Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj opäť komunikoval s americkým prezidentom Trumpom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa jeho hovorcu Serhija Nykyforova vo štvrtok večer telefonicky hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Podrobnosti však neuviedol.

Kontakt medzi lídrami prichádza v čase intenzívnych diplomatických aktivít a pretrvávajúcej ruskej invázie na Ukrajine. Ukrajinský parlament pritom vo štvrtok jednomyseľne ratifikoval dohodu o nerastných surovinách, ktorú uzavrela Ukrajina so Spojenými štátmi.

Ukrajinský prezident vo štvrtok telefonoval aj s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, pričom to označil za "dobrý a podrobný rozhovor". V príspevku na platforme X Zelenskyj dodal, že Merz mu prisľúbil pokračovanie podpory pre Kyjev.

Údajne sa dohodli aj na práci na implementácii "mnohých dôležitých záležitostí," pričom hlava Ukrajiny zdôraznila, že medzi Nemeckom a Ukrajinou existuje "veľký potenciál" pre partnerstvo.

(reuters, tasr, dpa, max)

  |  

Demokrat žiada pre deportáciu migrantov bez dohľadu o vyšetrovanie Pentagón

Demokratický senátor Jack Reed vyzval generálneho inšpektora Pentagónu, aby preveril kontroverznú deportáciu migrantov americkou armádou bez prítomnosti civilného dohľadu. Dovedna išlo o 17 migrantov zo Salvádoru, ktorých transportovali vojenským lietadlom.

Deportáciu z Guantánama 30. marca vykonali bez civilného dohľadu, čo podľa Reeda môže byť v rozpore s americkými imigračnými zákonmi.

Pentagón obhajoval let ako súčasť protiteroristickej operácie, no senátor oponuje, že neexistuje žiadny právny rámec, ktorý by to umožňoval. Podľa ministerstva pre vnútornú bezpečnosť na palube nebol žiadny ich zástupca a zodpovednosť prešla na ministerstvo obrany.

Prípad vyvolal obavy z obchádzania civilného dohľadu nad deportáciami. V súvislosti s ďalšími plánmi Trumpovej administratívy sa objavila aj správa o možnej deportácii migrantov do Líbye, čo sudca označil za porušenie súdneho príkazu zakazujúceho vyhostenie bez preverenia rizika prenasledovania alebo mučenia.

(reuters, max)

  |  

USA a Británia posilňujú obchod: nákup lietadiel za miliardy dolárov

Spojené kráľovstvo plánuje nákup lietadiel od americkej spoločnosti Boeing v hodnote 10 miliárd dolárov. Oznámil to americký minister obchodu Howard Lutnick počas prezentácie bilaterálnej obchodnej dohody medzi USA a Spojeným kráľovstvom v Bielom dome.

Lutnick naznačil, že ide o nákup v súkromnom sektore a povedal, že podrobnosti nechá na leteckej spoločnosti, ktorá dohodu uzatvára.

Tento krok je považovaný za posilnenie obchodných väzieb medzi Londýnom a Washingtonom v čase, keď obe krajiny hľadajú nové príležitosti v leteckom a obrannom priemysle.

Dohoda prichádza v období globálneho napätia v obchode a zároveň signalizuje pokračujúce transatlantické partnerstvo v oblasti technológií a priemyslu.

(reuters, max)

  |  

Trump verzus Biden: Imigračný program je opäť predmetom sporu

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa požiadala Najvyšší súd, aby zrušil dočasný imigračný štatút pre státisíce migrantov z Venezuely, Kuby, Haiti a Nikaraguy. Ten zaviedol predošlý prezident Joe Biden.

Cieľom je pozastaviť rozhodnutie okresnej sudkyne Indiry Talwaniovej, ktorá zablokovala Trumpovo nariadenie na ukončenie programu „podmienečného prepustenia“ – dočasného povolenia na pobyt z humanitárnych dôvodov.

V snahe obmedziť nelegálne prekračovanie hraníc USA s Mexikom Biden od roku 2022 umožnil Venezuelčanom, ktorí vstúpili do Spojených štátov letecky, požiadať o podmienečné prepustenie, ak prešli bezpečnostnými kontrolami a mali amerického finančného sponzora. Proces neskôr rozšíril aj na Kubáncov, Haiťanov a Nikaragujčanov.

Pred Trumpovým návratom do prezidentského úradu bolo prostredníctvom tejto politiky podmienečne prepustených približne 530-tisíc ľudí.

Administratíva aktuálne argumentuje, že ukončenie programu by uľahčilo deportácie a znížilo nelegálnu migráciu. Sudkyňa však rozhodla, že federálny zákon vyžaduje individuálne posúdenie každého prípadu. Odvolací súd jej verdikt potvrdil, čo prinútilo Biely dom obrátiť sa na najvyššiu súdnu inštanciu.

(reuters, max)

  |  

Európsky parlament súhlasí so sprísnenou kontrolou investícií v kľúčových sektoroch

Európsky parlament urobil významný krok k ochrane strategických sektorov EÚ. Schválil sprísnené pravidlá na preverovanie zahraničných investícií, ktoré môžu predstavovať bezpečnostné riziko.

Nová legislatíva, ktorú podporilo 378 poslancov (173 bolo proti a 24 sa zdržalo), zavádza povinné preverovanie investícií v kľúčových sektoroch ako mediálne služby, kritické suroviny či dopravná infraštruktúra.

Eurokomisia má zároveň získať právomoc konať z vlastnej iniciatívy alebo pri nezhodách medzi členskými štátmi.

Pravidlá sa rozšíria aj na investície v rámci Únie, ak sú koneční vlastníci z tretích krajín. V prípade identifikácie rizika môžu byť investičné projekty upravené alebo zamietnuté.

Francúzsky europoslanec Raphael Glucksmann upozornil na doterajšiu roztrieštenosť systému a zdôraznil potrebu ochrany strategických odvetví pred neželanými prevzatiami, najmä zo strany Číny či USA.

Hlasovanie v Europarlamente s pozitívnym výsledkom otvára cestu k rokovaniam s členskými štátmi o finálnej podobe.

(tasr, max)

  |  

Deepseek mimo hry: Microsoft varuje pred propagandou a únikom dát

Zamestnanci spoločnosti Microsoft nepoužívajú AI aplikáciu čínskeho startupu Deepseek. Dôvodom sú obavy z úniku údajov a možného šírenia čínskej propagandy.

Oznámil to prezident Microsoftu Brad Smith počas vypočutia v americkom Senáte, ktoré sa venovalo technologickej rivalite medzi USA a Čínou.

Smith podotkol, že Microsoft aplikáciu nezahrnul ani do svojho oficiálneho obchodu s aplikáciami a varoval pred rizikom prenosu citlivých údajov späť do Číny. Dodal tiež, že Deepseek generuje obsah, ktorý môže byť vnímaný ako nástroj propagandy.

Tento krok ilustruje rastúcu opatrnosť amerických technologických firiem voči produktom pochádzajúcim z Číny a zdôrazňuje napätie medzi obavami o národnú bezpečnosť a otvorenosť trhu s umelou inteligenciou.

(reuters, max)