Preskočiť na obsah
  |  

Senátor Cotton žiada, aby USA nedávali Nemecku informácie použiteľné proti AfD

Republikánsky senátor Tom Cotton vyzval americké tajné služby, aby pozastavili výmenu spravodajských informácií s nemeckou kontrarozviedkou, ak by mohli byť použité proti strane Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Tento krok Cotton zdôvodnil tým, že nemecká vláda považuje AfD za pravicovo-extrémistickú, čo podľa neho predstavuje zásah do opozície.

V liste riaditeľke spravodajstva Tulsi Gabbardovej žiada, aby USA odmietli žiadosti Berlína, kým Nemecko nezačne s AfD zaobchádzať ako s legitímnou stranou.

Cotton zároveň plánuje preveriť, či americké služby počas Bidenovej administratívy vyhoveli žiadostiam Nemecka o sledovanie opozície. AfD, ktorá vedie v niektorých prieskumoch, podala žalobu na nemecký úrad BfV.

Stranu podporili aj spojenci Donalda Trumpa, zatiaľ čo nový nemecký kancelár Friedrich Merz varoval USA pred zasahovaním do vnútornej politiky Nemecka.

(tasr, red)

  |  

Študenti obsadili knižnicu v New Yorku na protest proti vojne v Gaze

Na Kolumbijskej univerzite v New Yorku vypukli v stredu masívne propalestínske protesty, keď desiatky študentov obsadili hlavnú Butlerovu knižnicu.

Demonštranti, mnohí s prekrytými tvárami, vyvesili palestínske vlajky a transparenty, skandovali heslá ako „Osloboďte Palestínu“ a požadovali prepustenie aktivistu Mahmúda Chálila.

Podľa AP došlo aj k poškodeniu interiéru knižnice nápismi ako „Kolumbia zhorí“. Protest organizovalo hnutie Columbia University Apartheid Divest, ktoré kritizuje finančné väzby univerzity na „imperialistické násilie“.

Po neuposlúchnutí výziev na opustenie priestorov polícia na žiadosť univerzity zasiahla a zadržala vyše 30 osôb. Dvaja členovia ochranky utrpeli zranenia.

Demonštrácie tohto typu sa šíria po viacerých amerických univerzitách od vypuknutia vojny medzi Izraelom a Hamasom, pričom ich účastníci čelia obvineniam z antisemitizmu a niektoré akcie prerástli do násilností.

(tasr, red!

  |  

Blízki ľudia Wagenknechtovej položili veniec v Moskve, plánujú Kyjev

Europoslankyňa Ruth Firmenichová a bývalý nemecký diplomat Michael von der Schulenburg, obaja blízki spolupracovníci Sahry Wagenknechtovej zo strany Bündnis Sahra Wagenknecht (BSW), navštívili Moskvu pri príležitosti 80. výročia víťazstva nad nacizmom.

Podľa nemeckého týždenníka Spiegel sú súčasťou delegácie europoslancov z Česka, Slovenska a Cypru, ktorá má v pláne aj následnú cestu do Kyjeva.

V ruskom hlavnom meste položili veniec pri hrobe neznámeho vojaka a chcú absolvovať stretnutia s predstaviteľmi ruského parlamentu a kultúrnej sféry.

Oboch politikov sprevádza snaha vyzvať na trvalé prímerie a zníženie napätia v Európe.

Cesta sa uskutočňuje počas vyhlásenej 72-hodinovej jednostrannej zbranej prestávky zo strany Ruska.

Sahra Wagenknechtová odmietla kritiku cesty s tým, že nevidí problém v spomienkovom akte bez účasti na oficiálnych vojenských ceremoniáloch.

(red)

  |  

Moskva tvrdí, že prímerie platí, Kyjev hlási nové útoky

Ruské letectvo podľa Ukrajiny bombardovalo Sumskú oblasť len niekoľko hodín po začiatku jednostranného 72-hodinového prímeria, ktoré vyhlásil prezident Vladimir Putin pri príležitosti výročia konca druhej svetovej vojny.

K útoku došlo v noci na štvrtok, pričom Kyjev tvrdí, že boli zhodené kĺzavé bomby.

Agentúry Reuters a DPA upozornili, že tieto informácie sa nedajú nezávisle overiť a zatiaľ neboli hlásené žiadne škody.

V rovnakom čase došlo aj k útokom dronmi v ruskej Lipeckej oblasti. Hoci Kremeľ avizoval dodržiavanie prímeria, varoval pred okamžitou reakciou na akýkoľvek ukrajinský útok.

Ukrajina s prímerím nesúhlasila a navrhovala 30-dňové zastavenie bojov, čo však Moskva ignorovala.

V porovnaní s predchádzajúcimi dňami bola situácia nad väčšími ukrajinskými mestami pokojnejšia, no skutočné dôsledky zostávajú nejasné.

o(tasr, red)

  |  

Vučić protestujúcim študentom: Predčasné voľby v Srbsku sa blížia, pripravte sa

Srbský prezident Aleksandar Vučić v Moskve naznačil, že predčasné parlamentné voľby v Srbsku sa blížia, čím reagoval na pretrvávajúce študentské protesty.

Tie vypukli po tragédii z 1. novembra 2024, keď sa v Novom Sade zrútila betónová nadstavba železničnej stanice a zahynulo 16 ľudí, prevažne študentov.

Protestujúci, podporovaní aj odbormi, požadujú rozpustenie parlamentu a okamžité voľby, pričom korupciu považujú za hlavný dôvod nehody. Vučič zatiaľ neuviedol konkrétny termín volieb, no odporučil študentom „začať sa pripravovať“.

V dôsledku verejného tlaku rezignovali viacerí vysokí predstavitelia vrátane premiéra, starostu Nového Sadu a ministrov.

Novú vládu vedie profesor medicíny Djuro Macut. Protesty však pokračujú, keďže verejnosť považuje doterajšie kroky za nedostatočné.

Študenti žiadajú vyšetrenie incidentu, stiahnutie obvinení voči zadržaným a objasnenie použitia sonického dela počas marcovej demonštrácie.

(tasr, red)

  |  

Trumpove clá môžu zhoršiť infláciu, Fed ponechal sadzby stabilné

Americká centrálna banka (Fed) ponechala kľúčovú úrokovú sadzbu tretíkrát po sebe nezmenenú, na úrovni 4,25 percenta až 4,50 percenta, čo bolo v súlade s očakávaniami trhu.

Menový výbor FOMC upozornil na narastajúcu ekonomickú neistotu a volatilitu, ktoré ovplyvňujú jeho rozhodovanie. Výbor vo vyhlásení poukázal na rastúce riziká nárastu nezamestnanosti aj inflácie, pričom zdôraznil, že situáciu bude naďalej pozorne sledovať.

Spomaľovanie ekonomiky a možné negatívne dopady ciel zavedených administratívou prezidenta Donalda Trumpa zvyšujú riziko stagflácie – kombinácie nízkeho rastu a vysokej inflácie.

Fed však považuje svoju pozíciu za stabilnú a deklaruje ochotu konať trpezlivo pri ďalšej úprave menovej politiky. Opatrný postoj naznačuje, že Fed čaká na jasnejšie signály o vývoji ekonomiky pred prijatím ďalších krokov.

(tasr, mja)