zhodené kĺzavé bomby.

Agentúry Reuters a DPA upozornili, že tieto informácie sa nedajú nezávisle overiť a zatiaľ neboli hlásené žiadne škody.

V rovnakom čase došlo aj k útokom dronmi v ruskej Lipeckej oblasti. Hoci Kremeľ avizoval dodržiavanie prímeria, varoval pred okamžitou reakciou na akýkoľvek ukrajinský útok.

Ukrajina s prímerím nesúhlasila a navrhovala 30-dňové zastavenie bojov, čo však Moskva ignorovala.

V porovnaní s predchádzajúcimi dňami bola situácia nad väčšími ukrajinskými mestami pokojnejšia, no skutočné dôsledky zostávajú nejasné.

o(tasr, red)

Minúta  |  

Vučić protestujúcim študentom: Predčasné voľby v Srbsku sa blížia, pripravte sa

Srbský prezident Aleksandar Vučić v Moskve naznačil, že predčasné parlamentné voľby v Srbsku sa blížia, čím reagoval na pretrvávajúce študentské protesty.

Tie vypukli po tragédii z 1. novembra 2024, keď sa v Novom Sade zrútila betónová nadstavba železničnej stanice a zahynulo 16 ľudí, prevažne študentov.

Protestujúci, podporovaní aj odbormi, požadujú rozpustenie parlamentu a okamžité voľby, pričom korupciu považujú za hlavný dôvod nehody. Vučič zatiaľ neuviedol konkrétny termín volieb, no odporučil študentom „začať sa pripravovať“.

V dôsledku verejného tlaku rezignovali viacerí vysokí predstavitelia vrátane premiéra, starostu Nového Sadu a ministrov.

Novú vládu vedie profesor medicíny Djuro Macut. Protesty však pokračujú, keďže verejnosť považuje doterajšie kroky za nedostatočné.

Študenti žiadajú vyšetrenie incidentu, stiahnutie obvinení voči zadržaným a objasnenie použitia sonického dela počas marcovej demonštrácie.

(tasr, red)

Minúta  |  

Trumpove clá môžu zhoršiť infláciu, Fed ponechal sadzby stabilné

Americká centrálna banka (Fed) ponechala kľúčovú úrokovú sadzbu tretíkrát po sebe nezmenenú, na úrovni 4,25 percenta až 4,50 percenta, čo bolo v súlade s očakávaniami trhu.

Menový výbor FOMC upozornil na narastajúcu ekonomickú neistotu a volatilitu, ktoré ovplyvňujú jeho rozhodovanie. Výbor vo vyhlásení poukázal na rastúce riziká nárastu nezamestnanosti aj inflácie, pričom zdôraznil, že situáciu bude naďalej pozorne sledovať.

Spomaľovanie ekonomiky a možné negatívne dopady ciel zavedených administratívou prezidenta Donalda Trumpa zvyšujú riziko stagflácie – kombinácie nízkeho rastu a vysokej inflácie.

Fed však považuje svoju pozíciu za stabilnú a deklaruje ochotu konať trpezlivo pri ďalšej úprave menovej politiky. Opatrný postoj naznačuje, že Fed čaká na jasnejšie signály o vývoji ekonomiky pred prijatím ďalších krokov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Pobaltské štáty zablokovali prelety lídrov na oslavy v Moskve

Estónsko, Lotyšsko a Litva sa rozhodli neudeliť povolenie na prelet cez svoj vzdušný priestor zahraničným predstaviteľom cestujúcim do Moskvy na oslavy Dňa víťazstva 9. mája.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna informoval, že ich krajina nemá záujem podporovať toto podujatie, a preto už odmietli prelet kubánskym a brazílskym delegáciám. Litva rovnako zamietla prelet lietadlám s prezidentom Srbska Aleksandarom Vučičom a premiérom Slovenska Robertom Ficom.

Prezident Litvy Gitanas Nauséda označil rozhodnutie za opatrenie z bezpečnostných dôvodov. Rovnaký postoj zaujali aj Lotyši. Premiér Fico obvinenia zo strany Estónska označil za pokus zmariť jeho cestu do Moskvy, keďže Slovensko má podľa neho platné celoročné povolenie na využívanie estónskeho vzdušného priestoru.

Incidenty ilustrujú napäté diplomatické vzťahy medzi pobaltskými štátmi a krajinami, ktoré udržiavajú úzke kontakty s Moskvou.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Litva investuje miliardu eur na obranu hraníc s Ruskom a Bieloruskom

Litovská vláda investuje viac ako jednu miliardu eur počas nasledujúcej dekády na posilnenie ochrany hraníc s Bieloruskom a Ruskom, informuje portál Defense News.

Väčšina prostriedkov, viac než 800 miliónov eur, bude smerovať na nákup a inštaláciu protitankových mín a súvisiacich systémov, ktoré majú slúžiť na obmedzenie pohybu nepriateľských jednotiek v prípade agresie. Ministerstvo obrany informovalo, že takéto proti-mobilitné opatrenia sú kľúčovým prvkom národnej obrannej stratégie.

Zvyšok investície pôjde na elektronický boj, systémy proti dronom, sledovanie, včasné varovanie a zlepšenie schopností armády v oblasti odmínovania. Paralelne Litva spolupracuje s Estónskom a Lotyšskom na projekte „Baltic Defense Line“, ktorého cieľom je posilniť východnú hranicu NATO a zabrániť možným nepriateľským prienikom.

Aktuálne prebieha identifikácia geografických bodov, kde sa majú obranné bariéry jednotlivých krajín spojiť.

(mja)

Minúta  |  

Vance vyzýva Kyjev a Moskvu na priame rokovania o ukončení vojny

Americký viceprezident J. D. Vance vyzval na priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom ako cestu k ukončeniu trojročného konfliktu. Povedal to na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo Washingtone, kde upozornil, že bez pokroku v týchto rokovaniach môžu USA stiahnuť svoju sprostredkovateľskú úlohu.

Vance zároveň zdôraznil pevné väzby medzi USA a Európou, pričom napravil svoje predchádzajúce kritické vyjadrenia voči EÚ týkajúce sa slobody prejavu a imigrácie. Zároveň sa vyjadril k rokovaniam s Iránom o jadrovom programe, ktoré označil za konštruktívne.

Zdôraznil, že USA nebudú akceptovať iránsky program obohacovania uránu, ktorý by mohol viesť k výrobe jadrových zbraní.

Od apríla prebehli tri kolá nepriamych rokovaní medzi Iránom a USA, no štvrté kolo plánované na máj bolo odložené z logistických dôvodov. Vance tak načrtol diplomatické priority USA v oblasti mierových rokovaní a globálnej bezpečnosti.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.