Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Starmer, Macron a Merz pricestovali vlakom do Kyjeva, riešia 30-dňové prímerie

Nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer pricestovali v sobotu ráno do Kyjeva.

V hlavnom meste Ukrajiny ich čakajú rokovania s poľským premiérom Donaldom Tuskom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Predmetom rokovaní má byť plnohodnotné a bezpodmienečné 30-dňové prímerie v bojoch na Ukrajine. Toto časové okno má podľa lídrov poslúžiť na mierové rokovania s Ruskom.

Tento návrh pôvodne predložil americký prezident Donald Trump a lídri ho počas svojej cesty do Kyjeva verejne podporili. V spoločnom vyhlásení apelovali na Rusko, aby neblokovalo snahy o trvalý mier. Okrem rokovaní chcú lídri vzdať úctu obetiam vojny.

Pre nového kancelára Merza je Kyjev už štvrtým hlavným mestom, ktoré navštívil počas prvých dní vo funkcii.

Merz deklaroval ambíciu, aby Nemecko zohrávalo väčšiu rolu na medzinárodnej scéne, pričom označil Francúzsko, Poľsko a Spojené kráľovstvo za kľúčových európskych partnerov.

Návšteva signalizuje jednotný postoj lídrov EÚ a Spojeného kráľovstva v podpore diplomatického riešenia konfliktu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Fico sa v Moskve stretol s čínskym prezidentom, rokovali o investíciách

Predseda vlády Robert Fico sa v Moskve stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, pričom išlo už o ich druhé stretnutie za posledný polrok.

Nadviazali na strategické partnerstvo SR a Číny, podpísané koncom roka 2024. Fico zdôraznil potrebu pokračovať v implementácii dohody a vyzdvihol spoluprácu v kultúre, hospodárstve a vízovej politike.

Slovensko plánuje otvoriť kultúrny inštitút v Pekingu a ponúklo zriadenie čínskeho inštitútu v Bratislave.

V oblasti víz pripravuje SR uľahčenia pre čínskych podnikateľov a požiadala o predĺženie bezvízového režimu pre Slovákov.

Diskutovalo sa aj o čínskych investíciách, vrátane projektov Volva pri Košiciach a továrne Gotion pri Šuranoch.

Témou rokovania boli aj obchodné spory Číny so Západom. Fico ocenil konštruktívny prístup Si Ťin-pchinga a potvrdil záujem o vyvážené vzťahy.

Na záver pozval čínskeho lídra na oficiálnu návštevu Slovenska.

Fico sa v Moskve zúčastnil aj na oslavách Dňa víťazstva, čo vyvolalo kritiku vzhľadom na prebiehajúcu vojnu Ruska proti Ukrajine.

(tasr, red)

Minúta  |  

Bulharský prezident: Víťazstvo Ukrajiny je ilúzia, EÚ len živí vojnu

Bulharský prezident Rumen Radev ostro kritizoval pomoc EÚ Ukrajine a označil vyhliadky Kyjeva na víťazstvo nad Ruskom za „odsúdené na neúspech“.

Vo svojom najnovšom príspevku na Facebooku podľa portálu Politico uviedol, že pokračovanie v dodávkach zbraní len zvyšuje počet obetí a ničenia, pričom obvinil Európu z absencie vízie pre ukončenie vojny.

Radev, bývalý šéf letectva a dvojnásobne zvolený prezident, dlhodobo zaujíma zmierlivejší postoj k Moskve a opakovane vystupuje proti vojenskej pomoci Ukrajine.

Vyjadrenia zverejnil symbolicky v deň, keď ruský prezident Putin oslavoval Deň víťazstva.

Aj keď v bulharskom politickom systéme má prezident skôr ceremoniálnu funkciu, Radev získal vplyv vďaka politickému patu v tamojšom parlamente.

Jeho postoje v minulosti vyvolali ostré reakcie, vrátane výmeny názorov s Volodymyrom Zelenským, ktorý ho počas stretnutia v Sofii v roku 2023 kritizoval za nedostatok solidarity a podporu ruskej agresie.

(red)

Minúta  |  

Kim označil severokórejských vojakov bojujúcich v Kursku za hrdinov

Severokórejský vodca Kim Čong-un v piatok obhájil nasadenie severokórejských vojakov v Rusku ako výkon „zvrchovaného práva“ a „opodstatnený krok“.

Uviedol to počas návštevy ruského veľvyslanectva v Pchjongjangu pri príležitosti 80. výročia Dňa víťazstva nad nacistickým Nemeckom.

Kim sa odvolal na minuloročnú zmluvu o vzájomnej obrane s Moskvou a potvrdil, že vydal rozkaz nasadiť jednotky do oblasti Kurska, aby splnili spojenecké záväzky.

Severokórejskí vojaci bojujúci na strane Ruska proti Ukrajine boli Kimom označení za „hrdinov“.

Podľa juhokórejskej spravodajskej služby Severná Kórea vyslala do Ruska približne 15 000 vojakov, z ktorých viac ako 4 700 sa stalo obeťami, vrátane 600 mŕtvych.

Kim zároveň obvinil Ukrajinu z útokov na ruské územie a varoval pred ďalšou reakciou v prípade agresie zo strany USA a ich spojencov.

Na slávnostnej vojenskej prehliadke v Moskve sa Kim nezúčastnil, údajne z bezpečnostných dôvodov.

(tasr, red)

Minúta  |  

Irán čoskoro dodá Rusku odpaľovače rakiet Fath-360 pre front na Ukrajine

Irán sa podľa západných a regionálnych bezpečnostných zdrojov chystá dodať Rusku odpaľovacie zariadenia pre balistické rakety krátkeho doletu Fath-360, ktoré USA tvrdia, že Teherán zaslal už minulý rok bez odpaľovačov.

Potenciálna dodávka by posilnila ruské útočné schopnosti na Ukrajine a prehĺbila bezpečnostné väzby medzi Moskvou a Teheránom.

S dosahom 120 km by tieto rakety mohli zasiahnuť ukrajinské ciele pri fronte aj civilné oblasti pri ruskej hranici.

Západní experti upozorňujú, že Irán musel upravovať európske nákladné vozidlá pre montáž odpaľovačov, čo mohlo dodávku zdržať.

Nasadenie Fath-360 by Rusku umožnilo rýchle a menej náročné útoky, čím by si mohlo ušetriť pokročilejšie rakety Iskander pre strategické údery.

Tento vývoj by mohol skomplikovať snahy USA o vyjednanie prímeria a jadrovú dohodu s Iránom.

Napriek rokovaniam sprostredkovaným Ománom Teherán oddelene pristupuje k spolupráci s Moskvou.

Odborníci dodávku vnímajú ako dôkaz, že Rusko má problémy s vlastnou výrobou rakiet, a zároveň ako ďalšie zvýšenie tlaku na Ukrajinu.

(reuters, red)

Minúta  |  

Rumunsko pred voľbami rozdeľuje postoj k Ukrajine a EÚ integrácii

Desaťtisíce Rumunov sa v piatok zhromaždili v Bukurešti a ďalších mestách na podporu proeurópskeho smerovania krajiny, týždeň po prvom kole opakovaných prezidentských volieb.

Vo voľbách zvíťazil euroskeptický kandidát George Simion, líder nacionalistickej strany AUR, ktorý vystupuje proti vojenskej pomoci Ukrajine a hlási sa k Trumpovmu hnutiu MAGA.

Podľa prieskumov je favoritom aj v druhom kole, kde by mohol poraziť centristického primátora Bukurešti Nicušora Dana.

Simionovo víťazstvo by podľa analytikov mohlo ohroziť medzinárodné vzťahy Rumunska a destabilizovať východné krídlo NATO.

V Bukurešti sa zišlo približne 50-tisíc demonštrantov, ktorí mávali vlajkami EÚ a Rumunska a skandovali protiruské a proeurópske slogany.

Protesty podporili obavy verejnosti zo zmeny zahraničnopolitickej orientácie krajiny. Simion počas televíznej debaty uviedol, že vetuje vojenskú pomoc EÚ Ukrajine.

Minulý rok boli voľby anulované pre podozrenia zo zasahovania Ruska, čo Moskva odmietla. Po prvom kole rezignoval aj premiér Marcel Ciolacu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.