Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stav na Haiti je po vražde prezidenta vážny, gangy vyzývajú na rebéliu

Prezidenta Jovenela Moiseho zavraždili minulú stredu. Šéf jedného z najmocnejších gangov na Haiti vyzval nielen svojich ľudí, ale celý štát, aby sa zmocnili ulíc.

Bezpečnostné zložky na Haiti ešte do konca týždňa zastrelili štyroch členov komanda, ktoré z vraždy prezidenta podozrievajú. Ťažké zranenia pri útoku utrpela aj haitská prvá dáma, ktorá už je v nemocnici v americkom Miami.

Agentúra Reuters informovala, že šéf miestneho zoskupenia gangov G9 Jimmy Cherizier považuje Moiseho vraždu za výsledok domáceho a medzinárodného komplotu proti haitskému ľudu

„Vyzývame všetky naše skupiny, aby sa mobilizovali,“ povedal Cherizier. Miestne gangy sú silné najmä v hlavnom meste. Podľa Cheriziera prišiel čas, aby si ľud vzal späť krajinu, ktorú im vzali "veľkí magnáti", podnikatelia sýrskeho a libanonského pôvodu, ktorí kontrolujú časť miestnej ekonomiky.

Reuters upozorňuje, že miestna polícia nie je schopná potlačiť aktivity miestnych gangov, zločinecké skupiny majú často lepšie technologické vybavenie ako bezpečnostné zložky. Cherizier, ktorý sám seba prezentuje ako vodcu miestnych malých komunít, chce vyvolať revolúciu proti politickým a ekonomickým elitám. Cherizier chce suplovať nedostatky štátu, no ľudskoprávne organizácie ho považujú za zločinca, ktorý sa dopustil násilia a zrejme aj vrážd.

Haitský minister pre voľby Mathias Pierre požiadal USA o vojenskú pomoc. „Nechceme vojenskú okupáciu krajiny, ale žiadame o menšie vojenské oddiely, ktoré by nám pomohli,“ uviedol.

Okolo smrti prezidenta Moiseho panuje stále veľa nezodpovedaných otázok. Nie je jasné, ako sa útočníci dostali do jeho sídla, otázny je motív vraždy. Podľa miestnych úradov má útok na svedomí komando 26 Kolumbijcov a dvoch Američanov haitského pôvodu. Štyroch z nich polícia zabila, takmer dve desiatky zadržala, ďalší sú na úteku. Zatknutí Kolumbijci vypovedali, že boli najatí bezpečnostnou agentúrou, ktorá sídli v Miami. Rodiny dvoch zabitých mužov tvrdia, že boli zamestnaní ako strážcovia vysoko postavených osobností.

Minúta  |  

Rakúsky kancelár bude otcom. Dieťa čaká s dlhoročnou partnerkou

Rakúsky ľudovecký kancelár Sebastian Kurz a jeho družka Susanne Thierová čakajú prvé dieťa. Podľa agentúry DPA by sa malo narodiť koncom novembra alebo začiatkom decembra.

Tridsaťštyriročný politik strany ÖVP v sobotu oznámil, že jeho partnerka je tehotná. „Sme prešťastní a vďační, že čoskoro budeme v trojici,“ napísal Kurz na sociálne siete. „Čaká nás prekrásna spoločná úloha, ktorú veľmi radostne očakávame,“ napísal Kurz, ktorý zároveň požiadal o rešpekt k ich súkromiu.

Kurz a Thierová tvoria dvojicu ešte zo školských čas. Thierová pracuje na rakúskom ministerstve financií.

Minúta  |  

Tanec okolo Marshallovho plánu. Osud Československa spečatil už júl 1947 (podcast)

Komunistickému prevratu vo februári 1948 pripravil pôdu sovietsky zásah do osudov Československa o sedem a pol mesiaca skôr.

Marshallov plán z leta 1947 bol programom pomoci štátom povojnovej Európy. Spojené štáty americké ním hodlali rozbehnúť ekonomiku na starom kontinente, rozprúdiť vzájomný obchod a pomôcť tak sebe i Európe.

Plán mal politický rozmer. V oblastiach nevykryštalizovaných povojnových sfér vplyvu mal zabrániť územnému posilneniu Sovietskeho zväzu a jeho prenikaniu na západ a juh Európy. Z tohto pohľadu bol antikomunistický.

Československo sa zahraničnou politikou pripútalo k Sovietskemu zväzu, ale ekonomickou orientáciou patrilo stále k Západu, zdôrazňuje historik Slavomír Michálek. Navyše v roku 1947 nutne potrebovalo pôžičky a suroviny, aby rozbehlo ekonomiku. Marshallov plán takúto pomoc ponúkal.

Sovietsky zväz však zakročil. Hoci sa československá vláda podujala odcestovať do Paríža a zapojiť do diskusie o poskytnutí americkej pomoci, Stalin povedal rázne nie. Šéfa československej vlády Gottwalda si povolal do Moskvy a ten počúvol. Viac sa dozviete v podcaste Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom, hosťom je Slavomír Michálek.

https://standard.sk/podcast/stalin-povedal-nie-praha-pocuvla/
Minúta  |  

Fico stretnutia s Makóom popiera. Vraj bol súkromná osoba a on politik v opozícii

Bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó sa vlani stretával s lídrom Smeru-SD Robertom Ficom. Podľa jeho slov mu zadával rôzne úlohy. Makó to povedal novinárom po piatkovom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku v kauze Judáš. Fico jeho tvrdenia popiera a upriamuje pozornosť na jeho schôdzky s ministrom financií Igorom Matovičom.

"Ak som nedôveryhodný svedok alebo nedôveryhodný človek, tak za otázku stojí, prečo sa so mnou stretával ešte minulý rok v lete a zadával mi rôzne úlohy," pýtal sa Makó. Malo sa tak diať v čase, keď už bol Fico v opozícii a Makó už nebol funkcionárom Finančnej správy, mal od neho chcieť informácie. Tvrdí, že sa s ním stretával aj predtým, keď bol vo funkcii premiéra. O tom, čo od neho chcel, Makó podľa svojich slov hovoriť nemôže. 

"Nebudem to bližšie konkretizovať, lebo nemôžem," uviedol na margo vlaňajších stretnutí. Argumentoval tým, že o stretnutiach už "niekde" hovoril. Následne potvrdil, že na túto tému už vypovedal na viacerých miestach. Zároveň odmietol, že by jeho výpovede v kauzách ovplyvňovali orgány činné v trestnom konaní.

Makó bol v piatok svedčiť na súde v korupčnej kauze, v ktorej figurujú bývalý predstaviteľ Slovenskej informačnej služby Peter Gašparovič a expolicajt Ladislav Vičan. Podľa obžaloby zobrali úplatok za zrušenie predbežného opatrenia Kriminálnym úradom finančnej správy, ktorý zablokoval obchodnej spoločnosti majetok. Makó potvrdil, že vedel o úplatku od majiteľa firmy. Pomoc pre firmu mal od neho žiadať bývalý námestník SIS Boris Beňa.

Beňa, ktorý už v prípade uzavrel dohodu o vine a treste, sa v piatok pred súd postavil ako svedok. V súvislosti so štvrtkovou (8. 7.) výpoveďou obžalovaného Gašparoviča, že sa s podnikateľom stretával v rámci plnenia služobných povinností, skonštatoval, že "je to jeho právo ako obvineného aj vymýšľať, aj hovoriť, že moja výpoveď je klamlivá".

Fico schôdzky odmieta

Predseda opozičnej strany Smer-SD a poslanec Národnej rady SR Robert Fico odmieta, že by sa Makóom stretával. Poprel tak piatkové slová Makóa, ktorý uviedol, že sa vlani stretávali a Fico mu zadával rôzne úlohy. Stanovisko TASR poskytol hovorca Smeru Ján Mažgút.

"Robert Fico ako predseda vlády nemal žiaden dôvod stretávať sa a ani sa nestretával s Ľudovítom Makóom. Skúste si sami položiť otázku, aké úlohy mohol od Ľudovíta Makóa ako súkromnej osoby chcieť Robert Fico z pozície opozičného politika," skonštatoval hovorca.

Novinári by sa mali podľa stanoviska radšej rovnako intenzívne zaujímať o obsah stretnutí Igora Matoviča (OĽaNO) s Makóom a informovať verejnosť o tom, ako ho súčasná vláda korumpuje cez zákazky so štátnou Slovenskou poštou.

Makó v piatok uviedol, že k minuloročným schôdzkam s Ficom došlo, keď už bol Fico v opozícii a Makó už nebol funkcionárom Finančnej správy. Mal od neho chcieť informácie. Tvrdí, že sa s ním stretával aj predtým, keď bol vo funkcii premiéra. O tom, čo od neho chcel, Makó podľa svojich slov hovoriť nemôže.

(tasr)

Minúta  |  

Začali platiť nové pravidlá pri vstupe na Slovensko. Úrady rozlišujú, či ste zaočkovaný

Od piatka platia nové pravidlá pre príchod na Slovensko. Po novom závisia od toho, či je človek zaočkovaný alebo nie. Plne zaočkované osoby nemusia ísť do karantény, musia sa len vopred registrovať cez formulár eHranica. Nezaočkovaní sú povinní nastúpiť do 14-dňovej karantény, ktorú možno ukončiť skôr negatívnym RT-PCR testom. Podstúpiť ho možno najskôr na piaty deň. Pre pendlerov platia výnimky.

Za plne zaočkovanú osobu sa považuje taká, ktorá je najmenej 14 dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii druhej dávky dvojdávkovej vakcíny. Ďalej tá, ktorá je najmenej 21 dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii jednodávkovej vakcíny či najmenej 14 dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii prvej dávky vakcíny, ak bola podaná v intervale do 180 dní od prekonania ochorenia COVID-19.

Tiež sa za plne zaočkovanú osobu bude prechodne do 9. augusta považovať osoba po aplikácii prvej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 s jednodávkovou alebo dvojdávkovou schémou okamžite po podaní prvej dávky.

Okrem COVID preukazu EÚ alebo potvrdenia o absolvovaní očkovania na Slovensku je možné preukazovať sa aj potvrdeniami z iných krajín. Podmienkou je, aby toto potvrdenie bolo v slovenskom, českom alebo anglickom jazyku.

Karanténa sa týka aj spolubývajúcich

Karanténa platí aj pre členov spoločnej domácnosti, ktorí necestovali – končí sa vtedy, keď ostatným členom. Karanténa nie je okrem plne zaočkovaných povinná do 9. augusta ani pre osoby od 12 do 18 rokov veku, ak nikto iný v spoločnej domácnosti nemá povinnú karanténu.

Karanténa sa netýka ani ľudí, ktorí sa nemôžu zaočkovať zo zdravotných dôvodov, či povolaní, ktoré mali výnimku aj doteraz, ako posádky lietadiel, vlakov, vodiči nákladných vozidiel či pracovníci pohrebnej služby.

Pre ľudí cestujúcich za prácou, ktorí nie sú zaočkovaní, platí do 1. septembra iný režim. Karanténa sa na nich nevzťahuje, ak majú potvrdenie od zamestnávateľa o mieste výkonu práce a negatívny výsledok RT-PCR testu nie starší ako sedem dní. Karanténa sa netýka ani zahraničných študentov, tiež však potrebujú najviac sedemdňový negatívny RT-PCR test.

Nezabudnite na registráciu

Každá osoba, ktorá vstúpi na územie SR, sa musí registrovať cez formulár eHranica. Registrovať sa nemusia deti do 12 rokov a osoby vykonávajúce tranzit cez územie Slovenska, výnimka platí aj pre viaceré povolania.

V prípade príletu na letisko na Slovensko musí každá osoba musí vyplniť formulár na stránke https://www.mindop.sk/covid/. V prípade niektorých krajín sa treba preukázať negatívnym výsledkom RT-PCR testu nie starším ako 72 hodín – platí aj pre zaočkované osoby. Ich zoznam možno nájsť v prílohe vyhlášky. Povinnosť neplatí pre deti do 12 rokov.

Pre tranzit Slovenskom naďalej platí, že územím krajiny je potrebné prejsť bez zastavenia s výnimkou čerpania pohonných látok. Tranzit treba vykonať do ôsmich hodín a netreba sa naň vopred registrovať cez formulár eHranica. Na tranzit sú určené koridory, ktorými je možné prechádzať.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár chce presadiť referendum už na najbližšej schôdzi parlamentu

Predseda parlamentu Boris Kollár chce zaradiť na júlovej mimoriadnej schôdzi cez procedurálny návrh zmeny legislatívy tak, aby sa mohlo vypísať referendum o predčasných voľbách. Informoval o tom na sociálnej sieti. Hovorí, že je to odpoveď na odporúčanie Ústavného súdu a prezidentky Zuzany Čaputovej. Referendum by podľa jeho slov mohlo byť na jeseň.

Ľudia musia podľa neho dostať možnosť vyjadriť sa v referende. "Keďže ústavný súd v súlade so zákonom rozhodol, že v tejto forme sa nemôže konať, vypočuli sme si odporúčanie ústavného súdu aj pani prezidentky. Jediná možnosť, ako naplniť to, aby sa mohli ľudia v referende vyjadriť, či skrátia volebné obdobie, je zmena zákona v parlamente," povedal Kollár vo videu.

Návrh na zmenu legislatívy chce zaradiť na mimoriadnej schôdzi, ktorá sa má začať 22. júla. "Do tejto schôdze chcem navrhnúť a dať procedurálny návrh, aby sme upravili zákon tak, aby sme mohli vypísať referendum. Urobila by to národná rada, prijali by sme zákon, prezidentka by referendum vypísala a v septembri, októbri, možno v novembri, by mohlo byť referendum," dodal šéf parlamentu.

Kollár chce urobiť všetko preto, aby mali ľudia aj do budúcna možnosť vyjadriť sa v referende. "Uvidíme, ako sa k tomu postavia moji koaliční partneri, ako sa k tomu postaví opozícia, či za tento návrh zákona zahlasuje," skonštatoval.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu (7. 7.) uviedla, že by vyhlásila referendum o predčasných voľbách, ak by NR SR rozhodla o zmene ústavy a následne prijala uznesenie, ktorým by požiadala o jeho konanie. Označila to za jedno z možných riešení po rozhodnutí Ústavného súdu SR, podľa ktorého je navrhovaná referendová otázka o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR protiústavná.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.