Preskočiť na obsah
  |  

Trump: Možno sa zúčastním rokovaní v Istanbule

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že vo štvrtkové rokovanie medzi Ruskom a Ukrajinou vkladá veľké nádeje. Na podujatí v Bielom dome označil stretnutie v Istanbule za „veľmi dôležité“ a vyjadril presvedčenie, že z neho môžu vzísť „dobré veci“.

Trump dodal, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan bude „dobrým hostiteľom“ rokovaní, a pripustil možnosť, že by sa ich osobne zúčastnil. „Zvažoval som, že by som letel do Istanbulu. Je tu určitá možnosť, ak si budem myslieť, že sa tam niečo udeje,“ vysvetlil.

Prezident tiež naznačil, že by mohol zvážiť uvoľnenie sankcií voči Sýrii, čo si podľa neho Erdogan osobitne želá. Výsledky z istanbulského stretnutia by podľa neho mohli mať pozitívny dosah aj na širšie regionálne vzťahy.

Trump verí, že obaja lídri – Vladimir Putin aj Volodymyr Zelenskyj – sa na rokovaniach osobne zúčastnia.

(reuters, sab)

  |  

Izrael vyšle delegáciu do Dauhy, témou bude návrh USA na dohodu o rukojemníkoch

Izrael v utorok vyšle delegáciu do katarskej Dauhy, kde bude rokovať o návrhu osobitného vyslanca USA pre Blízky východ Steva Witkoffa, ktorý má zabezpečiť dohodu o prepustení rukojemníkov. Informoval o tom v pondelok úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Podľa vyhlásenia Netanjahu v ten istý deň telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom po stretnutí s Witkoffom a veľvyslancom USA v Izraeli.

Šéf Bieleho domu podľa úradu ocenil spoluprácu s izraelskou vládou a potvrdil podporu pre prepustenie izraelsko-amerického rukojemníka Edana Alexandera, ktorého zadržiava Hamas v Pásme Gazy. Avizoval, že Alexandra, ktorého uniesli počas útoku na južný Izrael 7. októbra 2023, prepustia „už o pár hodín“.

Trump a Netanjahu sa podľa vyhlásenia dohodli na potrebe úzkej koordinácie v ďalšom postupe. Rokovania v Dauhe by mali nadviazať na predchádzajúce kontakty medzi USA a Hamasom, ktoré viedli k pokroku v otázke prepustenia zajatcov.

(reuters, sab)

  |  

Leyenová, Metsolová a Costa leteli z Bruselu do Luxemburgu. Autom to trvá 2,5 hodiny

Trojica najvyšších predstaviteľov Európskej únie – Ursula von der Leyenová, António Costa a Roberta Metsolová – čelila kritike za využitie súkromného lietadla na krátku cestu z Bruselu do Luxemburgu pri príležitosti Dňa Európy.

Trasu, ktorá autom trvá približne 2,5 hodiny, absolvovali nepravidelným charterovým letom, čo vyvolalo otázky o potrebe a ekologickosti takéhoto riešenia.

Eurokomisia rozhodnutie obhajovala časovou zaneprázdnenosťou a koordináciou programu s luxemburským premiérom Lucom Friedenom.

Hovorkyňa Paula Pinhová uviedla, že šlo o výnimočný prípad a cestovanie lietadlom bolo výrazne rýchlejšie. Ide však o ďalší incident, ktorý podčiarkuje rozpor medzi klimatickými cieľmi EÚ a správaním jej lídrov.

Únia nemá vlastné vládne lietadlá, preto sa pri služobných cestách často spolieha na komerčné alebo prenajaté lety, čo zvyšuje viditeľnosť a vnímanú kontroverznosť takýchto rozhodnutí.

(tasr, red)

  |  

Novak: Ruské zásoby uhlia vystačia na viac než 500 rokov, ťažba bude ekologickejšia

Rusko disponuje zásobami uhlia, ktoré mu vystačia na viac ako 500 rokov, uviedol podpredseda vlády Alexander Novak v článku pre časopis Energy Policy. Zdôraznil, že prioritou krajiny je ekologická a bezpečná ťažba a transformácia odvetvia na moderné technologické celky do roku 2050.

„Rozvoj nových ťažobných centier poskytne do polovice storočia až 250 miliónov ton dodatočných kapacít,“ napísal Novak. Podľa neho by mala inštalovaná kapacita výroby energie z uhlia na Sibíri a Ďalekom východe dosiahnuť približne 38 gigawattov.

Rusko plánuje zaviesť technológie „čistého uhlia“ a zamerať sa aj na spracovanie uhoľného odpadu a rozvoj chemického priemyslu. Podľa energetickej stratégie má krajina do roku 2030 vyťažiť vyše 530 miliónov ton uhlia, do roku 2050 až 662 miliónov ton. V roku 2024 produkcia dosiahla 443,5 milióna ton.

Novak označil uhlie za strategický pilier viacerých regiónov a dôležitý prvok ruského hospodárstva.

(tass, tasr, sab)

  |  

Zabijacké roboty? OSN rokuje o regulácii autonómnych bojových systémov

Členské štáty OSN sa v pondelok stretli v New Yorku, aby obnovili úsilie o reguláciu autonómnych zbraní poháňaných umelou inteligenciou. Tieto technológie už zohrávajú významnú úlohu v konfliktoch na Ukrajine či v Pásme Gazy a experti varujú, že čas na prijatie pravidiel sa kráti.

Hoci väčšina krajín podporuje vytvorenie globálne záväzného rámca, veľmoci ako USA, Rusko, Čína a India preferujú národné smernice alebo platné medzinárodné právo. Aktivisti však varujú, že bez regulácie hrozia preteky v zbrojení a závažné porušenia ľudských práv.

Autonómne systémy sa rýchlo šíria – napríklad Rusko nasadilo tisíce kamikadze dronov Veter (Vietor), Ukrajina využíva poloautonómne drony a Izrael AI na určovanie cieľov. Organizácia Human Rights Watch varuje, že otázky právnej zodpovednosti zostávajú nevyriešené.

Generálny tajomník OSN António Guterres stanovil ako cieľ rok 2026 pre prijatie jasných pravidiel. Kampaň Stop Killer Robots vyzýva na urýchlenie procesu prijatia právne záväznej zmluvy.

(reuters, sab)

  |  

Poľskí demonštranti zablokovali hraničný priechod s Ukrajinou

Ukrajinská pohraničná služba a poľské úrady v pondelok oznámili, že poľskí protestujúci opäť zablokovali jeden z hlavných hraničných priechodov medzi krajinami – Jahodyn-Dorohusk. Protest sa začal o 15:00 miestneho času a podľa poľskej polície prepustia cez hranicu len jedno vozidlo za hodinu v oboch smeroch.

Podľa hovorkyne polície Ewy Czyzovej sa na proteste zúčastňuje dvanásť osôb. Humanitárna a vojenská pomoc má povolený voľný prechod.

Obnovená blokáda pripomína masové poľnohospodárske protesty z roku 2023, ktoré výrazne narušili dopravné toky a obchod medzi Ukrajinou a Európskou úniou. Poľskí farmári vtedy protestovali proti dovozu ukrajinského obilia a požadovali väčšiu ochranu domáceho trhu.

Hraničný priechod Jahodyn-Dorohusk patrí k hlavným tranzitným trasám pre nákladnú dopravu medzi Ukrajinou a Poľskom. Ukrajinské úrady situáciu sledujú a vyzvali na dodržiavanie dohôd o voľnom pohybe tovaru v čase vojny.

(reuters, sab)