Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Varšava: Rusko stojí za vlaňajším požiarom obchodného strediska

Požiar, ktorý v máji 2024 zničil obchodné stredisko Marywilska 44 vo Varšave, bol výsledkom sabotáže na príkaz ruských tajných služieb. Oznámil to poľský premiér Donald Tusk po ročnom vyšetrovaní.

„Vieme už s istotou, že išlo o úmyselné podpálenie organizované z Ruska. Časť páchateľov je vo väzbe, ostatní sú identifikovaní a hľadaní,“ uviedol Tusk na sieti X.

Podľa ministra spravodlivosti Adama Bodnara a ministra vnútra Tomasza Siemoniaka boli činy koordinované osobou z Ruskej federácie a dôkladne zdokumentované.

Poľsko spolupracuje s Litvou, kde došlo k podobnému útoku na obchod IKEA krátko pred poľským incidentom.

Ak sa obvinenie potvrdí, bol čin súčasťou tzv. hybridnej vojny, v ktorej Rusko využíva sabotáže a kyberútoky s cieľom destabilizovať krajiny podporujúce Ukrajinu. Rusko akúkoľvek vinu odmieta.

(red)

Minúta  |  

V mestách Nemecka sa demonštrovalo proti AfD

Vo viac ako 60 nemeckých mestách vrátane Berlína a Mníchova sa v nedeľu uskutočnili demonštrácie proti pravicovej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Pod heslom „Koniec výhovorkám – zakážte AfD teraz“ ich zorganizoval spolok Spoločne proti pravici s podporou občianskych organizácií.

V Berlíne sa podľa polície zišlo približne 4-tisíc ľudí, organizátori však hovoria o 7 500. Demonštranti vyzývajú parlament i vládu, aby podali podnet na zákaz AfD na Ústavný súd. Tvrdia, že strana predstavuje konkrétnu hrozbu pre demokraciu.

AfD bola začiatkom mája označená kontrarozviedkou za pravicovo-extrémistickú. Právnici aj politici CDU a CSU však upozorňujú na právnu zložitosť zákazu a možné následky. Zelení ich vyzývajú na jasnejší postoj voči AfD.

(red)

Minúta  |  

Hamas rokuje s USA o prímerí a pomoci pre Gazu

Predstavitelia Hamasu potvrdili, že už niekoľko dní rokujú v katarskej Dauhe so zástupcami USA o prímerí v Pásme Gazy, výmene väzňov a prístupe humanitárnej pomoci.

Jeden z lídrov hnutia pre AFP uviedol, že rokovania zaznamenali pokrok, najmä v prípade výmeny väzňov, vrátane Američana Edana Alexandra.

Spojené štáty rokovania zatiaľ oficiálne nepotvrdili, no ich diplomacia odkázala na úsilie Kataru a Egypta o dohodu.

USA zároveň pripomenuli, že Hamas nesie zodpovednosť za konflikt. Izrael obnovil boje v Gaze 18. marca, po dvojmesačnom prímerí.

Humanitárne organizácie varujú pred katastrofou – v enkláve chýbajú potraviny, voda a lieky. Prezident Trump sľúbil urýchliť dodávky pomoci, ktoré USA pripravujú.

(red)

Minúta  |  

Kvalifikácia na majstrovstvá v hádzanej: Slovensko v Čiernej Hore prehralo

Slovenskí hádzanári ukončili kvalifikáciu majstrovstiev Európy 2026 bez bodového zisku. Vo svojom záverečnom šiestom vystúpení prehrali v nedeľu v Bare s domácou Čiernou Horou 28:33 a v tabuľke 2. skupiny skončili na poslednom štvrtom mieste.

Čierna Hora mala už pred stretnutím istotu postupu na budúcoročný šampionát v Dánsku, Nórsku a Švédsku. Spolu s ňou získalo miestenku aj Maďarsko ako víťaz skupiny.

Tretie skončilo Fínsko. Priamy postup si vybojovali prvé dva tímy, Slováci stratili šancu už po dvoch tohtoročných tesných prehrách s Fínskom. Bola to pre nich trinásta neúspešná kvalifikácia za sebou.

Čierna Hora sa postupne dostala do desaťgólového náskoku (24:14) a hoci hostia v závere z manka skresali, víťazstvo si domáci s prehľadom postrážili.

(red)

Minúta  |  

Zelenskyj sa osobne stretne s Putinom v Turecku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je pripravený tento týždeň osobne sa stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

"Očakávame, že od zajtra bude uzavreté úplné a trvalé prímerie, ktoré poskytne potrebný základ pre diplomaciu. Nemá zmysel predlžovať zabíjanie," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti.

Ako ďalej uviedol, vo štvrtok bude "čakať na Putina v Turecku". "Osobne. Dúfam, že tentoraz Rusi nebudú hľadať dôvody, prečo to nejde," dodal.

Lídri Nemecka, Francúzska, Británia a Poľska počas sobotňajšej návštevy Kyjeva vyzvali Rusko, aby sa pripojilo k bezpodmienečnému prímeriu v trvaní 30 dní, ktoré by začalo platiť 12. mája.

V prípade odmietnutia sú pripravení uvaliť v koordinácii s USA na Moskvu nové sankcie. O tomto návrhu telefonicky hovorili aj s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Zelenskyj v reakcii uviedol, že Ukrajina je pripravená na mierové rozhovory s Ruskom v akomkoľvek formáte, Moskva však najprv musí súhlasiť s prímerím.

(red)

Minúta  |  

Repubblica: Pápež bol zvolený viac ako tromi štvrtinami hlasov

Podľa správy japonskej agentúry Kyodo News, odvolávajúcej sa na anonymný zdroj, získal kardinál Robert Prevost, dnes už pápež Lev XIV., 105 zo 133 hlasov počas konkláve, čo predstavuje viac ako 75 % hlasov. Na zvolenie potreboval aspoň 89 hlasov.

Taliansky denník Repubblica uvádza, že podľa jej zdroja získal kardinál "viac ako sto" hlasov. Čísla potvrdil podľa portálu TGCOM24 aj kardinál Tsarahazana.

Počet hlasov svedčí o silnej podpore v kardinálskom zbore. Oficiálne detaily Vatikán nezverejňuje, ale tieto úniky naznačujú, že Prevostova voľba bola jednoznačná a bez výraznej opozície.

Súčasný pápež bol zvolený 8. mája 2025 po dvojdňovom konkláve. Jeho predchodcom bol pápež František, ktorý zomrel 21. apríla 2025 vo veku 88 rokov.

Lev XIV., rodným menom Robert Francis Prevost, je prvým pápežom pochádzajúcim zo Spojených štátov amerických a zároveň držiteľom dvojitého občianstva USA a Peru.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.