Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Silné zemetrasenie zasiahlo oblasť pri gréckom ostrove Kasos, obete nehlásili

Oblasť južne od gréckeho ostrova Kasos v Egejskom mori zasiahlo v noci na stredu zemetrasenie s magnitúdom 6,1. Informoval o tom Americký geologický inštitút (USGS), pričom zatiaľ neboli hlásené žiadne obete, zranení ani škody na majetku.

Zemetrasenie nastalo o 1.51 h miestneho času a epicentrum sa nachádzalo približne 15 kilometrov od mestečka Fry na ostrove Kasos v hĺbke 78,4 kilometra. Otrasy boli citeľné na viacerých gréckych ostrovoch, v častiach pevninského Grécka, ako aj v Egypte, Jeruzaleme a strednom Izraeli.

Grécko patrí medzi seizmicky najaktívnejšie oblasti Európy, keďže leží na viacerých zlomových líniách. Len medzi 26. januárom a 13. februárom bolo v súostroví Kyklady zaznamenaných viac ako 18 400 menších otrasov, ktoré síce nespôsobili škody, no vyvolali obavy medzi miestnymi obyvateľmi a úradmi.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Zelenskyj sa chce v nedeľu stretnúť s pápežom Levom XIV.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že plánuje v nedeľu 18. mája stretnutie s novozvoleným pápežom Levom XIV. Potvrdil to v rozhovore pre päť zahraničných médií.

Schôdzka závisí od vývoja plánovaných rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré by sa mali uskutočniť tento týždeň v Istanbule, informovala agentúra AFP.

Pápež Lev XIV. bude v nedeľu vo Vatikáne celebrovať inauguračnú omšu na Námestí svätého Petra za účasti viacerých zahraničných lídrov. Zelenskyj už skôr oznámil, že do Turecka vycestuje a plánuje rokovania aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Rusko zatiaľ neupresnilo, či sa rokovaní zúčastní aj prezident Vladimir Putin.

Zelenskyj v pondelok absolvoval svoj prvý telefonát s pápežom Levom, počas ktorého ho pozval na návštevu Ukrajiny. Pápež vo svojom príhovore minulú nedeľu vyzval na „autentický, spravodlivý a trvalý mier“.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Trump: Irán nikdy nezíska jadrovú zbraň, ak odmietne mier, príde maximálny tlak

Americký prezident Donald Trump v utorok počas návštevy Saudskej Arábie označil Irán za „najdeštruktívnejšiu silu“ na Blízkom východe a obvinil Teherán zo zodpovednosti za regionálnu nestabilitu.

Súčasne varoval, že Spojené štáty nikdy nedovolia, aby Irán získal jadrovú zbraň, a pohrozil rozsiahlymi následkami v prípade neúspechu jadrových rokovaní.

Trump ponúkol Teheránu možnosť diplomacie, no podmienil ju zmenou prístupu. „Ak sa Irán rozhodne pokračovať v chaose a terore, obnovíme maximálny tlak a znížime jeho ropný export na nulu,“ vyhlásil. Zdôraznil zároveň kontrast medzi „víziou Saudskej Arábie“ a „katastrofou spôsobenou iránskym režimom“.

USA v utorok zároveň zaviedli nové sankcie voči trom Iráncom a jednej firme spájanej s vojensko-výskumnou organizáciou SPND. Sankcie zahŕňajú zmrazenie aktív a zákaz obchodovania.

Doktrínu Maximum Pressure zaviedol Trump ešte počas prvého funkčného obdobia, keď v roku 2018 odstúpil od jadrovej dohody, ktorú uzavrel jeho predchodca Barack Obama. Zároveň zaviedol rozsiahle sankcie s cieľom prinútiť Teherán k zastaveniu jadrového programu.

Najvyšší duchovný vodca Iránu ajatolláh Alí Chameneí v roku 2003 vydal náboženské nariadenie (fatwa), ktorým odmietol jadrové zbrane. Tie sú podľa fatwy v rozpore s učením islamu.

(afp, reuters, tasr, sab)

Minúta  |  

Vláda USA škrtla Harvardu ďalších 450 miliónov dolárov v grantoch

Americká vláda v utorok oznámila zrušenie ďalších federálnych grantov pre Harvardovu univerzitu v hodnote 450 miliónov dolárov (približne 403 miliónov eur). Opatrenie prišlo po zisteniach vládnej pracovnej skupiny proti antisemitizmu, ktorá tvrdí, že univerzita nedokázala riešiť „rozšírenú rasovú diskrimináciu a antisemitské obťažovanie“ na akademickej pôde.

„Harvard svojím zlyhaním pri zabezpečení zodpovednosti stratil nárok na podporu daňových poplatníkov,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Univerzita už podala žalobu proti skoršiemu zmrazeniu viacročných grantov v hodnote 2,2 miliardy dolárov. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa podmieňuje obnovenie financovania reštrukturalizáciou vedenia, revíziou prijímacích procesov, zrušením niektorých programov a hlásením zahraničných študentov, ktorí porušili interné pravidlá.

Prezident univerzity Alan M. Garber tieto požiadavky označil za nezákonné zasahovanie do autonómie školy. Ministerstvá školstva a vnútornej bezpečnosti pohrozili aj ďalšími sankciami vrátane obmedzenia príjmu zahraničných študentov.

Garberova predchodkyňa Claudine Gayová odstúpila 2. januára 2024 po tlaku republikánov v Kongrese, ktorí ju a ďalších prezidentov prominentných univerzít vyšetrovali v súvislosti s nedostatočnými krokmi voči propalestínskym demonštrantom. Tí rok predtým obsadili kampusy univerzít ako Harvard či Columbia, pričom vyzývali na bojkot Izraela a dopúšťali sa násilností.

Gayovú obvinili aj z plagiátorstva, keď vyšlo najavo, že nesprávne citovala časti svojich prác vrátane dizertačnej práce. Dodnes však pôsobí na Harvarde na katedre politológie a afrických a afroamerických štúdií.

(reuters, ap, tasr, sab)

Minúta  |  

Pápež Lev XIV. bude využívať oficiálne účty na X a Instagrame

Pápež Lev XIV. bude komunikovať s veriacimi prostredníctvom oficiálnych účtov na sieti X a Instagram, ktoré využívali jeho predchodcovia - pápež František a pápež Benedikt XVI. V tlačovej správe to v utorok uviedlo vatikánske Dikastérium pre komunikáciu.

„Svätý Otec Lev XIV. sa rozhodol udržiavať aktívnu prítomnosť na sociálnych sieťach prostredníctvom oficiálnych pápežských účtov na X a Instagrame,“ uviedol Vatikán vo vyhlásení.

Svoj prvý príspevok zverejnil nový pápež v utorok na Instagrame, kde má oficiálny účet názov @Pontifex – Pope Leo XIV. Obsahuje jeho prvé verejné vystúpenie bezprostredne zvolení 8. mája a niekoľko fotografií z prvých dní jeho pontifikátu.ň

Na sieti X má pápež oficiálny účet @Pontifex, ktorý má celkovo 52 miliónov sledovateľov. Príspevky sú publikované v deviatich jazykoch - angličtine, španielčine, portugalčine, taliančine, francúzštine, nemčine, poľštine, arabčine a latinčine.

(tasr)

Minúta  |  

Paríž je pripravený rokovať o nasadení lietadiel s jadrovými zbraňami v Európe

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyhlásil, že Francúzsko je pripravené začať s ďalšími európskymi krajinami diskusie o nasadení francúzskych bojových lietadiel vyzbrojených jadrovými zbraňami na ich území - ako to v niektorých štátoch robia USA.

„Američania majú bomby v lietadlách v Belgicku, Nemecku, Taliansku a Turecku,“ objasnil Macron v utorkovom rozhovore v štúdiu televízie TF1, informovala agentúra AFP. Macron doplnil, že v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch definuje rámec týchto diskusií, a to „veľmi konkrétnym spôsobom.“

Uviedol súčasne tri podmienky pre angažovanosť svojej krajiny: „Francúzsko nebude platiť za bezpečnosť iných“; toto nasadenie „nebude na úkor“ toho, čo potrebuje Francúzsko; a „konečné rozhodnutie bude vždy na prezidentovi republiky ako najvyššiemu veliteľovi (francúzskych) ozbrojených síl.“

AFP pripomenula, že podľa predpokladov Spojené štáty majú na leteckej základni Incirlik na juhu Turecka uskladnených približne 50 jadrových bômb.

Francúzsko je jediným štátom EÚ s jadrovými zbraňami. Diskusia o rozšírení francúzskeho jadrového odstrašovania na jeho partnerov v Európe sa začala po invázii ruskej armády na Ukrajinu. Poľsko, ktoré je podobne ako Francúzsko kľúčovým spojencom Ukrajiny a čoraz významnejším pilierom v EÚ, už jasne dalo najavo, že by francúzsky jadrový „dáždnik“ využilo.

(tasr)
    

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.