Preskočiť na obsah
  |  

Rubio: Mier na Ukrajine môže priniesť len priame rokovanie Trumpa a Putina

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že skutočný pokrok v ukončení vojny na Ukrajine môže nastať iba priamymi rokovaniami medzi prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Povedal to počas rozhovoru s novinármi v Antalyi, kde kritizoval rozhodnutie Moskvy vyslať do Turecka len druhoradú delegáciu.

Rubio, ktorý sa má v piatok stretnúť v Istanbule s tureckým ministrom zahraničných vecí Hakanom Fidanom a ukrajinskou delegáciou, vyjadril nízke očakávania od aktuálnych rokovaní.

Jeho slová odrážajú podobné vyjadrenia prezidenta Trumpa, ktorý zdôraznil potrebu osobnej intervencie na najvyššej úrovni pre dosiahnutie mierového riešenia.

(reuters, mja)

  |  

Európska komisia chce dotovať farmárov za šetrnejšie hospodárenie s vodou

Európska komisia pripravila návrh na nové dotácie pre farmárov, ktorí investujú do efektívnejšieho hospodárenia s vodou. Tento plán má byť súčasťou budúcej reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2027.

Cieľom je znížiť dopady klimatických zmien a priemyselného tlaku na vodné zdroje. Návrh počíta s „prechodnými balíkmi“, ktoré budú farmárom poskytovať poradenstvo a finančnú podporu, napríklad na pestovanie odolnejších plodín či moderné zavlažovanie.

Poľnohospodárstvo je jedným z najviac postihnutých sektorov klimatickými zmenami, pričom sucho a záplavy znižujú výnosy úrody. Zároveň však Komisia čelí politickému tlaku farmárov a v inom návrhu navrhuje zmierniť environmentálne podmienky existujúcich dotácií.

Návrh vodnej stratégie počíta aj so zvýšením investícií Európskej investičnej banky do obnovy ekosystémov, ako sú mokrade, ktoré pomáhajú pri ochrane pred povodňami.

(reuters, mja)

  |  

Automobilky ohrozené? EÚ a USA hľadajú riešenie, Saková žiada stabilitu

Ministri obchodu členských štátov EÚ rokovali v Bruseli o obchodných vzťahoch s USA. Slovenská ministerka hospodárstva Denisa Saková vyjadrila podporu konštruktívnemu dialógu s cieľom znížiť napätie a stabilizovať obchodné prostredie.

Upozornila na dôležitosť predvídateľných podmienok pre Slovensko, kde automobilový priemysel zamestnáva až 280-tisíc ľudí. Aktuálne colné opatrenia USA voči EÚ vytvárajú neistotu a ohrozujú tento kľúčový sektor.

Európska komisia pod vedením Maroša Šefčoviča má pokračovať v rokovaniach, pričom EÚ je pripravená reagovať aj odvetnými opatreniami. Saková zdôraznila, že cieľom nie je vyvolať obchodnú vojnu, ale dosiahnuť spravodlivé vzťahy.

Zároveň poukázala na význam diverzifikácie, vrátane spolupráce s Latinskou Amerikou, Čínou a rastúcimi ekonomikami Ázie.

(tasr, mja)

  |  

Erdogan: Krym patrí Ukrajine, vyzývame na prímerie a mierové rokovania

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan uznal Krymský polostrov za ukrajinské územie, informoval po stretnutí v Ankare prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajinský líder označil tento postoj za významný politický signál a podporu suverenity Ukrajiny. Rusko anektovalo Krym v roku 2014 po krátkej vojenskej operácii a referende, ktoré medzinárodné spoločenstvo neuznalo. Turecko dlhodobo vyzýva na vrátenie Krymu Ukrajine.

Moskva požaduje, aby sa Kyjev tohto územia formálne vzdal v rámci mierových rokovaní, čo Zelenskyj opakovane odmieta. Rokovanie Erdogana a Zelenského trvalo približne tri hodiny, zúčastnili sa na ňom aj tureckí bezpečnostní predstavitelia.

Erdogan opäť apeloval na okamžité prímerie a začiatok mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom.

(tasr, mja)

  |  

Nemecko zvažuje konfiškáciu ruských aktív a nové sankcie voči Moskve

Nemecký kancelár Friedrich Merz oznámil, že Nemecko a jeho spojenci sú pripravení konfiškovať zmrazené ruské aktíva, ak to bude právne možné.

V rozhovore pre týždenník Zeit povedal, že momentálne prebieha právna analýza možností, ako tieto prostriedky legálne použiť.

Ak sa nájde zákonná cesta, podľa Merza krajiny pristúpia k ich mobilizácii. Zároveň informoval, že sa rokuje aj o ďalších sankciách voči Rusku, najmä v oblastiach energetiky, bankovníctva a voči jednotlivcom.

Tento krok by predstavoval ďalšie pritvrdenie západného tlaku voči Moskve v dôsledku jej pokračujúcej agresie voči Ukrajine.

(reuters, mja)

  |  

Kremeľ upravil obranný plán, zohľadňuje vojnu a okupáciu Ukrajiny

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal výnos, ktorým predlžuje platnosť ruského obranného plánu na roky 2021–2025 až do roku 2027. Tento strategický dokument, platný od novembra 2020, určuje smerovanie obrany Ruskej federácie v kontexte bezpečnostných hrozieb.

Hoci detaily nie sú verejne známe, analytici sa domnievajú, že dokument prioritizuje modernizáciu armády, jadrové odstrašovanie a pripravenosť na konflikty s NATO či susedmi. Zohľadňuje aj aktuálny konflikt na Ukrajine.

Rusko podľa expertov upravilo plán tak, aby reflektoval dlhodobé ciele kontroly nad okupovanými ukrajinskými územiami. V týchto oblastiach pokračuje militarizácia a nahrádzanie miestnych samospráv veteránmi ruskej invázie.

Kremeľ zároveň zavádza integračné opatrenia, ktoré majú posilniť jeho vplyv prostredníctvom vojenských a riadiacich štruktúr v týchto regiónoch.

(tasr, mja)