Preskočiť na obsah
  |  

Macron: Meloniová nesprávne informovala o absencii Talianska na rokovaniach

Francúzsky prezident Emmanuel Macron kritizoval taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú za šírenie nepresných informácií o dôvode absencie Talianska na stretnutiach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími lídrami.

Macron zdôraznil potrebu zodpovedného prístupu k informáciám, najmä vzhľadom na rozsiahlu ruskú dezinformačnú kampaň. Podľa neho sa stretnutia sústredili na mierové úsilie a prímerie na Ukrajine.

Meloniová uviedla, že Taliansko sa nezúčastnilo, pretože nemá v úmysle vysielať vojakov na Ukrajinu.

Okrem toho Macron, Friedrich Merz, Donald Tusk a Keir Starmer spoločne navštívili Kyjev a predtým telefonovali s Donaldom Trumpom v rámci summitu Európskeho politického spoločenstva v Tirane.

(tasr, lipa)

  |  

Exriaditeľ FBI čelí vyšetrovaniu pre príspevok s číslom „8647“ na Instagrame

James Comey, bývalý riaditeľ FBI, čelí vyšetrovaniu kvôli príspevku na Instagrame, ktorý údajne obsahoval nepriamu hrozbu prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

V príspevku boli mušle usporiadané do čísel „8647“, čo republikáni interpretovali ako výzvu na atentát. Číslo 86 sa totiž v americkom slangu spája s výrazom „zabiť“.

Comey po kritike príspevok zmazal a uviedol, že malo ísť o politickú správu bez násilného úmyslu. Trump reagoval tvrdením, že bývalý riaditeľ FBI dobre vedel, čo príspevok znamená.

Prípad preveruje tajná služba. Comeyho Trump odvolal z pracovnej pozície ešte počas vyšetrovania údajného ruského zasahovania do volieb v roku 2016, čo dlhodobo vyvoláva politické napätie.

(tasr, lipa)

  |  

Izraelská armáda spustila novú fázu vojny, cieľom je úplná porážka Hamasu

Izrael v piatok spustil rozsiahle útoky v Pásme Gazy, čím odštartoval nové fázy ofenzívy s cieľom dosiahnuť vojnové ciele. Informovala o tom v sobotu prostredníctvom svojho konta na komunikačnej platforme Telegram.

Údery boli súčasťou „rozšírenia bojov v Pásme Gazy s cieľom dosiahnuť všetky ciele vojny vrátane prepustenia unesených vojakov a porážky Hamasu,“ uviedla izraelská armáda.

Konflikt začal 7. októbra 2023, keď Hamas zaútočil na južný Izrael a zabil viac než 1200 ľudí, prevažne civilistov. Izrael odpovedal rozsiahlymi útokmi, pri ktorých v Gaze zahynulo podľa miestnych úradov aspoň 53-tisíc ľudí, prevažne civilistov.

Po dočasnom prímerí v januári sa boje obnovili v marci. Ofenzíva pokračuje napriek medzinárodnému tlaku na ukončenie násilia.

(tasr, lipa)

  |  

Uznanie Palestíny na rokovacom stole OSN, Netanjahu riešenie odmieta

V sídle OSN v New Yorku sa v júni uskutoční medzinárodná konferencia, ktorej cieľom je oživiť myšlienku dvojštátneho riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu.

Konferencia, ktorá sa koná na základe decembrovej rezolúcie OSN, bude prebiehať od 17. do 20. júna pod spolupredsedením Francúzska a Saudskej Arábie. Cieľom je motivovať viaceré krajiny k uznaniu Palestínskeho štátu. Hoci ho uznáva takmer 150 krajín, nie je plnohodnotným členom OSN.

Francúzsko deklarovalo úmysel uznať Palestínu v júni. Saudská Arábia podmieňuje normalizáciu vzťahov s Izraelom vytvorením palestínskeho štátu, čo je v ostrom kontraste s postojom izraelskej vlády premiéra Benjamin Netanjahua, ktorá túto možnosť odmieta.

Abrahámske dohody z roku 2020, ktoré znormalizovali vzťahy Izraela s niekoľkými arabskými štátmi, Saudská Arábia dosiaľ nepodpísala.

(tasr, lipa)

  |  

Arákčí: Irán nedostal žiadny návrh, bez zrušenia sankcií dohoda nebude

Irán odmietol tvrdenie Donalda Trumpa, že dostal návrh na novú jadrovú dohodu, pričom minister zahraničia Abbás Arákčí zdôraznil, že Irán žiadny návrh priamo ani nepriamo neobdržal. Vyhlásil, že k dohode môže dôjsť iba ak USA zrušia sankcie a uznajú iránske právo na obohacovanie uránu.

Trump tvrdí, že návrh bol Iránu odovzdaný po štyroch kolách rokovaní a že Teherán musí rýchlo konať.

Spojené štáty v roku 2018 odstúpili od pôvodnej jadrovej dohody, čo viedlo k výraznému pokroku iránskeho jadrového programu. Západné krajiny obviňujú Irán zo snahy získať jadrové zbrane, čo Teherán popiera.

Trump opätovne vyhlásil, že USA nedovolia Iránu vlastniť jadrovú zbraň, pričom ho označil za destabilizačnú silu v regióne. V utorok USA uvalili nové sankcie, ktoré sa týkajú predaja iránskej ropy do Číny.

(tasr, lipa)

  |  

Strana Marine Le Penovej čelí vyšetrovaniu pre sporné pôžičky

Francúzska justícia preveruje pôžičky vo výške vyše 2,3 milióna eur, ktoré Národnému združeniu (RN) Mariny Le Penovej poskytli v rokoch 2020–2023 súkromné osoby.

Vyšetrovanie sa začalo na základe správy Národnej komisie pre účty kampaní a financovanie politických kampaní (CNCCFP) a pôvodne sa týkalo podozrení z podvodu a falšovania, no bolo rozšírené aj o podozrenia z nelegálneho financovania politickej strany.

Pôžičky mali byť pravidelné, nesplácané včas a mohli predstavovať zakázané skryté dary.

Predseda RN Jordan Bardella v televízii BFM obvinenia odmietol a obvinil systém z pokusu o finančnú likvidáciu strany. Tvrdí, že RN sa obrátilo na súkromné osoby až po tom, čo banky odmietli poskytnúť úver.

Prípad je ďalšou závažnou kauzou RN po odsúdení Marine Le Penovej na štyri roky, z toho dva podmienečne, za fiktívne zamestnávanie euroasistentov.

Le Penová bola vyhlásená za nespôsobilú na výkon verejnej funkcie na päť rokov.

(tasr, lipa)