Preskočiť na obsah
  |  

KDH žiada pružné úväzky a nižšie dane pre rodičov na materskej

Opoziční poslanci z KDH pri príležitosti Medzinárodného dňa rodiny kritizovali vládne návrhy zákonov ako nedostatočné riešenie problémov slovenských rodín.

Podľa Jozefa Hajka mladí ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia pre nízke mzdy a dominanciu montážnej výroby s vysokým podielom nočných zmien, čo negatívne ovplyvňuje rodinný život.

Kritizoval aj nedostatok pružných skrátených úväzkov a vysoké daňové zaťaženie príjmov rodičov na rodičovskej dovolenke.

Hnutie víta snahu rezortu práce započítať starostlivosť o deti do dôchodku, no preferuje systém rodičovského dôchodku.

Upozornili aj na vysoké hypotekárne úroky, nedostupné bývanie a volajú po návrate daňového bonusu pre deti nad 18 rokov.

Marián Čaučík poukázal na vysoké výdavky Slovákov na hazard (1,43 miliardy eur za rok 2024) a požaduje obmedzenie reklám na hazard v televízii.

Premiér Robert Fico (Smer) pritom viackrát zdôraznil, že bývanie je jednou z jeho premiérskych tém. Aktívne sa angažuje aj v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania.

(tasr, max)

  |  

Cannes 2025: Obavy z amerických ciel kontrastujú s rekordným trhom

Tohtoročný filmový trh v Cannes, najväčší svojho druhu na svete, sa koná napriek neistote spôsobenej návrhom amerického prezidenta Donalda Trumpa na 100 percentné clo na zahraničné filmy.

Po počiatočnom šoku sa nálada vrátila do režimu opatrného optimizmu a obchod pokračuje. Trh prilákal vyše 15-tisíc účastníkov zo 140 krajín, pričom USA majú najväčšie zastúpenie.

Hoci americký pavilón očakáva debaty o clách, zatiaľ neplánuje venovať téme samostatný panel. Niektorí distribútori, ako Rich Wolff z Breaking Glass Pictures, dúfajú, že clá podnietia aj vznik domácich stimulov pre amerických producentov.

Napriek politickým prekážkam ostáva dopyt po medzinárodnom obsahu silný, najmä na streamovacích platformách.

Úspechy filmov ako „The Brutalist“ či „Anora“ ukazujú, že publikum túži po originálnych príbehoch.

Nové investičné modely, ako platforma Republic, ponúkajú tvorcom alternatívne cesty financovania. Trh potrvá do 21. mája.

(reueters, red)

  |  

Gašpar upozornil na muža s údajne fašistickým symbolom, chystal sa i do Handlovej

Tibor Gašpar (Smer) po bezpečnostnej rade zverejnil fotografiu muža, ktorý sa údajne vo štvrtok chystal aj na výjazdové rokovanie vlády do Handlovej. Predtým pustil video, ako muž trénuje na strelnici.

Na fotke so spomínaným mužom je aj predseda Demokratov Jaroslav Naď. Gašpar upriamil pozornosť na odznak na mužovom oblečení.

Údajne ide o symbol útočnej jednotky Edelweiis - protipartizánskej jednotky, ktorá bojovala proti civilistom. "Myslíte si, že Naď si ho nemohol všimnúť?" spýtal sa rečnícky.

Denník N však uviedol, že na Ukrajine pôsobí horská brigáda Edeľvejs, ktorá nesúvisí s nacistami. Názov pochádza z tradície pomenúvať horské jednotky podľa alpského plesnivca, v rakúsko-uhorskej armáde sa prvýkrát označenie objavilo v roku 1907.

Gašpar skritizoval aj postup orgánov činných v trestnom konaní. Prokuratúra totiž nevidela dôvod spomínaného muža zadržiavať.

Skonštatoval, či zodpovedné orgány nevidia dôvody na domovú prehliadku: "Či tam nemá plány ako dať Fica dole, alebo ďalšie fašistické symboly."

(max)

  |  

Trump: USA blízko jadrovej dohody s Iránom, Teherán zvažuje ústupky

Spojené štáty sa podľa Donalda Trumpa blížia k dosiahnutiu jadrovej dohody s Iránom. Irán naznačil súhlas s niektorými podmienkami, avšak rokovania v Ománe ukázali, že pretrvávajú zásadné rozpory.

Teherán trvá na práve obohacovať urán a súhlasí len s jeho obmedzením, nie zastavením.

Obe strany deklarujú snahu o diplomatické riešenie, ale zásadné "červené línie" zostávajú.

Irán je ochotný znížiť zásoby vysoko obohateného uránu, ale trvá na viacerých fázach a neprijíma americké požiadavky na úplné odstránenie.

Trump zároveň naznačil, že existujú aj "násilné alternatívy", ktorým sa chce vyhnúť. Irán reagoval tvrdo – prezident Pezeshkian obvinil USA zo snahy destabilizovať krajinu.

Napriek napätiu iránsky poradca Shamkhani vyhlásil, že Irán by súhlasil s dohodou výmenou za zrušenie sankcií a umožnil by medzinárodnú kontrolu svojho jadrového programu.

(reuters, red)

  |  

Eskalácia násilia v Gaze: izraelské nálety zabili 60 ľudí, medzi nimi aj deti

Vo štvrtok zahynulo pri izraelských leteckých útokoch na Gazu najmenej 60 ľudí, prevažne v meste Khan Júnis.

Medzi obeťami boli aj ženy, deti a novinár z Hamasom kontrolovaného rádia. Útoky prišli počas Dňa Nakby, symbolizujúceho palestínske vysídlenie v roku 1948.

Humanitárna kríza v oblasti sa zhoršuje – Gazu trápi hlad a úplná absencia pomoci od marca.

USA podporujú vytvorenie nového humanitárneho plánu, no medzinárodné organizácie zatiaľ nemajú prístup. Rokovania o prímerí medzi Hamasom a Izraelom sú neúspešné.

Hamas ponúka výmenu rukojemníkov za ukončenie vojny, Izrael naopak trvá na dobytí Gazy.

Izraelská ofenzíva je reakciou na útok Hamasu z októbra 2023, ktorý si vyžiadal 1 200 obetí. Odvtedy zomrelo viac než 52 900 Palestínčanov.

(reuters, red)

  |  

Generálny prokurátor reagoval na špekulácie o odchode z funkcie

Generálny prokurátor Maroš Žilinka po štvrtkovej bezpečnostnej rade zhodnotil, že v tejto spoločnosti nie sú pomaly dvaja ľudia, ktorí by sa mali radi.

Aj keď po tomto zhodnotení sa pobral na odchod, po otázke, či ostane vo funkcii celých sedem rokov, sa vrátil medzi novinárov.

"To sa ma pýtate vážne?" odvetil ako prvú reakciu. "Skúste sa opýtať tých, ktorí o mne roky tvrdili, že budem kandidovať na post prezidenta. Chceli meniť zákon, aby generálny prokurátor nemohol kandidovať na prezidenta. Opýtajte sa tých, ktorí o mne šírili, že budem minister spravodlivosti, alebo tých, ktorí šírili, že pôjdem na Ústavný súd, dokonca že budem predsedom," spresnil.

Jedným dychom dodal, že takéto otázky nie sú na mieste a vo funkcii skončí, keď sa "naplní jeho čas".

Otázky o možnom konci Žilinku sa začali šíriť po tom, ako parlament odsúhlasil doživotnú rentu pre generálneho prokurátora po odslúžení štyroch rokov zo sedemročného funkčného obdobia.

(max)