Kauza Pfizergate. Európska komisia nezákonne tajila SMS Leyenovej

Európsky súd rozhodol, že samotná Komisia utajila esemesky predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej nezákonným spôsobom, keď odmietla zverejniť správy medzi ňou a šéfom spoločnosti Pfizer. Sťažnosť podal denník New York Times, ktorý si správy vyžiadal na základe práva prístupu k informáciám.

Všeobecný súd EÚ vo svojom vyhlásení napísal, že Komisia „hodnoverným spôsobom nevysvetlila, prečo sa domnieva, že textové správy vymenené v súvislosti s obstarávaním vakcín COVID-19 neobsahovali dôležité informácie…, ktorých uchovávanie musí byť zabezpečené“.

Kauzu prejednávala veľká komora súdu, čo je 15-členný senát posudzujúci prípady s mimoriadnym dosahom. V obyčajných procesoch sa na vypočutí zúčastňujú troj- či päťčlenné zbory sudcov.

Samostatnú žalobu v tej istej veci podala pätica europoslancov po tom, čo vyšlo najavo, že šéfka Komisie komunikovala s generálnym riaditeľom Pfizeru Albertom Bourlom cez SMS správy, a teda mimo oficiálnych kanálov. Namiesto verejného obstarávania tak americký farmaceutický gigant získal kontrakt za niekoľko miliárd eur bez výberového konania.

Obchádzanie pravidiel obstarávania však nebolo témou stredajšieho pojednávania. Ako pripomenul týždenník Politico, európsky súd mal posudzovať to, či sú SMS-ky považované za „dokumenty Komisie“, na základe čoho by sa museli zverejňovať.

„Odkaz Ursuly von der Leyenovej ako predsedníčky Európskej komisie bude tento týždeň čeliť veľkej výzve,“ napísal Politico v pondelok. Zatiaľ totiž nie je jasné, či a akému konkrétnemu trestu čelí.

Rozhodnutie je „veľkým prínosom pre transparentnosť“, povedala bruselskému týždenníku holandská europoslankyňa Raquel García Hermida-van der Walleová, ktorá v mene liberálnej frakcie Renew Europe spolurozhoduje o zmenách zákona upravujúceho prístup k dokumentom.

„Ľudia jednoducho chcú a môžu vedieť, ako sa prijímajú rozhodnutia, v demokracii je to nevyhnutné. Aj keby sa to dialo prostredníctvom textovej správy,“ dodala.

„Rozsudok bude mať pravdepodobne obrovské dôsledky pre transparentnosť a zodpovednosť v EÚ a predstavuje obrovský úder pre von der Leyenovej povesť,“ zhodnotil magazín.

Europoslanci reagujú, Uhrík vyzval šéfku Komisie na odstúpenie

Na rozhodnutie nižšieho európskeho súdu reagovali aj slovenskí europoslanci. Zatiaľ čo poslanci podporujúci koalíciu boli vo svojich vyjadreniach zmierlivejší, tí opoziční či nezaradení reagovali tvrdšie.

Martin Hojsík (PS/Renew) označil rozsudok za „víťazstvo transparentnosti“ a vyzval na okamžité zverejnenie SMS-iek aj „systémové zmeny“. Poslankyňa a von der Leyenovej spolustraníčka Miriam Lexmann (KDH/EPP) vyhlásila, že doterajšie utajovanie komunikácie „oslabuje dôveru občanov EÚ v inštitúcie“.

Nezaradená Monika Beňová (Smer) žiada predvolanie predsedníčky eurokomisie pred plénum Európskeho parlamentu. Von der Leyenová by podľa nej mala prezentovať hĺbkovú správu.

Asi najtvrdšie sa vyjadril poslanec Európy suverénnych národov Milan Uhrík (Republika/ESN), ktorý kauzu označil za „kolosálny škandál“ a šéfku Komisie vyzval na „okamžité odstúpenie“.

Pozadie SMS správ

Von der Leyenová a Bourla v roku 2021 komunikovali o kontrakte na dodávku 1,8 miliardy dávok vakcíny proti ochoreniu COVID-19, keďže dovtedy zazmluvnený partner, britská AstraZeneca, nemala dostatočné kapacity. Na prípad upozornila reportáž denníka New York Times (NYT), ktorá spustila aféru s názvom Pfizergate.

Keď sa reportér NYT obrátil na Komisiu s cieľom získať znenie SMS-iek prostredníctvom infozákona, dostal zamietavú odpoveď. V roku 2022 preto bruselský newsroom NYT podal na von der Leyenovej inštitúciu žalobu.

Novinám The Times poskytol v roku 2021 rozhovor práve Bourla, ktorý na existenciu súkromných správ nepriamo upozornil. Tvrdil, že komunikácia s von der Leyenovou „uľahčila rokovania o významnej dohode o vakcínach“.

Ešte v lete 2021 sa pritom o tie isté správy zaujímal nemecký portál Netzpolitik, ktorý rovnako dostal zamietavú odpoveď. Portál sa preto obrátil na európsku ombudsmanku Emily O’Reillyovú, ktorá 16. septembra tiež dostala zamietavé stanovisko. V januári 2022 preto podala sťažnosť na Komisiu vo veci netransparentného uchovávania oficiálnych dokumentov.

V októbri toho roku oznámila európska prokuratúra (EPPO), že vyšetruje okolnosti nákupu vakcín. Na obranu Komisie vtedy vystúpil jej podpredseda Margaritis Schinas, ktorý vyjadril „ľútosť“ nad tým, že sa eurokomisia javí verejnosti v zlom svetle ako „neústretová“, a dodal, že „nikto nemôže rokovať o zložitosti týchto zmlúv prostredníctvom SMS alebo sám“.

Grécky eurokomisár tiež vyhlásil, že „išlo o veľmi dobre štruktúrovaný postup medzi členskými štátmi a Komisiou“.

Už v novembri pritom o utajení správ pojednával európsky nižší súd. Právnik Komisie Paolo Stancanelli v procese prekvapivo vyhlásil, že spomínané SMS-ky existujú. Podľa opisu Politica vyhýbavými odpoveďami mimoriadne podráždil prítomných sudcov aj žalobu.

Nešlo o jej prvé obídenie obstarávania

Von der Leyenovú poznali jej domáci politickí protivníci ako osobu, cez ktorú prejde hocičo. Na poste ministerky obrany v kabinete kancelárky Angely Merkelovej tiež odmietala zverejniť SMS-ky týkajúce sa obstarávania „služieb konzultantov“ za premrštené sumy. Po tom, čo súd uznal ministerkin telefón za dôkaz, boli údaje z neho kompletne vymazané.

Poslanci Bundestagu v roku 2019 opisovali „otravnú taktiku zdržiavania“ pri vydávaní dôkazov zo strany rezortu obrany. Spolu s čoraz žalostnejším stavom Bundeswehru pod jej vedením sa zdá, ako by von der Leyenovú „upratali“ do európskych štruktúr.

Mohlo by Vás zaujímať Kariéra von der Leyenovej ilustruje, čo všetko je s európskou politikou zle

Hoci nešlo o kauzu takých rozmerov ako vypratávanie starých zásob spolkovej armády, ktoré končili v rukách teroristov Islamského štátu, podľa von der Leyenovej kritikov to poukazuje na istý modus operandi jej politického fungovania.

(sab, reuters, politico, tasr)